Pondelok, 14. október, 2019 | Meniny má Boris

V údolí Váhu sa realizujú zubatí vodní inžinieri

Do údolia Váhu pod Vršatcom sa nasťahovali chránené jedince. Ako bývajú? Na dnešné pomery trochu netradične. Vraj v hradoch, ktoré si samy stavajú.

Vo vode trávi veľkú časť života.Vo vode trávi veľkú časť života.(Zdroj: (TASR))

Na to, že sa do vôd pri obci nasťahoval bobor, prišli v Dulove asi pred dvomi mesiacmi pri obhliadke chotára. Pripravovali sa vtedy na čistenie od náletov. Ľudia z obce na jeho prítomnosť reagujú rôzne. Biológ hovorí, že pre prírodu je vplyv bobra pozitívny. Starosta dúfa, že nenapácha veľké škody a v budúcnosti chce riešiť novú situáciu v spolupráci s ochranármi, vodohospodármi, prípadne ďalšími odborníkmi.

kattta.jpg

Starosta ukazuje lokalitu, v ktorej sa usadili.

Brvno ako ceruzka a prísna matka príroda

Do lokality, kde sa bobry objavili, sme so starostom Jozefom Šamajom vyrazili dopoludnia. Nepodarilo sa nám dostať až na miesto, kde je vidieť jeho prítomnosť najvýraznejšie. Predbehol nás o niekoľko dní dážď a hlbokou, veľkou mlákou na ceste zahradil prístup. Pokúšali sme sa dostať na iné miesto k vode. Vonku vykuklo slnko len sporadicky, pofukoval nepríjemný vietor. Zastali sme pri neveľkom jazere.

ceruzka.jpg

Ako ceruzka.

Asi dva metre od brehu olizovali vlny kalnej vody veľké brvno. Matka príroda prekvapí počasím nielen ľudí, ale nemazná sa ani so zvieratami. Podľa starostu zničila väčšia voda po daždi a z topiaceho sa snehu aj časť práce bobrov – staviteľov. Zostalo len jedno trčiace brvno. „Keď bola voda minimálne o pol metra nižšia, bola na tomto mieste hrádza a nahromadené väčšie množstvo konárov. Zostalo len toto,“ ukazuje starosta do vody na ohlodaný peň ohryzený na jednom konci ako ceruzka. Čo vtedy videli, im stačilo. „Usúdili sme, že sa sem nasťahoval bobor,“ hovorí starosta.

kora.jpg

Kôra mu chutila.

Potvrdená domnienka

Hneď, keď objavili pri Dulove popadané a ohlodané stromy a padla domnienka, že ide o prácu chránených hlodavcov, začali zisťovať viac. „Zavolali sme ľudí, ktorí sú na tieto veci odborníkmi. Potvrdili naše domnienky. Nevieme ešte koľko ich je, možno aj rodinka. Bobor vychádza len v noci, počkáme preto, pokiaľ bude spln a pokúsime sa ho vysledovať,“ hovorí starosta.

Presúvame sa spolu s ním na iné miesto v lokalite, kde je činnosť viditeľnejšia. Bez vysokých čižiem sa však už nezaobídeme.

Usilovný stavbár

„Aj tamten naklonený stromček je od neho načatý. Aha aj tamten, a ten za ním je tiež už poriadne nahlodaný. Ešte tento väčší strom stojí, ale vidieť, že pôjde aj on,“ upozorňuje na známky činnosti hlodavca v druhej lokalite starosta ukazujúc na obrovskú vyhryzenú dieru v hrubšom strome.

Jeho robotu vidieť aj druhej strane pri brehu podľa množstva ohlodaných kmeňov. „Hladina sa nám trochu zdvihla. Topí sa sneh a pršalo. Tam dolu si však urobil bobor hrádzu a pôvodný tok rieky sa tak vylial do šírky. Za toto jazero teda môže veľkou mierou aj on. Naozaj usilovne pracoval a dal si záležať,“ hovorí starosta vyťahujúc z vody ohlodaný hrubší konár. „Tu na dreve vidieť aj pekne zúbky a na koncoch, jednom aj druhom ,sú tiež stopy po zuboch. Chcel si to asi zobrať do brloha,“ žartuje starosta.

