V skvelej zbierke betlehemov manželov Gruskovcov môžete malého Ježiška vidieť aj ako černocha, Eskimáka, Indiána či robota. V Piešťanoch sú vystavené až do 5. februára vo Vile dr. Lisku. Precestovali už pekný kus Slovenska.
Vyše tristo betlehemov z takmer sedemdesiatich krajín šiestich svetadielov majú vo svojej zbierke manželia Jozef a Viera Gruskovci z Bratislavy. Majitelia unikátnej zbierky predstavujú svoje pútavé exponáty na výstavách nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Ich betlehemové skvosty z Hondurasu, Kene, Číny, Kolumbie, Čile, Nepálu, Ugandy, Guatemaly, Vietnamu, ale aj Tibetu, Peru, USA, Brazílie, Indonézie a mnohých iných štátov videli desaťtisíce návštevníkov výstav v niekoľkých krajinách.
Ježiško s rodičmi na stovky spôsobov
V zbierke manželov Gruskovcov môžete vidieť Ježiška s rodičmi a ďalšími neodmysliteľnými postavami betlehemu na stovky spôsobov. Ježiško s rodičmi vyrobený zo špeciálnej tekvice Cabaca pochádza z Brazílie a stoja pri ňom netradične aj prasiatka. Nádherný je aj bronzový betlehem z Burkina Faso či ebenový zo Zaire, v ktorom majú všetky postavy tmavočiernu pleť.
Betlehem z Brazílie vyrobený zo špeciálnej tekvice
Tvorca betlehemu z Ugandy ho vyrezal z kôry banánovníka, jeho výtvarný kolega z Etiópie namaľoval Ježiška v kolíske na papyrus.
Osem postáv betlehemu z Mexika je stvorených z kukuričného šúpolia, portugalský unikát bol zase vyrezaný z korkového dreva.
Betlehem z Hamburgu vyrobený z kovových skrutiek, predstavuje Ježiška, Pannu Máriu a svätého Jozefa skôr vo vedeckofantastickej podobe robotov, ale štrikované postavičky z rúk Jarmily Mikuleckej opäť dodržujú všetky obvyklé tradície.
Ovečka je z bielej vlny a v predstavách autorky bol podľa vlasov malý Ježiško blondiak.
Betlehemy nosil z celého sveta
Pohľad od jedného betlehemu k druhému prináša otvorenie brán umeleckej fantázie.
Prvý betlehem získal Jozef Gruska v roku 1969 a odvtedy ho táto zberateľská vášeň neopustila. Napriek tomu, že betlehemy boli v sedemdesiatych rokoch v Československu takmer zakázané a do exotických krajín sa nedalo cestovať. „Jozef Gruska je počítačový odborník a prednáša po celom svete.
Pri návštevách rôznych štátov vyhľadáva špecializované obchody.
Mnohé betlehemy získal už aj prostredníctvom svojich známych v cudzine, dnes mu pomáha aj internet,“ prezradil historik Vladimír Krupa. Mimoeurópske betlehemy získal Gruska aj od misionárov, za niektorými špeciálne vycestoval. Najväčší betlehem zo zbierky Gruskovcov je vyrobený z cesta a pochádza z Čiech. Jeho autorkou je Jiřina Vyčichlová z Hronova.
„Je v ňom 225 postáv zakomponovaných do rôznych výjavov.
Nechýbajú v ňom okrem Svätej rodiny ani hudobníci, lesníci, či množstvo architektúry vrátane kostola i salaša. Prvú figúrku autorka pripravila v roku 1990,“ pokračoval Vladimír Krupa, riaditeľ Balneologického múzea v Piešťanoch.
Z banánovníka
Africkí rezbári vyrezali betlehem do stromu
Raritou je aj poschodový betlehem z nemeckej časti Krušných hôr, ktorý poháňa teplo z horiacich sviečok.
„Veľmi vzácny je aj betlehem z Indie, kde žije málo kresťanov. Ukážkou moderného betlehemu nového tisícročia je dielo od Kima Lawrenca z USA s desiatimi postavami z porcelánu v modernom dizajne,“ pokračoval Krupa.
Tvorcovia zo Zimbabwe dokázali betlehem vyrezať priamo do kmeňa stromu. Ich dielo je komponované okolo celého jeho obvodu.
Podstatná časť zbierky vznikla počas zberateľovho odborného pôsobenia v zahraničí.
„Exponáty som si priniesol z rôznych krajín v Európe, Severnej a Južnej Ameriky, Afriky, Ázie i Oceánie.
Zameral som sa aj na výrazné exponáty z rôznych materiálov popredných súčasných tvorcov v Čechách, na Morave a na Slovensku,“ uviedol majiteľ zbierky Jozef Gruska.
