V Dohňanoch zorganizovali po prvýkrát zabíjačku. Organizátori hovoria, že dnes je už problém zohnať mäsiara.
DOHŇANY. V Dohňanoch nič podobné zatiaľ počas fašiangového obdobia nerobili. Pokúšajú sa preto o novú tradíciu. Pozháňať však dnes majstra, ktorý prasiatko zabije a pripraví pre ľudí chutné špeciality, je problém. O zábavu sa starali ľudová hudba Dohňanka a folklórna skupina Konopa. Práva oni prišli aj s iniciatívou organizovať niečo podobné.
Nápad s organizovaním
„Všetko sa točilo okolo cyklistov a aj my sme chceli niečo začať,“ povedal jeden z organizátorov Ľuboš Baška. „Skúšame to aj s kolegom, je to prvý ročník. Uvidíme, či sa to uchytí a aká bude reakcia ľudí. Po susedných dedinách je to rozšírené a dúfame, že sa to uchytí aj u nás,“ dodal Miroslav Vrábel s tým, že skúšobný ročník prebehol v živej atmosfére.
Ľudia si mohli kúpiť rôzne výrobky, zaspievať si, zatancovať. O zábavu sa starala ľudová hudba Dohňanka a folklórna skupina Konopa.
Majstrov mäsiarov je málo
Zabíjačku pripravovali dopredu. „Šunka sa robila v predstihu, teraz je v udiarni. Ostatné mäsové špeciality robíme teraz,“ prezradil Baška. Domáca šunka bola mimochodom vynikajúca. Pomáhali pripravovať aj maminy, tie sa zamerali na prípravu sladkých jedál, chlebíkov a jednohubiek.
Na zabíjačkové špeciality však musí byť podľa Ľuboša Bašku odborník. „Nie je však ľahké pozháňať nejakého. Aj ja som mal doma zabíjačku minulý týždeň a mal som problém,“ hovorí Baška. Aj na dohniansku zabíjačku prišiel mäsiar z Púchova. „Tu, v Dohňanoch, mäsiar ani nie je. Ale ani ľudia nechovajú dnes ako kedysi,“ dodáva ešte Baška.
Rád robí všetky „mňamky“
O spracovanie prasiatok v Dohňanoch sa nakoniec staral mäsiar Ján Hromadík. „Mali sme dve polovice, ktoré doviezli z Púchova. Robíme jaternice, podbradok, pečienku, kapustnicu a oškvarky,“ prezradil mäsiar. Na to, či má na jaternice nejaký špeciálny recept odpovedal, že ako ho naučili, tak robí.
Dodal ešte, že je vyučený mäsiar a chodí aj na domáce zabíjačky. „Mám stálych zákazníkov, ku ktorým chodím,“ povedal s tým, že je ich dosť, a keby pribral ďalších, časovo by to už možno nezvládol. Priznal, že majstrov jeho remesla je dnes už poskromne. „Málokto sa dnes učí tomuto remeslu, začína upadať do zabudnutia.“
Otec Jána Hormadíka bol elektrikár, takže sa nepotatil. Za mäsiara však išiel brat a on bol pre mladšieho vzorom. „Chodil som aj ako decko na zabíjačky a zabíjalo sa aj u nás doma. Tam ma to začalo baviť. Rád robím na zabíjačke všetko a z každého si aj dám. Potom aj takto vyzerám,“ zažartoval pán Hromadík, ktorý prišiel na zabíjačku do Dohnian z Púchova, ale pochádza z Papradna.
