Pondelok, 30. január, 2023 | Meniny má Ema

V údolí Váhu sa realizujú zubatí vodní inžinieri

Do údolia Váhu pod Vršatcom sa nasťahovali chránené jedince. Ako bývajú? Na dnešné pomery trochu netradične. Vraj v hradoch, ktoré si samy stavajú.

Vo vode trávi veľkú časť života.Vo vode trávi veľkú časť života. (Zdroj: (TASR))

Na to, že sa do vôd pri obci nasťahoval bobor, prišli v Dulove asi pred dvomi mesiacmi pri obhliadke chotára. Pripravovali sa vtedy na čistenie od náletov. Ľudia z obce na jeho prítomnosť reagujú rôzne. Biológ hovorí, že pre prírodu je vplyv bobra pozitívny. Starosta dúfa, že nenapácha veľké škody a v budúcnosti chce riešiť novú situáciu v spolupráci s ochranármi, vodohospodármi, prípadne ďalšími odborníkmi.

kattta.jpg

Starosta ukazuje lokalitu, v ktorej sa usadili.

Brvno ako ceruzka a prísna matka príroda

Do lokality, kde sa bobry objavili, sme so starostom Jozefom Šamajom vyrazili dopoludnia. Nepodarilo sa nám dostať až na miesto, kde je vidieť jeho prítomnosť najvýraznejšie. Predbehol nás o niekoľko dní dážď a hlbokou, veľkou mlákou na ceste zahradil prístup. Pokúšali sme sa dostať na iné miesto k vode. Vonku vykuklo slnko len sporadicky, pofukoval nepríjemný vietor. Zastali sme pri neveľkom jazere.

ceruzka.jpg

Ako ceruzka.

Asi dva metre od brehu olizovali vlny kalnej vody veľké brvno. Matka príroda prekvapí počasím nielen ľudí, ale nemazná sa ani so zvieratami. Podľa starostu zničila väčšia voda po daždi a z topiaceho sa snehu aj časť práce bobrov – staviteľov. Zostalo len jedno trčiace brvno. „Keď bola voda minimálne o pol metra nižšia, bola na tomto mieste hrádza a nahromadené väčšie množstvo konárov. Zostalo len toto,“ ukazuje starosta do vody na ohlodaný peň ohryzený na jednom konci ako ceruzka. Čo vtedy videli, im stačilo. „Usúdili sme, že sa sem nasťahoval bobor,“ hovorí starosta.

kora.jpg

Kôra mu chutila.

Potvrdená domnienka

Hneď, keď objavili pri Dulove popadané a ohlodané stromy a padla domnienka, že ide o prácu chránených hlodavcov, začali zisťovať viac. „Zavolali sme ľudí, ktorí sú na tieto veci odborníkmi. Potvrdili naše domnienky. Nevieme ešte koľko ich je, možno aj rodinka. Bobor vychádza len v noci, počkáme preto, pokiaľ bude spln a pokúsime sa ho vysledovať,“ hovorí starosta.

Presúvame sa spolu s ním na iné miesto v lokalite, kde je činnosť viditeľnejšia. Bez vysokých čižiem sa však už nezaobídeme.

Usilovný stavbár

„Aj tamten naklonený stromček je od neho načatý. Aha aj tamten, a ten za ním je tiež už poriadne nahlodaný. Ešte tento väčší strom stojí, ale vidieť, že pôjde aj on,“ upozorňuje na známky činnosti hlodavca v druhej lokalite starosta ukazujúc na obrovskú vyhryzenú dieru v hrubšom strome.

Jeho robotu vidieť aj druhej strane pri brehu podľa množstva ohlodaných kmeňov. „Hladina sa nám trochu zdvihla. Topí sa sneh a pršalo. Tam dolu si však urobil bobor hrádzu a pôvodný tok rieky sa tak vylial do šírky. Za toto jazero teda môže veľkou mierou aj on. Naozaj usilovne pracoval a dal si záležať,“ hovorí starosta vyťahujúc z vody ohlodaný hrubší konár. „Tu na dreve vidieť aj pekne zúbky a na koncoch, jednom aj druhom ,sú tiež stopy po zuboch. Chcel si to asi zobrať do brloha,“ žartuje starosta.

