Z posledného prvý
Ako trojročný som videl chalanov trénovať, no naši mi to nedovolili, báli sa. Tak som sa venoval včelárstvu, ale ani ďalší pokus o cyklotrial ako prvákovi mi nevyšiel. Až keď som mal dvanásť, to som sa už ako majiteľ obyčajného bicykla odhovoriť, začal som v Záriečí u Šidlíkovcov, kde vtedy pretekali známe mená – Muziga, Javorek, Špalek či Šidlík. Z môjho ročníka ostal zo známejších Martin Behro. Od skúsených kolegov sme sa učili techniku, všetko nám poukazovali a pomáhali. Motivácia vyrovnať sa im bola veľká, preto som sa na každý tréning tešil. Na konci školského roka som dostal od klubu pretekársky bicykel a celé prázdniny bol mojím tréningovým spoločníkom. Prvé preteky skončili neslávne, bol som posledný. Zdravo ma to naštvalo a snažil som sa ešte viac a viac. Trénoval som doma vo Vydrnej, v Záriečí na známej skale. Čím bolo tréningových hodín viac, tým viac som cítil, že to má zmysel.
Zlatý benjamín
Zadosťučinením bol môj prvý titul v kategórii Benjamin na majstrovstvách Slovenska. O rok nasledoval prestup do vyššej kategórie Minime, kde sa mi podarilo vyhrať štyri z piatich pretekov a raz som skončil druhý. Výsledkom bol môj druhý titul. Okrem slovenských titulov mám aj prvenstvá v Slovenskom pohári. Najväčším súperom je o rok mladší Behro, s ktorým máme vyrovnanú bilanciu a vzájomnými súbojmi sa posúvame obaja výkonnostne vpred.
Debut v Pyrenejách
V roku 2007 som štartoval v Andorre na svetovom šampionáte a patrilo mi ôsme miesto. Len samotný príjazd bol nezabudnuteľným zážitkom. Išlo sa do vysokých kopcov, kde sa autá aj autobusy prehrievali. Naša posádka mala šťastie, ale druhá mala technické problémy, kvôli ktorým museli auto nechať tam. Mestečko bolo maličké, okolo iba kopce a športové centrum. Zaujímavosťou bolo, že pri niektorých nebezpečných skokoch boli esbéeskári, ktorí pretekárov chytali, aby nepadli dolu strmým zrázom. Bolo to veľmi ťažké, stačilo, pretekať by som tu už nechcel.
Európske tituly
Prvou veľkou medailou bol v roku 2008 európsky bronz v Belgicku a v tom istom roku aj svetový bronz v Japonsku. Vo Švédsku sa mi v roku 2011 podarilo získať prvý titul majstra Európy a v tom istom roku som získal bronz na MS v Španielsku. V lete tohto roku som pridal druhé zlato z ME v moravskom Znojme. Vo svete sa mi na najvyšší stupeň ešte nepodarilo vystúpiť, okrem spomínaných dvoch bronzov som bol ôsmy v Číne a v Španielsku, desiaty v Kanade. Na ME mi patrila v Nemecku piata a v Španielsku šiesta priečka a v popredí som bol aj na európskych pretekoch vo Francúzsku a Taliansku. Keď sa spätne dívam na svoju medailovú zbierku, zatiaľ mi chýba strieborná medaila.
Rozdielne federácie
Mám výhodu, že môžem jazdiť preteky v oboch federáciách UCI aj BIU, lebo trebárs českí pretekári takúto možnosť nemajú. Kým vo federácii UCI sú preteky situované väčšinou na námestiach, s prekážkami a menším počtom sekcií. V BIU sa preteká väčšinou prírode, okrem skokov nechýbajú ani zjazdy a aj počet sekcií je väčší. Viac mi vyhovujú dve kolá s desiatimi sekciami ako tri kolá so šiestimi, hoci je to oveľa náročnejšie na kondíciu.
Čínske menu
Veľkým zážitkom bol svetový šampionát v Číne, kde sa darilo aj ďalšej Vydrnčanke Táni Janíčkovej, ktorá získala bronz. Cestovali sme do Šanghaja, odtiaľ autobusom do dejiska pretekov v horách. Nikdy na cestu nezabudnem, pretože nám v plnej rýchlosti praskla pneumatika. Vodič si z toho nič nerobil, išiel ďalej až do najbližšej dediny. Tam z malej búdky vybehol Číňan so ženou, rýchlo vymenili pneumatiku a išlo sa ďalej. Príroda bola prekrásna, čistá voda v jazerách, len všade na okolí neporiadok, smrad a smog, čo sťažovalo dýchanie. Strava bola normálna, ale v meste sa nedalo nič kúpiť, s výnimkou melónov a iného ovocia a alkoholu, ktorý ani jeden nemal menej ako šesťdesiat percent. Po pretekoch každá výprava dostala svoj stôl, kde ponúkali miestne špeciality. Červy a podobné divy sme radšej vynechali, ale s Petrom Bartákom nás zaujalo mäso, ktoré sa podobalo na naše. Bolo sladšie, ale zjesť sa dalo. Keď sme reštauráciu opúšťali, Španieli nám prezradili, čo sme jedli. Bol to pes.
