Na dedinách ľudia veľa pracovných príležitostí nemajú. Mnohí sa preto sťahujú do miest alebo odchádzajú do zahraničia. Úbytok pociťujú najmä koncové obce v podhorských oblastiach.
Klesajúci počet obyvateľov sa týka viacerých obcí. Najmä však podhorských, ktoré sú od miest vzdialené viac ako desať kilometrov. Niektoré sú však výnimkou.
Odchádzali aj v minulosti
Za prvej republiky mala Horná Mariková viac obyvateľov ako Ilava, Považská Bystrica či Dubnica. „Bolo to asi 4500 ľudí,“ spomína Pavol Pacek, bývalý starosta obce.
Počas veľkej hospodárskej krízy veľa z nich odišlo za prácou do zahraničia, najmä do Čiech, Francúzska, Kanady a Ameriky. Druhá veľká vysťahovalecká vlna postihla Hornú Marikovú v roku 1946. „Z obce sa vtedy vysťahovalo 64 rodín do Šaroviec v Levickom okrese, kde dostali poľnohospodársku pôdu. O dva roky začala kolektivizácia a ľudia o pôdu prišli. Hornomarikovčania už v Šarovciach zostali,“ vysvetľuje ďalej Pacek. Dnes ich na juhu Slovenska žije viac ako v „rodnej“ obci.
Vplyv na úbytok obyvateľov malo aj odovzdávanie kontingentov, teda odovzdávanie časti toho, čo dopestovali a dochovali súkromne hospodáriaci roľníci štátu. Aj napriek úbytku žilo v obci v čase rozdelenia na Dolnú a Hornú Marikovú v roku 1954 podľa Paceka ešte 2950 ľudí „Neskôr bola v obci stavebná uzávera, lebo práve v Hornej Marikovej mali byť zdroje pitnej vody pre mesto Považská Bystrica. Tá skončila v roku 1982 a stavať sa začalo vlastne až v roku 1983,“ doplnil Pacek.
Majú veľa starých mládencov
Úbytok sa neskôr stabilizoval, ale v posledných rokoch zaznamenáva obec nepriaznivý demografický vývoj. Z ekonomických dôvodov museli v roku 2008 zavrieť aj jedinú základnú školu s materskou školou v obci. Mali totiž len štyroch školákov a štyroch škôlkarov.
V obci sa rodí niekoľkonásobne menej detí než zomiera ľudí. „Máme vyše 200 dôchodcov a 140 ľudí starších ako sedemdesiat rokov,“ hovorí Miroslav Hamar, súčasný starosta obce. Deti sa ročne narodia podľa neho tak tri, štyri, niekedy päť a zomiera 20 až 25 ľudí. „Niekedy je to horšie, niekedy lepšie,“ dodáva starosta, ale trend je podľa neho stále nepriaznivý.
Z demografického grafu dokonca vychádza, že v obci majú veľký úbytok dievčat. „Vychytali nám ich do sveta. Zostáva nám tu veľa štyridsať až päťdesiatročných mužov, slobodných mládencov. Takže keby sa chcela nejaká žena vydať, má pomerne vysoké šance,“ dodáva už žartom starosta.
V obci trvale obývaných asi 240 chalúp a vyše 500 rekreačných, chatárskych objektov. Súpisných čísel je niečo cez 950. „Pri niektorých sa dávajú do poriadku vlastnícke vzťahy, sú opustené a niektoré aj neexistujúce, i keď na mape zakreslené sú a majú aj súpisné čísla. Objekty si väčšinou kupujú ľudia na rekreačné účely,“ hovorí Hamar. Množstvo dreveničiek kúpili a zveľadili najmä Bratislavčania, Trnavčania i Považskobystričania, ktorí majú pod hrebeňmi Javorníkov korene.
V podhorskej obci obyvateľov ubúda
Rovnaký problém ako Hornú Marikovú trápi aj Mojtín. Za posledných dvadsať rokov sa počet obyvateľov tejto obce znížil o jednu tretinu. V roku 1991 v Mojtíne žilo 695 ľudí, dnes ich je 480. Situácia sa nezlepšila ani vlani. Narodilo sa iba jedno dieťa, zomreli piati.
Základné služby pre obyvateľov sú zabezpečené. K dispozícii majú obchod, poštu, internet, kostol. Chýbajú však materská a základná škola, čo je problémom najmä pre mladé rodiny.
„Ďalším dôvodom, prečo odchádzajú ľudia z obce, sú pracovné príležitosti. Priamo v bydlisku nie sú, do väčších obcí či miest by museli dochádzať, to je viac ako desať kilometrov,“ hovorí starosta František Staňo. V podhorskej obci by ich podľa neho mohli poskytnúť služby a cestovný ruch. Podmienky na to vytvorené sú. V okolí je krásna príroda, v zime fungujú lyžiarske vleky.
V Mojtíne je okolo 350 domov. Z nich je prázdnych asi sedemdesiat. Podľa starostu ich majitelia postupne rekonštruujú na chaty. Na počet obyvateľov to ale podľa neho nebude mať vplyv, pretože majitelia sú z iných miest a obcí.
Zliechov nevymiera
Zliechov je koncovou obcou okresu Ilava, tá je od obce vzdialená takmer dvadsať kilometrov. Počet obyvateľov tu však neklesá, vracajú sa mladí, ktorí si v tomto krásnom prostredí opravujú chalúpky po rodičoch či starých rodičoch. „Počet obyvateľov klesol pred tridsiatimi rokmi, keď sa vo veľkom stavali byty v Dubnici nad Váhom,“ povedal starosta obce Anton Miko. „Za posledné štyri roky sa zvýšil počet obyvateľov zhruba o tridsať. Teraz máme 597 obyvateľov,“ dodáva s tým, že trend osídľovania obce narastá. Obec je obklopená krásnou prírodou chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy. Preto sa stala aj rajom pre turistov a východiskovým bodom výletníkov.
Autor: VŽ, SG, BERKO