Usilovnosť zvieraťa prekvapuje v týchto miestach aj nás. Vtipkujeme preto, že si možno aj bobry medzi sebou už hovoria o biednych obecných kasách na Slovensku a do Dulova tak prišli pomôcť, keď sa dozvedeli, že potrebujú čistiť lokalitu od náletov. Starosta sa len usmieva, ale okamžite aj konštatuje, čo si prečítal na internete. „Štyri tony drevnej hmoty za rok spotrebuje vraj jeden jedinec.“

Medzi stromami v hlbšej vode nakoniec objavujeme aj kôpku navŕšených konárov a trávy a usudzujeme, že ide pravdepodobne o bobrí hrad. Ten si stavia bobor ako noru na bývanie.

hrad.jpg

Pravdepodobne bobrí hrad, teda brloh, v ktorom zviera prebýva.

Rybám neškodí, tak čo s ním

Cestou z miest, kde sme boli skúmať prítomnosť bobra sa zastavujeme najprv v dulovskom obchode. „Ja o tom nič neviem. Tam k vode vôbec nechodím. Ale sú vraj na jazerách. Kolegyňa Ivetka hovorila. Aj mi ukazovala fotografie, čo porobili. Ona tam chodieva na prechádzku,“ zareagovala na otázku, či počula niečo o bobroch jedna z predavačiek.

Rybár Pavol Prekop nás však uistil, že rozhodne nejde o žiadne fámy. „Sú tu, sú. Boli tu už, zmizli a znova prišli,“ tvrdil. Na ohryzený konár, ktorý sme mu ukázali, len povedal, že to je predsa nič. „Pohryzie aj celé stromy. Rybám to neblíži a že už hento robia, tak čo už. Je to ich robota, hryzať stromy. Čo s nimi urobíme, nič,“ dodal rybár.

Teraz, ešte živého, pán Prekop nevidel, ale predtým, keď sa bobry v Dulove už objavili, veru áno. „Je veľmi plachý, keď zbadá človeka, hneď sa schová do vody. Videl som ho cez deň. Treba posedieť a vyčkávať, ak ho chcete zbadať,“ vysvetlil. A práve to rybári radi robia. Sedia a sústredene sledujú hladinu a plaváky. Nečudo potom, že môžu zbadať aj bobra.

Pán Prekop dáva aj návod, ako zabezpečiť, aby bobor ľudí nehneval. „Videl som už aj v televízii návod z jednej obce, kde ho majú, ako poobaľovali ovocné stromy, aby im ich nepoobhrýzal. Možno by aj tu bolo dobré urobiť niečo takéto,“ prezradil pán Prekop s tým, že bobor nie je až taká pohroma. „Horšia by bola pre ryby vydra alebo ondatra.“

Tak si ich „zeberce“ domov

Pán Ladislav, ktorého sme zastihli na bicykli nebol k novému obyvateľovi ich chotára až taký prívetivý. „Robí len škody taký bober. Koľko zničí stromov. Padne jeden a už aj ide do druhého. Sú chránené, ale kde ich dajú? Já som veru neni za to, aby boli práve tu. Radšej by som bol, keby sa zobrali a išli kade ľahšie, skade prišli,“ hneval sa. Dodal, že ľudia si posadili v tejto lokalite aj ovocné stromy. „Keď nebude mať vŕby a topole, pôjde aj na ovocné. Ak máte napríklad aj vy možnosť, tak si ich zeberce domov,“ navrhol starý pán.

Je mu fajn

Starosta šípi, prečo sa bobor objavil práve pri Dulove. „Má rád miesta v krajine, kde vznikajú mŕtve jazerá. Má tu dostatok listnatých stromov, ktoré majú mäkké drevo. On ho vyhľadáva. Má aj dostatok potravy a možno vycítil, že sú u nás aj dobrí ľudia,“ hovorí.

Starosta však pripúšťa, že zviera môže narobiť aj starosti. „Čítal som, že v 70. rokoch minulého storočia bol bobor u nás už vyhynutým tvorom a v súčasnosti je chránený. Dúfam, že nenapácha nejaké obrovské škody. Vydržíme s ním hádam žiť v susedstve. Budeme to riešiť s ochranármi, vodohospodármi aj inými odborníkmi,“ hovorí starosta Šamaj.