Takým je aj obrovský Veľký Knapovskej betlehem, ktorého všetky papierové figúrky i krajina sú ručne maľované.
Pútavé odevy postavičiek z exotických krajín
Neodmysliteľnou súčasťou každého betlehemu je malý Ježiško s rodičmi, častokrát aj Traja králi a traja pastieri. „Obľúbeným motívom je príchod Troch kráľov, ktorí nesú dary Ježiškovi. Postavy sú výrazne inšpirované aj prostredím, v ktorom vznikali. V indiánskych betlehemoch sú Indiáni v ich typických odevoch,“ pokračoval Krupa.
Postavičky betlehemov z Afriky majú tmavú pleť a aj oblečenie postáv je typické prostrediu.
„Nádherné sú odevy figúrok v betleheme z Ghany i Kene, postavičky betlehemu z Tibetu sú zase vyrobené zo súkna,“ potvrdil riaditeľ múzea. František Grebeníček dokázal vytvoriť betlehem ako origami, betlehemové postavičky Austrálčana Chasa Sturgesa vznikli zase zo skla a kovu a pripomínajú skôr sklárske umelecké dielo.
Tvorcovia z Južnej Kórei použili sadru, Ján Mihalkin vytvoril betlehem z paličiek na paličkovanie a hlinený betlehem pochádza až z ďalekého Hondurasu. Unikátom sú aj figúrky vyrezané zo vzácnych stromov Ata a Egun.
Japonský betlehem
V betlehemoch sú tulene aj mrože
Zaujímavú pozíciu majú v betlehemoch zvieratá. Na Slovensku tradičný somárik i vôl, ktorí Ježiška zohrievajú svojím dychom, sú nahradení tvorcami betlehemov z iných krajín zvieratami typickými pre ich prostredie.
„V betlehemoch nachádzame lamy, ťavy i zvieratá pomáhajúce horolezcom - jaky. Raritou je aj betlehem situovaný do eskimáckeho iglú, pri ktorom sú tulene i mrože,“ usmial sa historik.
Že betlehemovské figúrky môžu byť zavesené aj na strome, potvrdzuje keramický strom života s množstvom zakomponovaných postavičiek z toho istého materiálu.
Na slovenskú tematiku zahral pri vzniku Müllerovho betlehemu jeho autor. Ježiška spolu s Pannou Máriou a svätým Jozefom stráži sám Juro Jánošík a jeho zbojnícka družina.
Odevy postavičiek aj zvieratká sú prispôsobené prostrediu, kde betlehem vznikal
Do cestovinových figúrok idú škodcovia
Manželom Gruskovcom spôsobujú problémy pri uchovávaní betlehemov niektoré materiály, z ktorých boli vyrobené.
Viaceré miniatúry sú usadené v orechových škrupinkách, času podliehajú však najmä postavičky vymodelované z cesta.
„Cesto „pracuje“. Je to materiál, do ktorého sa pustia aj škodcovia. Gruskovci tieto cestovinové postavičky musia pravidelne ošetrovať,“ potvrdil Krupa.
Najpoužívanejším materiálom pre tvorbu betlehemov je drevo. U nás sa často používa drevo z lipy, jedle, brezy a javora, v iných krajinách je to aj čierne a červené ebenové drevo, liany z Peru, olivy, bambusy i vzácne dreviny z Nového Zélandu.
„Exotickými materiálmi sú aj tekvice i minerály z Brazílie, treščia chrupavka a kosti z Kanady, drôt zo Slovenska, koža z Moravy i korok z Portugalska,“ dodal majiteľ zbierky, v ktorej nechýbajú ani mikroskopické postavičky vyrezané zo zápaliek, Jozef Gruska.
Strom života z Mexika
Betlehemy videli desaťtisíce návštevníkov
Jozef Gruska s manželkou Vierou začali vystavovať betlehemy v roku 1991. Časť zo svojej zbierky vtedy predstavili počas Dní kolied kresťanov Slovenska v Bojniciach.
Pozitívna reakcia návštevníkov expozície bola veľkým impulzom pre manželov - zberateľov šíriť kultúrne, cirkevné a historické hodnoty pred najširšou verejnosťou ďalej. Zbierka betlehemov tak začala svoju púť po mnohých ďalších mestách.
Videli ju vo Vrútkach, Prievidzi, Bratislave, Lučenci, v Dolnom Kubíne i v Lehote pod Vtáčnikom. Už onedlho sa dostala aj za hranice našej vlasti. V Dome kultúry v Hodoníne ju navštívilo neuveriteľných dvadsaťtisíc návštevníkov.
A kto počas decembra či januára navštívi nám veľmi blízke Piešťany, môže betlehemské exponáty manželov Gruskovcov uzrieť až do 5. februára vo Vile dr. Lisku.
