PLEVNÍK- DRIENOVÉ. Ruky ho boleli, pálili, ale pokiaľ hasiaci prístroj striekal, muž bojoval s požiarom na streche svojej dielne. Obával sa veľmi hlavne toho, aby nechytilo chalupu, prípadne susedné domy.
V nešťastí však mal aj krásny zážitok. Pri odstraňovaní následkov katastrofy mu prišli pred Vianocami pomôcť desiatky susedov.
Osudný deň
Jánovi Bajzovi zhorela strecha na stolárskej dielni niekoľko dní pred sviatkami. U Bajzovcov horelo dopoludnia. „Pokiaľ prístroje striekali, držal som ich a hasil som strechu. Nevadila mi ani bolesť v rukách, akosi som ju celkom nevnímal. Stále som len myslel na to, že musím oheň uhasiť,“ spomína si na osudný deň pán Bajza s tým, že robil všetko preto, aby sa oheň nerozšíril. Dielňa je totiž spojená s jeho domom aj domami susedov v hustej rodinnej zástavbe.
Sused, ktorý to všetko videl, volal pomoc. „Prišli susedia. Pomáhali aj pri hasení. Ale aj neskôr, hlavne pri odstraňovaní škôd. Za necelé dva dni zmizol zhorený krov a dielňu núdzovo nadkryli, aby mi dnu netieklo,“ hovorí muž na dôchodku, ktorý príležitostne na strojoch ešte tu a tam niečo zmajstruje. Keby do objektu pršalo stroje by poškodilo a škody by mal určite väčšie.
Pán Bajza hovorí, že mal aj tak šťastie, keď sa nestalo nič horšie. Veľmi si váži ochotu susedov. „Je doba inšia. Kedysi sa viac pomáhalo, a toto ma veľmi prekvapilo. Všetkým patrí veľké poďakovanie,“ dodáva už trasúcim sa hlasom pán Bajza, ktorému sa celkom nedarí potláčať emócie.
Pomohli susedia
Sused Anton Kovačin si spomína, že keď horelo, nebol doma. „Bol som v práci. Katastrofu som priamo nevidel, ale videl som katastrofu po požiari. Zorganizovala sa partia chlapov a boli sme v sobotu a v nedeľu pomáhať,“ hovorí Kovačin s tým, že je to predsa normálne, veď sú susedia a kamaráti.
„Chlapi podonášali z domu náradie, aj materiál. Jeden sused sa ani nepýtal a rovno sa odrazu na dvore objavili kusy plechu na provizórnu strechu. Nie všetci sme zatvorení vo svojich dvoroch, ale radi si pomôžeme,“ hovorí pán Anton.
Pomoc susedov ocenil aj starosta obce Miroslav Kremeň. „Je to naozaj tak, že v núdzi poznáš priateľa. Bolo to veľmi pekné gesto,“ skonštatoval.
(Viac sa dočítate v MY Noviny stredného Považia v utorok 13. januára.)