Japonská ochota
V Japonsku to bolo oproti Číne úplne iné, strava bola oveľa pestrejšia. Bývali sme v rodinách, kde sa o nás domáci neskutočne starali. Hoci trať bola iba niečo viac ako kilometer od domu, nemohli sme ísť pešo. Domáci pán sa bál, aby sa nám nič nestalo, tak nás ten kúsok vozil autom. Napriek tomu, že som bol zo všetkých pretekárov najmladší a ostatní súperi už boli na MS tretí či štvrtýkrát, vybojoval som bronz.
Krásne, ale zradné
Viac mi sedia trate prírodné, najmä ak sú vyčistené bez konárov, kameňov. Boli aj také, ako v Japonsku, kde som mal veľký rešpekt. Najzvláštnejšou bola trať v Znojme, kde som získal európske zlato. Časť z nej viedla cez potok. Po prvom kole obschla, ale niektoré z kameňov boli akoby spotené a veľmi sa šmýkalo. Tu som utrpel aj zranenie, keď som sa sústredil na spomínané kamene, nevšimol som si nad sebou ostrý výčlenok a narazil som do neho hlavou. Chvíľu som bol otrasený, ale po chvíli som pokračoval a vyhral.
Zmena klubu
Od začiatkov som pretekal za Záriečie, no to už neplatí. Oznámili mi, že som mnou nerátajú a to bolo všetko. Ak som chcel pretekať, musel som si zohnať novú licenciu. Nasledoval som Táňu Janíčkovú a od tohto roku jazdím s licenciou CK Rudina. Urobil som to aj preto, lebo ak by som jazdil na starú záriečskú, nikam by som sa nedostal a všetky moje získané body by využíval bývalý klub, kde ma už nechceli. V Rudine majú solídne podmienky, halu aj športový park. Je veľmi pekne urobený a dobra sa tam súťaží. Všetko tam funguje bez problémov, s nikým nie sú problémy. Rudinskí pretekári jazdia iba v mladších kategóriách, takže sa od nás môžu hocičo priučiť. Záriečskému klubu by som sa chcel poďakovať za desať rokov spolupráce.
Tréning v kulturáku
Keď je solídne počasie, trénujeme v okolitých terénoch, kde máme svoje prírodné prekážky. Niečo mám aj doma na dvore, ale vo Vydrnej, kde sme traja reprezentanti, nám obec v čele so starostom Gáškom vychádza maximálne v ústrety. Vydrná je malá dedinka, kde sa nehrá ani futbal ani stolný tenis. Sú tu iba hasiči a my. Ľudia si už zvykli, že cez zimu si s Táňou Janíčkovou a Martinom Behrom nanosíme prekážky do kultúrneho domu do sály a v prípade potreby sály ich vynosíme von.
Profíci sú vo výhode
V budúcich sezónach na majstrovstvách sveta by som chcel zabojovať o medailové miesta a najmä získať titul majstra sveta, ale to je vysoký level. Vo výhode sú profesionáli, ktorí sa výlučne venujú cyklotrialu, čo nie je môj prípad. Pracujem vo štvorzmennej prevádzke, trénujem až po práci tri – štyrikrát v týždni. K tomu treba prirátať behanie kvôli kondícii, posiľňovňu na ruky a chrbát. Aj keď sa zdá, že to nie je veľmi náročné, opak je pravdou.
Keď cítim, že mám dosť trénovania, dám si dvakrát týždenne pauzu podľa toho, ako mám zmenu. Pred šampionátom mesiac trénujem naplno, ale posledné dni vypúšťam. Na súťaže chodím na úkor dovolenky alebo si dni nadrobím. V práci mi vychádzajú v ústrety a nerobia problémy.
Otec aj tréner
Na začiatku kariéry som mal v trénerov v klube, no asi najviac som počúval otca, ktorý sa v cyklotriale vyznal. Bol na každých pretekoch, lebo jazdcov vozil autobusom a veľa toho podchytil. Ťažil som z jeho rád, ale postupne, ako som získaval skúsenosti, už mi nedokáže poradiť po technickej stránke. Je mi však poradcom, oporou, informuje ma časoch na sekciách debatujeme pri prehliadke o kritických miestach, ale vždy sa rozhodnem podľa svojich pocitov.
Dôležitá podpora
Aj keď jazdíme s inými licenciami, sme stále Vydrnčania. Prostriedkov nie je nikdy dosť, sme radi, že nám poskytnú tréningové možnosti. Ak ideme reprezentovať Slovensko na MS či ME, dostaneme od zväzu dotáciu, zvyšok doplatíme my alebo sponzori. Výhodou pre mňa je, že mám dobrého sponzora, čo mi dodáva krídla. Tento rok som si zaobstaral nový bicykel, lebo starý sa mi zlomil a chcel som skúsiť inú značku bicykla.
Vianočná zaberačka
Pre zranenie som dosť vynechal, tak to musím dobehnúť. Nebudem sa vyvaľovať na gauči, ale ku slovu sa dostanú posilňovňa, bicykel. Vianoce sú u nás asi ako všade. Pozriem darčeky, rozdám. V Rudine budeme mať klubovú oslavu, zakončíme úspešný rok a potom ma už čaká príprava na ďalšiu sezónu. Verím, že zdravie vydrží a do Vydrnej prinesiem ďalšie medaily.
