tiež zaujímavý dokument.
Priblížil kráľovstvo strážené Vršatcom, nádherný, ale trochu pozabudnutý kraj Slovenska. Ako vznikal film a čo všetko nám odhaľuje, sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.
Spomienky na prvé fotky
Jakub sa fotografovaniu začal venovať asi pred siedmimi rokmi, vtedy urobil aj svoje prvé fotky. „Najskôr som fotil všetko možné, rodinu, prírodu... Potom som sa začal fotografovaniu venovať aktívnejšie. Zameral som sa na pohorie Biele Karpaty, najmä na ich severnú časť,“ spomína Jakub na začiatky práce s fotoaparátom.
Miluje prírodu, preto sa dnes venuje fotografovaniu krajiny, vidieka, rastlín, zvierat. „Pochádzam z obce Bolešov, ktorá sa nachádza v Bielych Karpatoch. Odmalička som sa pohyboval na tomto území a vždy som mal k nemu blízko,“ odpovedá na otázku, prečo sa centrom pozornosti jeho fotiek stali práve Biele Karpaty.
Krása Vršatca zachytená fotoobjektívom Jakuba Cíbika
Nápad s dokumentom a dva roky práce
Jakub neskončil len pri fotkách. Už dlhšie sa pohrával s myšlienkou nakrútiť dokument. Do práce na ňom sa pustil v septembri pred dvoma rokmi. „Keď som si zakúpil techniku, ktorá mi dovoľuje nakrúcať videá v dobrej kvalite,“ prezradil s tým, že štyridsaťpäťminútový dokument o Bielych Karpatoch dokončil v septembri tohto roku. „Išlo o dva roky nakrúcania, zháňania rôznych informácií, historických fotografií až po strih,“ dodal mladý dokumentarista.
Jedinečné zábery krajiny, ktorých je vo filme veľa, vznikali buď v skorých ranných hodinách alebo večer pred západom slnka. „Vtedy je krajina najkrajšia a zábery sú často originálne. Mnohé zábery som ale nakrúcal aj cez deň,“ prezradil. Na filme pracoval väčšinou vo svojom voľnom čase, cez víkendy, voľné dni a prázdniny. „Je to aj o tom, že človek sa niekoľkokrát musí vrátiť na rovnaké miesto, nakoľko podmienky nie sú vždy ideálne. Niekedy je príliš hmla alebo zamračené, ale niekedy je naopak úžasné počasie a človek nakrútil veľa záberov,“ rozpráva.
Prečo Biele Karpaty?
Ako už Jakub spomenul, príroda Bielych Karpát mu je blízka. Chcel ju dostať viac do povedomia ľudí a presvedčiť ich, že nielen Tatry sú krásne a výnimočné. Preto nakrútil dokument, ktoré nesie názov Biele Karpaty, kráľovstvo strážené Vršatcom. „Hlavným cieľom filmu bolo jednak spropagovať náš región a toto významné, ale málo známe územie a hlavne poukázať na potrebu obnovenia rôznych tradičných foriem hospodárenia v krajine. Pretože pre prírodu nášho regiónu bolo typické to, že od dávna je jej súčasťou človek, ktorý túto krajinu pretváral pre svoje potreby. Vďaka tomu tu ale vznikla veľmi pestrá krajina plná rôznych vzácnych rastlín a živočíchov,“ hovorí Jakub.
K nakrúteniu dokumentu mal aj ďalšiu inšpiráciu. „Videl som veľa filmov o našej krásnej prírode. Vždy boli ale o Tatrách, medveďoch, divočine. Ostatným pohoriam, ktoré sú významné, ale menej známe, sa filmársky nevenoval zatiaľ nikto,“ uvádza ďalší dôvod, prečo nakrútil dokument o Bielych Karpatoch.
Venoval sa najmä nakrúcaniu v oblasti od Nemšovej, od rieky Vláry až po Dohňany. „Nakrúcal som hlavne okolo Vršatca, Krivoklátu, Červeného Kameňa, Bolešova a Lednice,“ uviedol dediny, z ktorých zábery môžete vidieť v dokumente.
