Dievča sa vyzlečie donaha, rozbijú o ňu vajce, ktoré potom steká po jej tele. Zvyšky sa zachytia do misky, pridajú sa vlasy, nechty, kúsok kože. Základ nápoja lásky je pripravený. Podstatné je, aby vysnívaný partner nevedel, čo je či pije.
Erotická mágia sa praktizovala na Slovensku už od pohanských čias a okolo sviatku Lucie, s ktorým sa spájalo predovšetkým písanie si lístočkov, mala jeden zo svojich vrcholov. A na sile jej neubrali ani dnešné hi-tech časy. Láska dokáže človeka posadnúť natoľko, že aj skeptik, doteraz neveriaci na chémiu medzi nebom a zemou, opustí mantinely racionálna.
„Čudovali by ste sa, koľko mladých žien z univerzitného prostredia, v ktorom sa pohybujem, navštívilo vešticu, aby si našli frajera,“ hovorí etnologička Katarína Nádaská. Ľudovej mágii sa venuje už roky, v týchto týždňoch jej vyšla kniha Čary a veštby, Mágia v ľudovej kultúre Slovenska.
„Veľmi veľa žien, ale aj mužov vo vysokých manažérskych funkciách je dnes od mágie natoľko závislých, že si dávajú veštiť pred každým dôležitým rokovaním,“ hovorí Nádaská s tým, že magické praktiky sa vykoreniť nepodarí, v súčasnosti sa skôr rozširujú, ako zanikajú.
Kto sú bohyne
Nádaská sa ľudovej mágii venuje už roky. Ako mladá výskumníčka zažila ešte Irmu Gabrhelovú, jednu zo známych Žítkovských bohýň, ktoré žili na moravsko-slovenskom pomedzí pri Starom Hrozenkove. Nevedela písať ani čítať, ale dokázala ľuďom pomôcť. Robila bielu aj čiernu mágiu, ale nikdy za to nebrala peniaze, iba ak naturálie.
„Bohyne vedeli viac ako iní, preto ich jedna časť ľudí nenávidela, iná zas uznávala. Očami populácie neboli celkom v poriadku, v niečom boli hendikepované. Väčšinou išlo o ženy negramotné, ale neskutočne múdre, ktoré vynikali nad inými istou jasnozrivosťou. Zvyčajne sa tieto vlastnosti dedia po praslici, po ženskej línii na dcéru, nevestu či nejakú chránenkyňu. Hovorilo sa, že bosorka nemôže zomrieť, kým neodovzdá svoje vedomosti,“ vysvetľuje etnologička.
Pomenovanie dostali od slova „bohovať“, teda čarovať. „V románe Kateřiny Tučkovej nie sú vykreslené celkom pozitívne, ale ten nemá so skutočnosťou veľa spoločné. Opisovala napríklad, že ich vyšetrovala ŠtB, pritom bohyne neboli pre ňu až také zaujímavé. Román narobil zlú krv, pretože potom sa už tieto ženy s výskumníkmi rozprávať nechceli,“ spomína etnologička.
Ani dnes sa takéto výskumy nerobia ľahko. „Nemôžete len tak za niekým prísť a opýtať sa ho na čary. Ideálne je chvíľu žiť v danej komunite, aby vás prijali za svojho. Táto oblasť je však dnes predovšetkým čiernou ekonomikou, v ktorej sa točia veľké peniaze. Starým vedmám kedysi stačilo doniesť sliepku, dnes rôzni príštipkári profitujú z ľudskej hlúposti,“ komentuje Nádaská.
Sama sa niekoľkokrát na vešteckú seansu aj objednala, ale ako vraví, snažila sa dodržiavať etiku výskumníka a veľmi skoro vyšla s farbou von.
„Skúšam sa na tieto praktiky pozerať odosobnene, nikdy som sa nevenovala praktickej mágii, cielene sa vyhýbam magickým seansám, skôr ma zaujíma prežívanie ľudí, ktorí majú pozitívnu či negatívnu skúsenosť s nejakou mágiou,“ dodáva.
