Austrália
Keďže v čase vianočných sviatkov býva aj 30 stupňov Celzia, Santa Clausa stretnete na pláži, uvidíte ho na surfe či na člne.
Ak Austrálčania ostanú doma, kúpu sa v bazénoch, hrajú kriket alebo sa zamestnávajú jednoduchými domácimi prácami.
Tradičným vianočným jedlom je morka, šunka a bravčovina. Ako dezert sa podáva slivkový puding, koláč plnený mletým mäsom.
Obyvatelia Melbourne majú zvláštnu tradíciu - na Štedrý deň sa stretávajú na námestiach a so sviecami v rukách spievajú najobľúbenejšie koledy a vianočné piesne.
Egypt
Adventné obdobie s pôstom, teda bez mäsa, hydiny a mliečnych výrobkov, trvá 40 dní. Na Štedrý večer idú všetci do kostolov v úplne nových šatách.
Fata, jedlo z chleba, ryže, cesnaku a vareného mäsa, nesmie chýbať pri žiadnej slávnostnej večeri. Na prvý vianočný sviatok ľudia navštevujú priateľov a susedov. Na návštevu si prinesú špeciálny chlieb, aby nezaťažovali hostiteľov prípravou občerstvenia.
Kolumbia
Na Štedrý večer sa stretáva celá rodina, dokonca susedia a kamaráti, pri tradičnej pečenej morke. K tradícii patrí aj to, že na Vianoce má skoro každý na sebe niečo nové, akoby novou vecou obnovil svojho ducha.
Japonsko
V krajine žije len jedno percento kresťanov, napriek tomu sú mestá a obchody v decembri skrášlené vianočnou výzdobou. Aj nekresťania si na Vianoce navzájom dávajú darčeky.
V japonskej tradícii vystupuje kňaz Hoteiosha (Hotejoša), ktorý plní úlohu akéhosi európskeho Mikuláša. Prináša darčeky do každého domu.
Kuba
Fidel Castro v šesťdesiatych rokoch minulého storočia vydal dekrét, na základe ktorého presunul Vianoce z decembra na august.
Na Kube v decembri dozrieva cukrová trstina a pri zbere tejto najdôležitejšej poľnohospodárskej plodiny, ktorá ako jediná v primeranej miere napĺňa štátny rozpočet krajiny, je potrebná každá ruka.
K pôvodnému termínu sa Vianoce na Kube vrátili až na dôrazné požiadanie pápeža Jána Pavla II., ktorý koncom deväťdesiatych rokov (25. januára 1998) Kubu navštívil.
Maroko
V tejto africkej krajine žijú moslimovia, kresťania i židia. Hlavným náboženstvom je islam a moslimovia Vianoce nepoznajú. Rodiny, ktoré majú príbuzných v zahraničí, Vianoce oslavujú podľa zvykov, ktoré sa v danej krajine dodržiavajú.
Maročania sú však prispôsobiví. Na trhoch pred Vianocami predávajú vianočné stromčeky a ozdoby, ktoré sú pre Vianoce charakteristické.
Mexiko
Najmä dedinčania zachovávajú tradičné cirkevné zvyky. Na Vianoce sa pripravujú 16 dní pred 24. decembrom.
Toto obdobie sa volá Posada. Každý deň v inom dome rôzne skupiny dospelých a detí hrajú príbeh narodenia Ježiša.
V noci 24. decembra všetci idú na polnočnú svätú omšu. Po nej sa rodiny stretnú pri slávnostnej a bohatej večeri, na ktorú pozývajú aj osamelých ľudí alebo bezdomovcov. Mexičania si na Štedrý deň nedávajú darčeky. Deti ich dostávajú až 6. januára na sviatok Troch kráľov.
Filipíny
Jediným ázijským kresťanským národom sú Filipínci. Vianočné oslavy sa začínajú už 15. decembra hojne navštevovanou svätou omšou. Na nej si ľudia čítajú príbeh o narodení Krista.
