Vo februári sa prekrásneho životného jubilea 85 rokov dožil kňaz, ktorý bol správcom našej farnosti Mons. ThDr. Ladislav Belás, titulárny opát zoborský, sídelný kanonik nitriansky.
BELUŠA. Keď sa 22. februára 1930 ozval detský plač prvorodeného syna v dome robotníka Vincenta Belása a matky Kataríny, rodenej Strhákovej, v Milochove, ležiacom neďaleko priemyselného strediska stredného Považia Považskej Bystrice, stali pri jeho kolíske štedré a dobre sudičky. Do nej mu vložili vzácne dary: múdrosť, priateľstvo, kolektívnosť, schopnosť a ochotu pomáhať druhým, ľudskosť, túžbu po vedomostiach a ich odovzdávanie iným, vynikajúcu pamäť a osobitný vzťah k duchovnosti. Tieto mytologické bytosti boli naozaj štedré a darmi určili životné smerovanie novorodenca.
Študoval na gymnáziu v Nitre (1941 až 1949), po maturite pokračoval na tamojšej Vysokej skole bohosloveckej (1949-1950). Po zrušení diecéznych seminárov študoval na Cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave (1950 až 1953), kde ho 21. 6. 1953 v Dóme sv. Martina v Bratislave vysvätili za kňaza, svätiteľ bol biskup ThDr. Ambróz Lazík. Svoju prvú primičnú omšu odslúžil 28. júna 1953 v Kostole Navštívenia Panny Márie v Považskej Bystrici. Ako kaplán pôsobil v Skalitom (1953 až 1954) a v Čadci (1954 až 1963), potom sa stal správcom farnosti v Beluši (1963 až 1970). Po obhajobe dizertačnej práce Vývoj rímskeho misála a jeho povinné zavedenie v Uhorsku so zreteľom na cyrilo-metodskú tradíciu ho 25. 6. 1970 promovali na doktora teológie. V r. 1971 až 1980 pracoval ako tajomník Biskupského úradu v Nitre, súčasne ako notár Cirkevného sudu a prosynodálny examinátor; r. 1973 dostal menovanie za pápežského kaplána, v tom istom roku 15. augusta sa stal nitrianskym sídelným kanonikom, r. 1977 katedrálnym archidiakonom, súčasne správcom farnosti Nitra – Horné mesto.
Ako angažovaného kňaza ho v roku 1979 zvolili za člena správneho výboru Spolku sv. Vojtecha, r. 1980 až 1985 zastával post generálneho riaditeľa Ústrednej charity na Slovensku, stal sa správcom Kostola sv. Ladislava v Bratislave (1980 až 1985), šéfredaktorom Katolíckych novín (1985 až 1990), riaditeľom Biskupského úradu v Nitre (1985 až 1989), farárom v Nitre – Dolnom meste (1985 až 1990). Od r. 1987 pôsobí ako sudca Diecézneho cirkevného súdu v Nitre, od r. 1988 diecézny konzultor. Správcovstvo Diecéznej knižnice v Nitre prevzal 25. januára 1990, od r. 1991 pôsobí ako cirkevný cenzor a tiež odborný asistent na Teologickom inštitúte v Nitre pre odbor patrológia.
Zároveň pôsobil ako lektor cirkevných dejín na katedre etiky Vysokej školy pedagogickej v Nitre (1991-1994). Od roku 1991 má titul kustód kapitulského a biskupského archívu. Za jeho úprimnú lásku voči Svätej cirkvi nitrianskej, za vynikajúcu znalosť cirkevných vecí i za chvályhodne vykonávanú službu pre dobro Nitrianskej diecézy bol 22. septembra 2006 menovaný za titulárneho zoborského opáta sv. Hypolita na Zobore.
Významná je jeho publicistická činnosť. Spočíva v šírení poznatkov o prínose kresťanstva ku vzdelanostnému a kultúrnemu rozvoju nášho národa, o kresťanských tradíciách a zaslúžilých osobnostiach, o histórii farnosti a pamätných miestach vtedajšej Nitrianskej diecézy. Množstvo článkov o bernolákovcoch na Kysuciach, O kňazoch buditeľoch, O cirkevných a národných aktivitách uverejnil v časopisoch a rôznych periodikách.
Dňa 4. septembra 1997 mu udelilo Mestské zastupiteľstvo v Nitre pod vedením pána primátora Ing. arch. Vladimíra Libanta Cenu mesta Nitry. Matica slovenská mu pri príležitosti 70-ročného jubilea udelila Zlatú medailu sv. Cyrila a Metoda (2000). Dňa 26. júna 2007 udelilo mesto Považská Bystrica Cenu primátora mesta za bohatú kňazskú, vlasteneckú a literárnu činnosť.
Autor: Juraj Dacko
