Jednou z účastníčok bola aj dubnická odchovankyňa a v súčasnosti členka JK Demolex Bardejov Ľubomíra Maníková. Dvojnásobná slovenská šampiónka pre rok 2014 v krose a v behu na 5000 m a dvojnásobná halová vicemajsterka Slovenska na 1500 m a 3000 m pri svojej premiére na európskom šampionáte skončila na 55. mieste.
- Šéftréner slovenských vytrvalcov a vedúci slovenskej výpravy v Samokove, Pavel Kováč sa pri určovaní vášho výkonnostného cieľa vyjadril, že za primeraný výsledok bude považovať, ak sa na 7913 m dlhej trati spomedzi 69 štartujúcich podarí presadiť do úrovne dvoch tretín štartového poľa. Aj s ohľadom na podmienky a možnosti, ktorými ste v príprave disponovali. Myslíte si, že sa vám túto jeho predstavu podarilo naplniť?
- Skôr asi nie, ako áno. Bolo to prvé moje veľké individuálne podujatie, ktoré, žiaľ, nedopadlo celkom podľa predstáv. Vzhľadom na skutočnosť, že sa naozaj pripravujem v amatérskych podmienkach, som si príliš veľké ciele a očakávania ani nekládla. Reprezentačný debut som si predstavovala predsa len o malý kúsoček lepšie. Odhliadnuc od ambícii to však bola pre mňa predovšetkým jedna veľmi cenná a nezaplatiteľná skúsenosť.
- Napriek tomu, že ste členkou JM Demolex Bardejov, ste predovšetkým odchovankyňou dubnickej atletiky a reprezentačný dres ste mali možnosť obliecť viackrát už v samotnej Dubnici. V čom bola nedeľňajšia premiéra na šampionáte oproti vašim predchádzajúcim reprezentačným štartom iná?
- Slovensko som reprezentovala viackrát, výhradne však iba v tímových súťažiach európskych pohárov, či už klubových alebo národných, ale iba na dráhe. Výhodou týchto súťaží je možnosť určitej korekcie nevydareného výkonu lepšie disponovaným kolegom z družstva. V Bulharsku to bolo úplne o niečom inom. Bežalo sa v teréne a musela som sa spoliehať iba sama na seba. Navyše s pocitom, že sa na mňa pozerá celé Slovensko. Ihneď po štartovnom výstrele zavládlo bežecké peklo, v ktorom si bolo ťažké nájsť nielen svoje miesto, ale i svoje tempo. Ako povedal kolega Ďurec, bola to úplne iná šálka kávy na akú sme zvyknutí, navyše, neskutočne silnej ...
- Bulharsko je v ponímaní našinca zafixované predovšetkým ako vychytená destinácia horúcich letných dovoleniek. Ako prijala v tomto neskorom ročnom období vás atlétov?
- Samokov je približne 28 - tisícové mestečko ležiace na juhozápade krajiny medzi pohoriami Rila a Vitoša, približne 55 km od hlavného mesta Sofia, v nadmorskej výške 1029 metrom nad morom. Je známe predovšetkým dlhými, chladnými zimami a krátkym, nie príliš horúcim letom. A to hovorí vari za všetko. Nadmorská výška v mieste štartu bola 1300 metrov nad morom, teplota vzduchu šesť stupňov. Napriek tomu, že počasie vyšlo a bolo pekne slnečno, mierne členitá trať pri súťaži žien už nebola ideálna. Tvorili ju mäkké úseky s kašovitým snehom prechádzajúcim do zmrznutých, veľmi nebezpečných ľadových jazykov a jednak mäkký podmáčaný terén s množstvom blata, všade, kde ste sa len pozreli.
Máte mladú, veľmi krásnu a milú rodinku. Ako dokážete skĺbiť všetky tie náročné povinnosti zamestnanej matky, manželky a vrcholovej športovkyne? Je to vôbec možné zvládať všetko bez ujmy, tak, aby nikto doma netrpel?
Vraví sa, že každý jeden športový úspech je predovšetkým záležitosťou hlavy a vlastného rodinného zázemia. Každý športovec - a neplatí to len o športovcoch - musí najskôr chcieť a tomuto vedomiu podriadiť všetko ostatné. Pochádzam zo športovej rodiny, takže v tomto smere to mám o niečo jednoduchšie. Sestra Michaela robila chôdzu, otec Peter je tiež vytrvalcom, navyše, prevzal na seba zodpovednosť za celú moju športovú prípravu. Veľmi pozitívny a stále aktívny vzťah k atletike má i manžel Tomáš a robíme všetko preto, aby sme ho vštepili aj synovi Tomáškovi, ktorý bude mať onedlho päť rokov. Mama Ľubka na to všetko iba starostlivo dohliada, manažuje to a zaskakuje všade tam, kde je to najviac potrebné. Dá sa povedať, že je dušou celého môjho realizačného tímu ...)
Výkonný výbor Slovenského atletického zväzu na svojom poslednom zasadnutí schválil nominačné kritériá pre účasť na halových ME v atletike, ktoré sa začiatkom marca uskutočnia v Prahe. „Účasť na nich je v bežeckých disciplínach zabezpečená už ziskom titulu halového majstra SR pre rok 2015. Samozrejme, ako atlétka mám ambíciu o tieto pocty seriózne zabojovať! Okrem toho, rada by som sa nominovala na Európsky pohár družstiev do azerbajdžanského Baku uprostred júna“.