Kto sú klienti
Nádaská nevylučuje ani to, že ženy 21. storočia si skutočne ulovia manželov cez zaklínadlá. „Dá sa to, ale manželstvá nebývajú šťastné, lebo ide o znásilnenie vôle. Je to manželstvo spojené nasilu, ale paradoxne, nedá sa odlúčiť. Takí manželia sa budú nenávidieť, ale nepôjdu od seba. Ako sa hovorí: Ženích čarovaný, chrbát maľovaný.“
Spojiť možno aj partnerov, z ktorých jeden je zadaný. „Ale len v tom prípade, ak sa človek s pôvodným partnerom rozí-de, najlepšie hneď alebo na začiatku našej spolupráce. Ak to neprijme, vo väčšine prípadov ho ako klienta odmietneme,“ tvrdia Monika Slivová a Pavol Malenký, ktorí s bielou má- giou podnikajú.
Ich webová stránka je jednou z mnohých, ktoré ponúkajú takéto druhy služieb, čo nedáva pochybnosti o tom, že magický biznis netrpí krízou.
Na ľúbostnú mágiu sa často upínajú najmä ženy v strednom veku prežívajúce nejakú krízu v osobnom i pracovnom živote, často rozvedené, ktoré chcú získať nového partnera či novú kariéru.
Medzi klientmi bývajú však aj úspešní muži – samotári, ktorí si nevedia nájsť partnerku. Slivová s Malenkým potvrdzujú, že zhruba 80 percent otázok, ktoré dostávajú, sa týka mágie lásky.
Nepatrí to medzi ich naj-drahšie služby. Mágia peňazí a úspechu sú oveľa drahšie. Na desať „spájaní“ pripadá jeden rozchod, tvrdia.
Kto sú obete
„Ak za starých čias čarovali viac dievčatá ako muži, tak hlavne preto, že tendencie, aby sa dievčatá vydávali a boli „na poriadku“, boli v spoločnosti silné. Dvadsaťročná dievka bola pomaly stará,“ pripomína Nádaská.
S láskou by radi čarovali mladí aj starší. „Nerobíme pre mladších ako 24 rokov, pretože tí ľudia z nášho pohľadu ešte nie sú dosť vyspelí. Klient si musí byť istý tým, že to bude na celý život,“ vyhlasujú prevádzkovatelia centra Biela mágia.
Viditeľným dôkazom, koľkí moderní ľudia sa boja „urieknutí“, je rozšírený zvyk nosiť červené náramky. „Tento módny hit prišiel spoza oceánu, pritom patril aj do našej tradičnej kultúry. Červenú stužku nosili deti, kým neboli pokrstené. Červená farba má ochrannú funkciu. Ale aj obrus, ktorý sa prestieral na Štedrý deň, mal byť pretkaný červenými nitkami, aby bola rodina ďalší rok chránená,“ pripomína Nádaská.
V závere svojej knihy sumarizuje, že veda a moderné technológie občas robia život odľudšteným, rýchlym, takže človek si môže pripadať zmätený a bezmocný ako pokusná myš v laboratóriu. Racionálne filozofie a napokon aj úpadok autority kresťanstva prispeli v súčasnosti k pocitu neistoty. Mnohým ľudom sa zdá, že východisko musí byť v oblastiach, od ktorých sa racionálny človek za posledných asi tristo rokov odvrátil.
„Mágia je vzbura duše proti intelektu, ako to povedal istý filozof v 17. storočí. Súčasné prejavy oživenia záujmu o všetko, čo súvisí o okultnou problematickou, mágiou a veštením, možno svojsky súvisia s úsilím o návrat k ideálu univerzálneho človeka. V každom prípade, mágia patrí do pokladu našej ľudovej kultúry,“ uzatvára Nádaská.
Podľa knihy Katarína Nádaská: Čary a veštby. Mágia v ľudovej kultúre Slovenska, 2014, a knihy Denisa Fulmeková: Magická sila bylín, 2014