Jakubov záber zo sadu v Lednici priam pozýva na návštevu malebnej krajiny
Klenoty z flóry
Jakub v dokumente odhalil tento nádherný, ale trochu pozabudnutý kraj Slovenska. Mnohí ani nevedia, koľko vzácnych živočíchov a rastlín okolo nás je. Sú jedinečné a výnimočné. Ajo nich sa v dokumente dozviete. Medzi najväčšie klenoty z flóry v tomto regióne patria druhy z čeľade vstavačovité. Ide o divo žijúce orchidey, ktoré neznesú prílišné znečistenie alebo negatívne zmeny prostredia. „Preto sú dnes na ústupe a na ich úbytku sa podpisovalo okrem iného aj vysievanie rôznych chudobných zmesí tráv. Vyžadujú si pravidelnú údržbu lúk, či už extenzívne spásanie hospodárskymi zvieratami alebo kosenie,“ povedal s tým, že na záchranu týchto lúk sa vynakladá veľká snaha. V Bielych Karpatoch organizuje správa CHKO Biele Karpaty spoločne s občianskymi združeniami letné tábory a víkendové brigády. Sú zamerané práve na kosenie lúk hrabanie a podobne, teda na záchranu a pomoc týchto vzácnych rastlín, ktoré keď sa dobre obzrieme, ešte kde-tu nájdeme.
Okrem vzácnych a krásnych orchideí tu rastie aj popolavec dlholistý či všivec chocholatý. Ten sa na území Slovenska vyskytuje jedine v Bielych Karpatoch. Jakub presnú lokalitu prezradiť nechcel. Stáva sa totiž aj to, že mnohé tieto vzácne rastliny končna v záhradkách rodinných domov či osobných herbároch.
Hmyzovník holubyho
Klenoty z fauny
Aj v krajine živočíchov sa vyskytuje niekoľko vzácnych druhov. Jakub sa vo svojom filme zameral najmä na bezstavovce. Snáď najväčším klenotom je motýľ jasoň červenooký, ktorý v súčasnosti patrí medzi naše najkrajšie, najväčšie, a bohužiaľ najviac ohrozené druhy motýľov. „Je viazaný na nelesné spoločenstvá skalných brál a teplomilné lúčky. Je ohrozený najmä zarastaním týchto lokalít náletovými drevinami alebo v minulosti zalesňovaním týchto skál,“ prezradil dôvod, prečo sa tento vzácny motýľ vytráca z našej prírody. Na Slovensku sa v súčasnosti nachádza už len niekoľko životaschopných populácií. A práve také žijú v Bielych Karpatoch. „Na záchranu tohto motýľa sa tiež vynakladá veľká snaha. Pokiaľ zachránime tohto motýľa, tak spolu s ním sa nám podarí zachrániť aj stovky ďalších iných druhov, ktoré žijú v tom istom priestore,“ dodal. V tomto prípade je podľa neho dôležité obnovovať teplomilné lúčky na skalných bralách a v ich okolí. Aj o to sa snažia združenia a dobrovoľníci pôsobiaci v Bielych Karpatoch. Tieto lokality sú strážené, nakoľko je jasoň ohrozovaný aj zberateľmi vytvárajúcimi si rôzne zbierky.
Jasoňom ale pestrosť fauny ešte len začína. Jakub tvrdí, že oblasť bezstavovcov ešte nie je dokonale preskúmaná. „Napriek tomu sa tu našlo veľké množstvo chrobákov, motýľov a múch, ktoré sa nikde inde na Slovensku nevyskytujú,“ prezradil.
