Čipkovaná krása si žiada veľkú dávku trpezlivosti

POVAŽSKÁ BYSTRICA. K paličkovanej čipke sa pani Vávrová dostala náhodou. Spočiatku jej veľmi neulahodila, a postupne, ako prichádzala na jej krásu, sa pre ňu stala, ako sama hovorí, drogou.
Nádherné predmety mohli obdivovať aj návštevníci výstavy v Považskom osvetovom stredisku.

Od žiačky k lektorke

Paličkovaniu sa začala Anna Vávrová venovať pred niekoľkými rokmi. „Navštevovala som kurz paličkovania, ktorý viedla pani Králová z Dubnice nad Váhom. Spočiatku sa mi veľmi nechcelo. Nie preto, že by som nemala pomôcky. Tie sme mali," hovorí. Paličky si dali urobiť, valce naplnené jemnými pilinami si vyrobili samy.
Najťažšie bolo pochopiť princíp paličkovania. „Keď máte pred sebou množstvo paličiek, s ktorými treba zapletať nitky, tak spočiatku až oči prechádzajú. Ale keď už nájdete ten správny grif, tak to ide od ruky. Aj mňa potom chytilo paličkovanie za srdce. Je to ako droga. Keď začnem robiť, neviem prestať. Niekedy ma to tak chytí, že ma pri paličkovaní nájde aj ráno,“ s úsmevom hovorí o svojej záľube.
Kurz s ňou navštevovalo ďalších sedem záujemkýň, nakoniec zostali len dve. Pani Vávrovú táto činnosť tak zaujala, že sa jej začala venovať intenzívne. V súčasnosti je aj ona lektorkou paličkovanej čipky v Považskom osvetovom stredisku, paličkovať naučila už štrnásť žiačok. „Paličkovanie nie je ťažké, vyžaduje si ale veľkú dávku trpezlivosti a dobrý zrak,“ vysvetľuje.
Prierez činnosti
Na výstave v nových priestoroch Považského osvetového strediska bol prierez jej činnosti počas niekoľkých rokov. Ktorý predmet jej najviac prirástol k srdcu, ale neprezradila. „Každá práca je mi srdcu milá,“ usmiala sa.
Paličkovaná čipka má síce svoje pravidlá, ale zároveň aj umožňuje rozvíjať fantáziu. „Každá čipkárka má svoje techniky, predmety, ktoré rada zhotovuje. Ja napríklad robím bižutériu a obrázky, lebo je to rôznorodá kreatívna činnosť. Nemusím do nej vkladať opakujúce sa vzory, ale vymýšľam si stále nové a nové,“ vyjadrila sa k svojim dielkam na výstave.
A veru bolo čo obdivovať. Krásne šperky zo striebornej a zlatej nite, kombinované korálikmi či perličkami, obrazy, obrusy, vianočné ozdoby... Tieto dielka boli akýmsi prierezom jej činnosti čipkárky. „Určite tu nie sú všetky. Keď niečo urobím, väčšinou to darujem rodine, známym. Takto sa dostali už aj do Ameriky, Dánska, Nemecka,“ povedala.
Keďže výstava mala názov Vianočné ladenie, zaujímalo nás, či má vianočné ozdoby aj na svojom stromčeku. „Áno, mám aj vianočne ozdoby, ale nedávam ich na stromček. My ho totiž nechávame aj poldruha mesiaca a mám strach, že by sa zaprášili. Ich čistenie by bolo zložité, pretože sú ako z pavučinky. Ale na Vianoce si ich aspoň pozerám v albume.

Sú nádherné

Diela Aleny Vávrovej si so záujmom pozerala aj Zlatica Plešková. Vie si predstaviť, koľko času a trpezlivosti im autorka venovala, veď aj ona sama zhotovuje šperky, ale z iného materiálu. „Toto je niečo krásne, jedinečné, jemné, takže stojím a ticho obdivujem. Veľmi pekne ukážu aj obrazy. Čipku podporujú, čo jej ešte pridáva na kráse,“ vyjadrila sa.
Páčili sa aj pani Emílii, ktorá sa venuje už viac ako desať rokov paličkovaniu. „Sú tu veľmi pekné práce. Obdivujem ukončenie rohov na obrúskoch. Tie sú veľmi náročné, pretože každý vzor má inú techniku, a keď to nevyjde, musíš to opraviť. Nie však páraním, ale paličkovaním naopak. Ja osobne sa viac venujem obrazom,“ ohodnotila diela.

Uznanie k výročiu

Výstava Aleny Vávrovej bola už v nových priestoroch Považského osvetového strediska pri SPŠ. „Výstavy sme robili aj v pôvodných priestoroch a chceme v tejto tradícii pokračovať aj v nových. Prvou je výstava prác pani Vávrovej z klubu paličkovanej čipky, ktorý pri našom stredisku pracuje viac ako desať rokov,“ hovorí riaditeľka osvetového strediska Daniela Čižmárová.
Pre jej diela sa rozhodli nielen preto, že majú aj vianočný nádych, čomu napovedal i názov výstavy Vianočné ladenie. „Výstava je uznaním za jej činnosť v oblasti paličkovanej čipky a taktiež aj malým darčekom k životnému jubileu pani Vávrovej,“ dodala Čižmárová