Na Štedrý deň sa vždy koná takzvaná Panunuluyanská slávnosť. Ľudia vyberú spomedzi seba pár, ktorý predstavuje Jozefa a Máriu. Hrajú príbeh o tom, ako Svätá rodina hľadala prístrešie v Betleheme a keď ho nedostala, museli sa uchýliť do maštale.
Súčasťou bohoslužby na prvý vianočný sviatok býva hra o narodení Božieho dieťaťa. Na záver omše spúšťajú spod strechy kostola hviezdu a dotvárajú biblickú scénu narodenia. Vianočné oslavy často obsahujú aj staré kmeňové zvyky, zmiešané s kresťanským vplyvom.
Vietnam
Počas francúzskej koloniálnej nadvlády časť Vietnamcov namiesto tradičného budhizmu či čínskeho taoizmu sa stali katolíkmi. Táto skupina obyvateľov uplatňuje tradičné vianočné zvyky.
Na Štedrý deň sa zúčastňujú na polnočnej svätej omši. Po nej sa vracajú domov na vianočnú večeru. Slávnostný jedálny lístok tvorí kuracia polievka, bohatší ľudia jedia morku a vianočný puding.
Deti nechávajú svoje topánky na Štedrý deň pred dverami a ráno v nich nájdu drobné darčeky, najčastejšie sladkosti.
Venezuela
Betlehemy sa v tejto krajine tešia nevídanej obľube. Sú všade - na verejných priestranstvách, vo výkladoch, v oknách, dokonca aj na konároch stromov.
Do polnoci 24. decembra sú jasličky prázdne. Až potom sa do nich vkladá postavička malého Ježiška. Amerikanizácii Vianoc neunikla ani Venezuela.
Santa Clausovia sú v betlehemoch, v múzeách, niekoľkometrové nafukovacie pozývajú na nákupy do obchodných centier. Po polnočnej omši sa až do rána tancuje na ulici, vystreľujú sa petardy, z každej strany znie hlasná hudba.
Čína
V ateistickej Číne, v ktorej historickým náboženstvom bol taoizmus a konfucianizmus, tvoria kresťania veľmi malú komunitu.
Vianočná výzdoba sa objavuje len v tých najväčších čínskych mestách, v ktorých žije viac cudzincov. Aj to v podobe amerických gýčových symbolov - Santovia, snežné sane, soby, snehuliaci. Jedno však Číne nemožno z pohľadu zachovávania Vianoc uprieť - minimálne 60 percent hračiek pod vianočným stromčekom majú značku Made in China.
***
Vianoce na starom kontinente sú v mnohých krajinách veľmi podobné. Základom sú cirkevné tradície a oslava narodenia Ježiša Krista 24. decembra. Neoddeliteľnou súčasťou vianočných dekorácií je ozdobený stromček a bohatá štedrovečerná večera.
Hlavným chodom je takmer vždy mäso rôznych druhov a v rozličných úpravách. Slovania obľubujú ryby, najmä kapra, Nemci siahajú po klobásach, Angličania si pochutnávajú na moriakovi s gaštanovou plnkou, vo Francúzsku nesmú na stole chýbať ustrice a plnený kapún.
Obľúbené sú pudingy a sladké nákypy, ktoré majú v sebe zapečené rôzne predmety. Kto objaví tajomstvo koláča, bude mať v budúcom roku šťastie.
Po večeri si deti, no aj dospelí rozbaľujú darčeky, ktoré im priniesol Ježiško alebo rôzni vianoční duchovia, otcovia Vianoc, škriatkovia či starčekovia.
Napríklad v Taliansku deti obdarováva čarodejnica La Befana, no až 25. decembra, v Nemecku nosí darčeky Weihnachtsmann, v Grécku zase svätý Nicholas a v severských krajinách skupina piadimužíkov na čele s fúzatým starčekom.
Vo väčšine krajín sa darčeky kladú pod stromček, vo Francúzsku ku kozubu a v Anglicku do pripravených pestrofarebných ponožiek.
Autor: SZ