Usilovnosť zvieraťa prekvapuje v týchto miestach aj nás. Vtipkujeme preto, že si možno aj bobry medzi sebou už hovoria o biednych obecných kasách na Slovensku a do Dulova tak prišli pomôcť, keď sa dozvedeli, že potrebujú čistiť lokalitu od náletov. Starosta sa len usmieva, ale okamžite aj konštatuje, čo si prečítal na internete. „Štyri tony drevnej hmoty za rok spotrebuje vraj jeden jedinec.“

Medzi stromami v hlbšej vode nakoniec objavujeme aj kôpku navŕšených konárov a trávy a usudzujeme, že ide pravdepodobne o bobrí hrad. Ten si stavia bobor ako noru na bývanie.

hrad.jpg

Pravdepodobne bobrí hrad, teda brloh, v ktorom zviera prebýva.

Rybám neškodí, tak čo s ním

Cestou z miest, kde sme boli skúmať prítomnosť bobra sa zastavujeme najprv v dulovskom obchode. „Ja o tom nič neviem. Tam k vode vôbec nechodím. Ale sú vraj na jazerách. Kolegyňa Ivetka hovorila. Aj mi ukazovala fotografie, čo porobili. Ona tam chodieva na prechádzku,“ zareagovala na otázku, či počula niečo o bobroch jedna z predavačiek.

Rybár Pavol Prekop nás však uistil, že rozhodne nejde o žiadne fámy. „Sú tu, sú. Boli tu už, zmizli a znova prišli,“ tvrdil. Na ohryzený konár, ktorý sme mu ukázali, len povedal, že to je predsa nič. „Pohryzie aj celé stromy. Rybám to neblíži a že už hento robia, tak čo už. Je to ich robota, hryzať stromy. Čo s nimi urobíme, nič,“ dodal rybár.

Teraz, ešte živého, pán Prekop nevidel, ale predtým, keď sa bobry v Dulove už objavili, veru áno. „Je veľmi plachý, keď zbadá človeka, hneď sa schová do vody. Videl som ho cez deň. Treba posedieť a vyčkávať, ak ho chcete zbadať,“ vysvetlil. A práve to rybári radi robia. Sedia a sústredene sledujú hladinu a plaváky. Nečudo potom, že môžu zbadať aj bobra.

Pán Prekop dáva aj návod, ako zabezpečiť, aby bobor ľudí nehneval. „Videl som už aj v televízii návod z jednej obce, kde ho majú, ako poobaľovali ovocné stromy, aby im ich nepoobhrýzal. Možno by aj tu bolo dobré urobiť niečo takéto,“ prezradil pán Prekop s tým, že bobor nie je až taká pohroma. „Horšia by bola pre ryby vydra alebo ondatra.“

Tak si ich „zeberce“ domov

Pán Ladislav, ktorého sme zastihli na bicykli nebol k novému obyvateľovi ich chotára až taký prívetivý. „Robí len škody taký bober. Koľko zničí stromov. Padne jeden a už aj ide do druhého. Sú chránené, ale kde ich dajú? Já som veru neni za to, aby boli práve tu. Radšej by som bol, keby sa zobrali a išli kade ľahšie, skade prišli,“ hneval sa. Dodal, že ľudia si posadili v tejto lokalite aj ovocné stromy. „Keď nebude mať vŕby a topole, pôjde aj na ovocné. Ak máte napríklad aj vy možnosť, tak si ich zeberce domov,“ navrhol starý pán.

Je mu fajn

Starosta šípi, prečo sa bobor objavil práve pri Dulove. „Má rád miesta v krajine, kde vznikajú mŕtve jazerá. Má tu dostatok listnatých stromov, ktoré majú mäkké drevo. On ho vyhľadáva. Má aj dostatok potravy a možno vycítil, že sú u nás aj dobrí ľudia,“ hovorí.