Jasoň červenooký - vzácny motýľ
Bielokarpatský ovocný poklad
Medzi ďalšie klenoty v kraji patria staré ovocné sady. Aj o ich záchranu sa snažia v rámci projektu Bielokarpatský ovocný poklad. „Ide o záchranu starých a krajových odrôd ovocných drevín, jabloní a hrušiek. „V súčasnosti sme svedkami toho, že tieto staré odrody sa vytrácajú na úkor rôznych nových moderných odrôd. Tie sú však často málo odolné a pre ich pestovanie je potrebná neustála chemická úprava. Naopak, vysokokmeňové dreviny sú veľmi odolné voči niektorým škodcom a chorobám,“ hovorí Jakub s tým, že tieto staré a vzácne dreviny sa z našej krajiny vytrácajú. „V rámci mapovania zistili, že sa tu nachádza vyše dvesto odrôd. V súčasnosti sa v obchodoch predáva asi pätnásť odrôd. Naozaj minimum z toho, čo sa tu kedysi pestovalo,“ konštatuje. Jakub prezradil, že v rámci projektu bol vysadený genofondový sad, kde sa nachádzajú tieto staré odrody.
Tradičné formy hospodárenia
V dokumente sa dozviete aj o tradičných formách hospodárenia, kde možno zaradiť najmä extenzívnu pastvu hospodárskych zvierat a kosenie lúk. „Sú to všetko metódy, ktoré sa tu vyskytovali naozaj celé stáročia. V minulom storočí ale vplyvom kolektivizácie a rôznych spoločensko-politických zmien dochádzalo aj k obrovským zmenám v prírode. Bohužiaľ, väčšinou negatívnych,“ hovorí. „Z krajiny sa postupne vytrácala mozaika, drobné políčka sa menili na monokultúrne polia, vytrácali sa bohaté kvetnaté lúky. Tieto zmeny pokračujú, dnes sú spojené najmä s úplným zánikom hospodárenia, či už toho tradičného alebo intenzívnejšieho. Sme svedkami toho, že mnohé lúky a skalné bralá nám zarastajú a s nimi sa samozrejme vytráca aj rozmanitosť, ktorá bola kedysi,“ dodal.
Na záver niekoľko odporúčaní
Každý by mal vraj začať sám od seba. Jakub si myslí, že zlepšiť stav prírody sa dá aj úplne jednoduchými spôsobmi. „Ľudia by sa mohli namiesto anglických trávnikov a tují vracať k tradičným záhradkám plných kvetov, rôznym starým ovocným drevinám, na ktoré je viazané veľké množstvo rastlín a živočíchov,“ uvažuje. „Tiež by sa mohli viac zaujímať o obhospodarovanie a zúčastňovať sa rôznych brigád a dobrovoľníckych aktivít, ktoré sú zamerané na ochranu prírody,“ dodal.
Výhľady do budúcnosti
O všetkých spomínaných veciach sa dozviete v dokumente, ba ešte viac. Nenahraditeľné sú aj Jakubove zábery. V súčasnosti má za sebou už niekoľko premietaní dokumentu a diskusií. Pokiaľ ste film ešte nevideli a chceli by ste, môžete si ho zakúpiť za príspevok 3,50 eur na internetových stránkach filmu. Peniaze z predaja pôjdu na obnovu Lednického hradu a navrátenie nákladov na nakrútenie filmu. Napriek tomu, že je to Jakubov prvý film a na svete ešte nie je dlho, stihol si už odniesť prvenstvo z ôsmeho ročníka Horalfestu, festivalu umeleckej tvorby o horách, ktorý sa konal na Štrbskom plese v novembri. V najbližšej dobe sa s dokumentom chce prihlásiť na ďalšie festivaly, plánuje pokračovať v premietaniach a predstavovaní filmu ľuďom v regióne i mimo neho. Rovnako sa môžeme tešiť aj na vysielanie dokumentu v slovenskej televízii.
Už má jasno v tom, že v budúcnosti chce v nakrúcaní dokumentov pokračovať. „Chcel by som na tento film nadviazať. Vytvoril by som film, ktorý by bol sériou rozhovorov s hospodármi a s ľuďmi, ktorí sa venujú či už ochrane prírody alebo starostlivosti o prírodu,“ dodal na záver.
