POVAŽSKÁ BYSTRICA. Miloš Rác, ktorý vystavuje v galérii, je insitným umelcom – sochárom príbehov. Tých menších z jeho bližšieho okolia, ale aj väčších, ktoré si môžu Považskobystričania pamätať zo starých ulíc mesta, prípadne z dávnejšej histórie. Základným materiálom jeho tvorby je hlina – symbol života a smrti. Keď sa na jeho postavičky dlhšie zahľadíte, rozpohybujú sa odrazu. Tancujú, žartujú, smejú sa ...
Sochy – rozprávači
Miloš Rác vystavuje prvýkrát. Ide o 21 sôch. Teší ho, že jeho diela sa dostali na cesty do sveta, teda z garáže do výstavných priestorov a odtiaľ možno poputujú aj ďalej. „Snažil som sa ich robiť z môjho vnútra. Je úžasný pocit, že sú vystavené a môžem sa s ľuďmi deliť o svoje pocity,“ hovorí autor. Vytvoril ich zo špeciálnej sochárskej hliny. Ukrývajú príbehy ľudí, ktoré si vypočul alebo bol aj sám ich súčasťou. „Nie je tu nič vymyslené, všetko je prežité,“ dodáva autor.
K robeniu sôch sa dostal na vojenčine. Potom prišla prestávka, na dvadsať rokov záľubu zavesil na klinec. Po návrate prišla výstava, kde nájdete postavičky smieška, kosca, cigánskeho huslistu či starého cigánskeho drotára, v ktorej zhmotnil postavu svojho pradeda. „Hrával na husličkách a bol majstrom drotárskeho remesla. Možno som umelecké danosti zdedil aj po ňom,“ hovorí s úsmevom autor.
Na výstave nájdu aj postavy, ktoré sa spájajú s dávnou či menej vzdialenou históriou mesta. „Sú tu napríklad Ondrej a Štefo z Klieštiny, ale napríklad aj rytieri Rafael a Ján Podmanickí z Bystrického hradu.“
Nedá sa nútiť
K práci na sochách sa Miloš Rác nikdy nenúti. „Musíte mať nápad a chuť, aby ste mali čo preniesť do hliny. Nedá sa do toho nútiť, ako do bežnej práce, je to niečo celkom iné,“ prezrádza sochár. Keď však už inšpirácia príde, strávi človek pri stvárňovaní myšlienky prenesenej do hliny vraj celé hodiny. „Najviac som pracoval šestnásť hodín,“ dodáva.
S nostalgiou spomína autor na svoje prvé dielka, ktorými boli postavičky z rozprávok. „Milé a smiešne, asi tak by som ich charakterizoval. Už ich ani nemám. Vždy sa musím usmievať, keď si na ne spomeniem. Prvými boli Lolek a Bolek z kresleného seriálu,“ hovorí Rác.
Ďalšie cesty z výstavy
O svojej prvej výstave hovorí Miloš Rác ako o splnení sna. Na otázku, či je pravdou, že keď už dosiahol jej zorganizovanie, plánuje sa na prácu už ďalej vykašľať, reagoval s úsmevom. „No, to si len jeden môj kamarát zo mňa neustále robí žarty. Je to taký náš zvláštny humor. Ale nemôžem sa vykašľať. Pozvaný som do rómskych múzeí v Martine, Brne a Prahe. Takže pokračovať ďalej určite budem. Uvidíme, ako to pôjde. Nie je jednoduché presadiť sa v tomto smere,“ zareagoval.
Autor: BERKO
