Ani bohatá snehová nádielka pred víkendom a zlé cesty-necesty neodradili heligonkárov od sobotného cestovania na Lúky. Zišla sa ich úctyhodná stovka.
LÚKY. Podujatie organizujú v Lúkach, obci Púchovskej doliny, už štrnásť rokov. Niektorí heligonkári chodia už od prvého ročníka a iní boli po prvýkrát. Všetci sa však zhodli, že heligónka je nástroj, ktorý patrí k dobrej zábave, vie ich potešiť, zahnať nudu a vyznali sa aj s osobnejšieho vzťahu.
Na štrnásty ročník stretnutia heligonkárov v Lúkach prišlo podľa Kataríny Repatej, kultúrnej pracovníčky obecného úradu, okolo sto účinkujúcich. „Veľa urobilo počasie. Nahlásených bolo viac účinkujúcich. Poodhlasovali sa deň, dva pred podujatím, ale prišli zase iní, ktorých sme nečakali,“ povedala Repatá.
Patrí k životu na dedine
Záujem je však každý rok veľký. Zo strany muzikantov aj divákov. Podujatie rozbehol v Lúkach bývalý starosta Jaroslav Túček s Mirom Štefánikom z folklórnej skupiny Javorník. „Nepochádzam odtiaľto, ale žijem v Lúkach už 31 rokov, takže viem určite, že u nás v obci na oslavách harmonika nechýba,“ povedala Repatá. Nečudo, že stretnutie, na ktorom sa môžu muzikanti predviesť v hre na tento nástroj, sa potom teší veľkej obľube. Navyše ak status, aký má tento nástroj v Lúkach, užíva aj v mnohých iných obciach.
Niektorí heligonkári chodia na podujatie pravidelne už štrnásť rokov. Aj Tonko Hošman z Lazov pod Makytou, ktorý je spomedzi všetkých vraj najstarší. Má už vyše osemdesiat rokov. „Nevynechal som ani jeden ročník,“ skonštatoval.
Zaženie nudu a smútok
K odľahlým sídlach na lazoch tento nástroj podľa neho patrí. „Kto u nás vedel, a hlavne mal heligónku, ten u nás hral aj spieval,“ dodáva. On na ňu začal muzicírovať vďaka susedovi. „Mal starú harmoniku, ktorú mi občas požičal, keď som mu pomohol pri dobytku alebo iných prácach,“ zaspomínal si pán Hošman. Neskôr mal už svoju a kúpil si ju za ušetrené peniažky. „Zbieral som čučoriedky , maliny, hríby. Čo som predajom zarobil, som si odložil, našetril si a kúpil som si harmoniku.“
Podľa Tonka Hošmana je heligónka veľkým potešením, človek s ňou rýchlo zaženie nudu aj smútok. „Tam u nás na lazoch, keď sa pokazí televízor alebo vypnú prúd, často aj pre sneh, tak čo viete robiť? Zoberiem harmoniku a hrám,“ zdôveruje sa heligonkár z Lazov.
Najmladší hudobníci
Najmladší účastníci na stretnutí boli z Papradna. Aj keď vystupovať mali spolu, nakoniec si diváci vypočuli len Samka Klabníka. Jeho malý spoluhráč si to na poslednú chvíľu rozmyslel.
Na stretnutie prišli malí muzikanti po tom, čo ich oslovila pani Repatá. Hrali na podujatí v Dolnej Marikovej a mali úspech, tak sa o nich dozvedeli aj v Lúkach. „Hrávame spolu doma dosť často, len on sa dnes hanbil. V Dolnej Marikovej sa nechal nahovoriť, ale tu nie,“ prezradil starší heligonkárik Samko, ktorý už chodí do školy. Je druhák. Jeho spoluhráč má len tri roky. Aj harmoniku má takú maličkú.
Odkaz predkov
Heligónku si pochvaľujú aj muzikanti, ktorí hrávajú aj na iné hudobné nástroje. „Heligónka pre mňa znamená relax, odpočinok, zábavu a aj určitý odkaz predkov. Hrával som na ňu odmalička. Tato bol krčmár, a tam sa vždy hrávalo. Veľmi rád po nej siahnem vo voľnom čase,“ prezradil Radoslav Orávik z Prečína. Rád po nej prejde pred hraním prstami. „To aby vedela, že je moja kamarátka,“ usmieva sa.
Heligónka je podľa neho vraj iná ako napríklad husle, ktoré znejú lepšie aj s inými nástrojmi. Heligónka však môže byť pre dobrú zábavu aj sólo, čo je veľká výhoda.
Milá aj kamarát
Veľa znamená heligónka aj pre Vladimíra Polníka z Dolnej Marikovej. „Je to obľúbený nástroj, ktorý bolo kedysi počuť veľmi často, ale potom to prestalo. Našťastie, už takmer desať rokov sa opäť teší veľkej obľube. Takže predbehla aj klávesku,“ povedal Polník, ktorý na pódiu rozveselil obecenstvo aj vtipmi. O heligónke sa ešte vyjadril aj trochu inak. „Harmonika je moja milá aj môj kamarát. Je aj taká pesnička a v mojom prípade je to veru tak.“
