Ich história siaha až do dávnej minulosti. Podľa etnologičky Vlastivedného múzea Petronely Rágulovej dokonca až do dávnej histórie našich indoeurópskych predkov. Porozprávali sme sa s ňou nielen o histórii, ale aj súčasnosti fašiangového obdobia.
Ako vznikli fašiangy?
- Vývoj fašiangov siaha do dávnej histórie našich indoeurópskych predkov. Spravidla sa fašiangami nazývalo obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy, pričom najväčší význam sa kládol na posledné tri dni pred Popolcovou stredou. V našich lokalitách sa volali aj „ostatnie fašianki“. Mimochodom, slovo fašiangy nie je slovenského pôvodu, ale nemeckého. Termínom „Faschang“ alebo „Faschung“ sa označoval alkoholický nápoj, ktorý sa mohol piť pred pôstnym obdobím. Po Popolcovej strede býval prísny pôst. Slovo fašiangy sa k nám dostalo cez nemeckú kolonizáciu, ktorá začala v 12. až 14. storočí v mestách, no na vidieku sa slovo ujalo až oveľa neskôr.
Ako prežívali naši predkovia fašiangy?
- Kedysi to bolo obdobie tzv. druhej zimy, ktorú si ľudia spríjemňovali zábavami, zabíjačkami, cez dedinu chodili masky „maškary“. V tomto období sa konala väčšina svadieb. Treba povedať, že kedysi sa svadba dala takto naplánovať, nakoľko mladí sa nebrali chytro, z dôvodu napríklad tehotenstva. U mladých žien bolo žiadúce, aby vstupovali pod veniec ako panny. Ak sa stalo, že otehotnela pred svadbou, bola na hanbu celej dedine. Hanlivo takú ženu volali „prespanka“, „tá, čo sa prespala“ alebo aj horšie.
Čím sa zaoberali ľudia počas tohto obdobia?
- Najmä priadkami. Pradenie bola čisto ženská práca. Za pomoci kolovrátkov ženy skrúcali tenké vlákna ľanu, konope alebo vlny. Vznikla tak priadza, čiže vlákno, z ktorého sa už mohla vyrobiť hotová látka. V niektorých lokalitách sa samostatne stretali vydaté ženy a samostatne slobodné. Priadok sa mohla zúčastniť dievčina po dosiahnutí 14 až 15 rokov, čiže keď už mala menštruáciu. Súviselo to s obsahom rozprávaní, piesní a štýlom zábavy žien. Ženy si do chalupy podonášali potraviny, drevo na kúrenie a petrolej do lámp na svietenie. Chlapi a mládenci pri práci len asistovali alebo vyvádzali ženám rôzne šibalstvá – ukradli nečakane vreteno, štúrali do dievčin, kradli im nanosené drevo, strašidelne búchali na malé sklenené okienka, aby si ženy mysleli, že straší. Mimochodom, pradenie bola jedna z najlepších príležitostí na odovzdávanie poznatkov a skúseností medzi generáciami. Tu sa rozprávali rozprávky, povesti, povery, hádanky, príslovia, rečňovanky, pranostiky... Ľud sa pri práci kolektívne učil a zabával.
Pochovávanie basy v Hornej Marikovej v roku 1994. FOTO: ARCHÍV FOLKLÓRNEHO SÚBORU ŽRNOVANKA
Aká bývala fašiangová strava, čo ľudia jedávali?
- Strave sa pripisoval zvláštny význam. Iné sa jedlo cez Vianoce, iné cez pôst, iné cez Veľkú noc a iné cez fašiangy. Typickými jedlami bývali mastné jedlá (slanina, klobásy), zabíjačkové špeciality. Potom druhom oblasťou boli jedlá z vajec. O tých si ľudia mysleli, že im magicky privolajú plodnosť a hospodársku prosperitu. Ďalšiu skupinu tvorili cestoviny podlhovastých tvarov, ktoré im takisto mali priniesť úrodu. Naši predkovia napríklad verili, že ak budú jesť rezance alebo šúľance, aj nasadené plodiny budú rovné a dlhé...
A čo typické fašiangové masky?
- Tie sú najcharakteristickejším prvkom fašiangov. Rozlišujeme niekoľko druhov masiek. V prvom rade sú to zoomorfné masky, čiže zvieracie ako napríklad koza, kôň, býk, turoň. Verilo sa, že ak sa ľudia prezlečú do zvieracích masiek, opäť nadobudnú akúsi zvieraciu silu, náboj, pudovosť. Potom vo fašiangovom sprievode bývali tzv. antropomorfné, či postav rôznych ľudí. Sem patria napríklad masky starej baby, tehotnej, baby s deckom – prespanky, postava cigáňa, žida, žandára, farára, notára, atď. Novodobejšie sú populárne masky profesií alebo známych ľudí. Prezliekanie sa do masiek malo navodiť nielen stav zábavy, paródie, ale bolo prejavom o zotretie každodenných biologicko-spoločenských rozdielov. Príkladom je najtypickejšia a azda najkomickejšia maska chlapa prezlečeného za „babu“.
Ešte chcem zdôrazniť, že považskobystrický región patrí medzi okresy s dlhoročnou tradíciou fašiangových osláv a pochovávania basy. Dokonca v priebehu 80. až 90. rokov 20. storočia boli naše, konkrétne marikovské, masky predmetom skúmania etnografov. Dr. Daniel Luther z Národopisného ústavu SAV natočil o marikovských maskách film.
Aké sú novodobé prvky vo fašiangových oslavách?
- Ako aj iné zvykoslovné tradície, aj fašiangy podliehajú zmenám v čase. Úplne sa vytratila „predfašiangová“ doba, dôraz sa kladie na vybrané prvky, schopné odolávať tlaku zmenených podmienok života ľudí. Ako najstabilnejšie sa vo zvykosloví javia tie prvky, ktoré spĺňajú zábavnú funkciu. Úplne sa vytratila magická, rituálna stránka zvykov.
Nové sú aj spôsoby stvárnenie fašiangových masiek. Ľudia sú veľmi kreatívni, takže medzi tradičnými maskami našej slovenskej kultúry sa občas objaví nejaká inovácia – maska herca, speváka, známej osobnosti, politika.
Autor: obz
