Transplantácia predstavuje pre pacientov nádej na život. Niekedy aj niekoľko rokov čakajú na telefonát, v ktorom im lekár oznámi, že sa našiel vhodný darca.
PÚCHOV. Minulý rok sa na Slovensku uskutočnilo šestnásť transplantácii srdca, dvadsaťdva transplantácii pečene a stodvadsaťpäť transplantácií obličiek. Lekári hovoria o peknom čísle, no stále je to málo. Aj preto vznikol projekt Krása okamihu.
Približuje pacientov pred a po orgánovej transplantácii. Cieľom je zvýšiť povedomie o darcovstve a podporiť transplantačnú aktivitu. V rámci projektu v Púchove prebehol odborný seminár a výnimočná výstava.
Vlasta Pagáčová, predsedníčka občianskeho združenia Dar života má transplantované srdce.
Spojili sa za dobrú vec
S nápadom zorganizovať výstavu a seminár prišlo občianske združenie Dar života. Do projektu s názvom Krása okamihu sa zapojili aj ďalšie pacientske organizácie, ako občianske združenie Transplantovaná pečeň, občianske združenie Šanca pre pečeň, Združenie pacientov s pľúcnou hypertenziou, Spoločnosť dialyzovaných a transplantovaných. „Tieto organizácie združujú pacientov, ktorí buď bojujú s ochorením alebo sú po orgánovej transplantácii. Každá z nich má svoje aktivity, ale ciele máme takmer identické. Predovšetkým si vzájomne pomáhame, podporujeme sa, robíme poradenskú edukačnú činnosť, osvetu, šírime povedomie o darcovstve orgánov,“ povedala Vlasta Pagáčová z občianskeho združenia Dar života s tým, že organizácie sa spojili za účelom podporiť a zvýšiť povedomie obyvateľstva o transplantácii a darcovstve.
Prospešná spolupráca
„Veľmi pozitívne hodnotím spoluprácu a jednotnosť pacientskych združení, participujúcich na tomto úžasnom projekte. Často, práve u mladých ľudí, je konečnou liečbou orgánová transplantácia, ktorá im dokáže predĺžiť život,“ hovorí Iveta Makovníková zo Združenia pacientov s pľúcnou artériovou hypertenziou. „Je úžasné vidieť ich znova sa tešiť zo života a nielen ich samotných, ale aj ich partnerov, rodičov, priateľov, ktorí v pokore denno-denne ďakujú za záchranu života svojich milovaných. Verím, že projektom dokážeme osloviť aj tých, ktorí orgánovým transplantáciám nie sú príliš naklonení,“ dodala.
Prvoradým cieľom občianskeho združenia Šanca pre pečeň je osveta, informovanie a vzdelávanie vedúce k predchádzaniu a včasnej diagnostike rozličných ochorení pečene. „Sú to ochorenia, ktoré v neskorších štádiách vedú až k úplnému orgánovému zlyhávaniu a k potrebe transplantácie pre záchranu života. Aj keď stále rastie úspešnosť medikamentóznej liečby, niektorí pacienti s chronickým ochorením pečene sú vlastne potenciálni čakatelia na transplantáciu,“ hovorí Oľga Štefanická zo združenia Šanca pre pečeň.
Odborný seminár
Vernisáži predchádzal dvojhodinový seminár, na ktorom sa hovorilo o transplantácii. O tom, ako to vyzerá od čakania na orgán, až po samotný telefonát, o legislatíve, o pľúcnej artériovej hypertenzii či o zmene kvality života po transplantácii. Seminár navštívili lekári z Univerzitnej nemocnice v Martine, z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave či primárka dialyzačného centra v Púchove.
Návštevníci, medzi ktorými bolo veľa pacientov, sa dozvedeli zaujímavé informácie, vypočuli si skutočné ľudské príbehy. Okrem iného aj to, že v minulom roku bolo na Slovensku šestnásť transplantácií srdca, dvadsaťdva transplantácií pečene a stodvadsaťpäť transplantácií obličiek. Lekári tvrdia, že napriek tomu je transplantácií stále málo. Vlasta Makovníková hovorí, že ľudia, ktorí prežívajú vo veľmi nízkej kvalite života, sa po orgánovej transplantácii vracajú späť do života. Mnohí z nich pracujú, cestu či športujú. „Bez darcovstva orgánov však transplantácie nie sú možné. Ide o veľmi citlivú oblasť, pretože súvisí so smrťou. Nikto z nás si nepraje smrť iného človeka. Tí, čo sú chorí a transplantácia orgánu predstavuje pre nich jedinú nádej na prežitie, však dúfajú, že tí, ktorí odišli zo sveta živých, im po smrti nechajú svoje orgány. Že im zanechajú dar, ktorý pre nich znamená život. Výstava je výzvou a poďakovaním zároveň,“ povedala Pagáčová.
Očami pacientov
Projekt Krása okamihu približuje aj ostatným život pacientov pred a po orgánovej transplantácii. Práve títo pacienti sú autormi fotografií. Vernisáž prebehla v púchovskom divadle hneď po seminári a na otvorenie výstavy prišlo ešte viac ľudí. „Touto fotografickou výstavou chceme poukázať na nespochybniteľnosť významu orgánových transplantácií, ktoré zachraňujú a skvalitňujú životy ľudí na celom svete,“ tvrdí Pagáčová.
Úlohou prihlásených bolo zachytiť emócie z prežitého okamihu, radosť so života, zážitok z prežitého dňa, z očakávania, či zo splnenia snov a túžob. „Do súťaže bolo zapojených stoosemdesiat fotiek. Hodnotili ich profesionálni fotografi, ktorí z nich vybrali päťdesiat. Tridsať najlepších sme zozbierali a zoskupili na výstavu, s ktorou putujeme po celom Slovensku,“ hovorí.
Výstavu, ktorá je oslavou života si môžete vo výstavnej sieni v divadle pozrieť do 6. februára. „Sú to obrazy od jednoduchých ľudí, od pacientov, nie od umelcov. Výstava je oslavou života, je poďakovaním darcom, lekárom a všetkým, ktorí sa na transplantácii podieľajú. Je ale aj výzvou. Ani jeden dnes nevieme, na ktorej strane sa ocitne. Bola som na strane čakateľa a verte, že je to veľmi ťažké,“ uzavrela Pagáčová, ktorá už niekoľko rokov žije s transplantovaným srdcom.
Transplantačný príbeh
Úspech medzi zúčastnenými dosiahol Roman Papež, ktorý má transplantovanú obličku. Jeho fotografie sú športové, zachytávajú život.
Vernisáže sa zúčastnila aj primárka nefrologického centra v Púchove, Iveta Smatanová, ktorá stála pri Romanovi v čase ťažkých chvíľ. Hovorí, že transplantácia dáva pacientom nádej a posúva ich ďalej. „Keď sme pred šestnástimi rokmi v Púchove otvárali nefrologickú ambulanciu, verili sme, že ide o dobrú vec. A podarilo sa,“ povedala Smatanová s tým, že odvtedy urobili viac ako 60-tisíc dialýz, dialyzačnú starostlivosť poskytli pre viac ako dvestoosemdesiat pacientov. „Transplantačný príbeh sme prežívali dvadsaťosemkrát a vždy úspešne,“ povedala a zároveň spomenula niektoré ľudské príbehy, ktoré jej najviac utkveli v pamäti.