Starosta však pripúšťa, že zviera môže narobiť aj starosti. „Čítal som, že v 70. rokoch minulého storočia bol bobor u nás už vyhynutým tvorom a v súčasnosti je chránený. Dúfam, že nenapácha nejaké obrovské škody. Vydržíme s ním hádam žiť v susedstve. Budeme to riešiť s ochranármi, vodohospodármi aj inými odborníkmi,“ hovorí starosta Šamaj.

Najlepší stavebný inžinier krajiny

Biológ Marián Filípek hovorí, že problémom sa stáva bobor vtedy, keď dôjde k nejakému konfliktu záujmov medzi človekom a zvieraťom. „Pre prírodu je jeho vplyv však jednoznačne pozitívny. Bobor je po človeku asi najlepší stavebný inžinier krajiny. Výraznou mierou ju dokáže ovplyvňovať vo veľkej miere ako jeden z mála živočíšnych druhov. Vytvára bobrie hrady a hrádze. Ide mu o to, aby kumuloval vodu v krajine, aby si ju zadržal,“ vysvetľuje biológ. Dodáva, že nemá rád tečúcu vodu. Preto vytvára svoje prírodné nádrže a nepomáha tak len sebe. „Vytvára aj priestor pre iné skupiny živočíchov – či už sú to obojživelníky, ryby, vtáky. Teda rôzne potravné možnosti či hniezdne možnosti a podobne. Rovnako, ako aj vhodné prostredie pre rôznu mokraďovú vegetáciu, ktorá je na ústupe.“

Podľa biológa tak tento hlodavec upravuje do prírodnej podoby rôzne umelo vytvorené nádrže, ktoré vznikli ľudskou činnosťou. „Z kultivovanej krajiny, ktorú chce človek, ktorý je prítomný už všade, robí tak zase divokú, prírodnú. To je často v rozpore so záujmami človeka, lebo on tam chce mať práve to svoje, upravené.“

Rodinne založený vegetarián a staviteľ

- Bobor je plachý hlodavec, najväčší na Slovensku a druhý najťažší na svete. Niekedy váži až 30 kilogramov a môže mať dĺžku až jeden meter.

- Má hustý kožuch, o ktorý sa výborne stará, češe si ho a mastí, aby bol vodotesný. Odhaduje sa, že má viac ako dvadsaťtisíc chlpov na centimetri štvorcovom kože.

- Charakteristickým znakom je ploský chvost. Slúži ako kormidlo pri plávaní. Má veľké oranžové hryzáky, ale je vegetarián.

- Svoje prostredie vytrvalo pretvára, stavia si hate, hrádze a kanály. Žije v jazerách, rybníkoch aj v tečúcich vodách.

- Obydlia na brehu si stavia z konárov, dreva a hliny. Prebýva v brlohoch vyhrabaných do brehov s vchodom a východom pod vodou alebo si na aktívne zahradenom jazierku postaví z hliny a vetiev veľkú kopu, tzv. „bobrí hrad“, s vnútornou komorou asi 80 cm širokou a 35 cm vysokou. Ohrýza kmene do kužeľa, a tak dokáže zoťať aj veľké stromy do hrúbky 50 cm. Konáre zabudováva i do hrádze, ktorou prehradí tečúcu vodu, a používa tiež pri stavbe tzv. bobrích hradov so suchými komorami. Prečnievajú hladinu vody do výšky 1,5 metra.

- Na jar a v lete konzumuje prevažne vodné a brehové rastliny, počas zimy hlavne kôru mäkkých drevín a menšie vetvičky padnutých stromov. Za rok spotrebuje asi 4000 kg dreva s kôrou.

- Dožívajú sa v priemere desať až sedemnásť rokov, v zajatí však dokážu prežiť aj dlhšie. Rodiny žijú spolu, svoje územie si značkujú sekrétom kastoreom.

- Mláďatá má len raz do roka, obvykle štyri až päť. Súrodenci aj rodina si navzájom pomáhajú. Votrelcov na svoje územie nevpúšťajú. Mláďatá opúšťajú rodinu vo veku dvoch rokov.

- Je výborný plavec, vo vode trávi veľkú časť života. Pod hladinou dokáže vydržať až pätnásť minút.

- V strednej Európe ich takmer úplne vyhubili pred viac ako 150 rokmi. Hon na ne sa začal na francúzskej univerzite Sorbonna v 18. storočí, kde vyhlásili bobra za rybu a cirkev jeho mäso povolila jesť aj počas pôstu. Lovili ich však najmä pre hustú a kvalitnú kožušinu. Takisto panoval názor, že sekrét kastoreum, pomocou ktorého si bobor značkuje územie, dokáže liečiť takmer všetky choroby a má afrodiziakálne účinky. ⋌

ZDROJ: SME

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov?
  2. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant
  3. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci
  4. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky
  5. Rýchlejšie doma. Už čoskoro.
  6. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  7. Volkswagen Passat: pár detailov, veľký výsledok
  8. „Vytvoriť miesto, ktoré si ľudia zamilujú, je vždy radosť“
  9. Život je len jeden: Máte ten svoj poistený správne?
  10. Vo Veľkom Grobe športujú aj hasiči
  1. Nový Ružinov: Skutočný rozvoj ešte len príde
  2. Emília Jányová Lopušníková: Nebojte sa, updatujte sa!
  3. Tieto signály prezradia nesprávne zateplenie strechy
  4. Aj s SUV môžete jazdiť ekologicky a ekonomicky
  5. Rýchlejšie doma. Už čoskoro.
  6. V Žiari nad Hronom a okolí budete môcť využívať rýchly internet
  7. Zvolen a jeho okolie bude mať k dispozícii nový optický internet
  8. V Turčianskej kotline sa zavádza najmodernejšia optická sieť
  9. Preradiť na vyššiu rýchlosť budete môcť už aj v okolí Topoľčian
  10. Na Myjave sa zavádza najrýchlejší internet na trhu
  1. Čo všetko dnes majú deti v mobiloch? Boli by ste prekvapení 15 824
  2. Luxusný hybrid za 22 900 eur. Nadpriemerný už v základnej výbave 15 574
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 12 064
  4. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov? 11 760
  5. Vyrába koláče pre celiatikov. Najobľúbenejšie zákusky prekvapia 9 951
  6. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci 8 717
  7. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky 8 572
  8. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant 7 558
  9. Na hrúbke záleží. Aj dva centimetre rozhodujú 7 124
  10. Netradičná dovolenka? Plavba Stredomorím aj s letenkami v cene 7 023

Hlavné správy z SME | MY Považská - aktuálne správy

Šebešťanová (v žltom) znížili stratu na vedúce Dolné Kočkovce.

Do parku v centre mesta chcú vysadiť ďalšie stromy

Treťohorný park, ktorý vznikol v centre mesta pred šiestimi rokmi, sa budoval za silnej občianskej podpory. Obyvatelia si prišli stromy vysadiť sami. Ďalšie môžu pribudnúť.

Výsadba v Treťohornom parku v minulosti.

Po voľbách zničia veľa papiera, v Dubnici dostal druhú šancu

V Dubnici nad Váhom dostali hlasovacie lístky druhú šancu. Ponúkli ich školám a škôlkam. Mladí ľudia by však prijali vo voľbách elektronické hlasovanie. Rovnako ho víta politológ.

Hlasovacie lístky, ktoré sa nepoužili, ešte využívajú dubnickí školáci.

FOTO: SOŠ Pruské dostala k sedemdesiatinám novú učebňu a traktor

Stredná odborná škola v obci Pruské oslávila 70. výročie svojho vzniku.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Čo bude s prázdnou Hypernovou

Majiteľ chce získať jedného silného nájomcu.

Zomrel významný piešťanský lekár, bol i držiteľom medaile Dérera

Vo veku nedožitých 67 rokov zomrel bývalý štátny tajomník ministerstva zdravotníctva, piešťanský lekár - ortopéd Peter Ottinger.

Je isté, že práca na nočné zmeny škodí zdraviu, tvrdí psychiater

Kým v Európskej únii pracuje na nočné zmeny v priemere len šesť percent ľudí, na Slovensku pracuje aj v noci takmer trikrát viac ľudí.

Vypil si a sadol do traktora

Policajti zastavili vodiča traktora pre niečo celkom iné.

Vybrali SME

Už ste čítali?