Najlepší stavebný inžinier krajiny

Biológ Marián Filípek hovorí, že problémom sa stáva bobor vtedy, keď dôjde k nejakému konfliktu záujmov medzi človekom a zvieraťom. „Pre prírodu je jeho vplyv však jednoznačne pozitívny. Bobor je po človeku asi najlepší stavebný inžinier krajiny. Výraznou mierou ju dokáže ovplyvňovať vo veľkej miere ako jeden z mála živočíšnych druhov. Vytvára bobrie hrady a hrádze. Ide mu o to, aby kumuloval vodu v krajine, aby si ju zadržal,“ vysvetľuje biológ. Dodáva, že nemá rád tečúcu vodu. Preto vytvára svoje prírodné nádrže a nepomáha tak len sebe. „Vytvára aj priestor pre iné skupiny živočíchov – či už sú to obojživelníky, ryby, vtáky. Teda rôzne potravné možnosti či hniezdne možnosti a podobne. Rovnako, ako aj vhodné prostredie pre rôznu mokraďovú vegetáciu, ktorá je na ústupe.“

Podľa biológa tak tento hlodavec upravuje do prírodnej podoby rôzne umelo vytvorené nádrže, ktoré vznikli ľudskou činnosťou. „Z kultivovanej krajiny, ktorú chce človek, ktorý je prítomný už všade, robí tak zase divokú, prírodnú. To je často v rozpore so záujmami človeka, lebo on tam chce mať práve to svoje, upravené.“

Rodinne založený vegetarián a staviteľ

- Bobor je plachý hlodavec, najväčší na Slovensku a druhý najťažší na svete. Niekedy váži až 30 kilogramov a môže mať dĺžku až jeden meter.

- Má hustý kožuch, o ktorý sa výborne stará, češe si ho a mastí, aby bol vodotesný. Odhaduje sa, že má viac ako dvadsaťtisíc chlpov na centimetri štvorcovom kože.

- Charakteristickým znakom je ploský chvost. Slúži ako kormidlo pri plávaní. Má veľké oranžové hryzáky, ale je vegetarián.

- Svoje prostredie vytrvalo pretvára, stavia si hate, hrádze a kanály. Žije v jazerách, rybníkoch aj v tečúcich vodách.

- Obydlia na brehu si stavia z konárov, dreva a hliny. Prebýva v brlohoch vyhrabaných do brehov s vchodom a východom pod vodou alebo si na aktívne zahradenom jazierku postaví z hliny a vetiev veľkú kopu, tzv. „bobrí hrad“, s vnútornou komorou asi 80 cm širokou a 35 cm vysokou. Ohrýza kmene do kužeľa, a tak dokáže zoťať aj veľké stromy do hrúbky 50 cm. Konáre zabudováva i do hrádze, ktorou prehradí tečúcu vodu, a používa tiež pri stavbe tzv. bobrích hradov so suchými komorami. Prečnievajú hladinu vody do výšky 1,5 metra.

- Na jar a v lete konzumuje prevažne vodné a brehové rastliny, počas zimy hlavne kôru mäkkých drevín a menšie vetvičky padnutých stromov. Za rok spotrebuje asi 4000 kg dreva s kôrou.

- Dožívajú sa v priemere desať až sedemnásť rokov, v zajatí však dokážu prežiť aj dlhšie. Rodiny žijú spolu, svoje územie si značkujú sekrétom kastoreom.

- Mláďatá má len raz do roka, obvykle štyri až päť. Súrodenci aj rodina si navzájom pomáhajú. Votrelcov na svoje územie nevpúšťajú. Mláďatá opúšťajú rodinu vo veku dvoch rokov.

- Je výborný plavec, vo vode trávi veľkú časť života. Pod hladinou dokáže vydržať až pätnásť minút.

- V strednej Európe ich takmer úplne vyhubili pred viac ako 150 rokmi. Hon na ne sa začal na francúzskej univerzite Sorbonna v 18. storočí, kde vyhlásili bobra za rybu a cirkev jeho mäso povolila jesť aj počas pôstu. Lovili ich však najmä pre hustú a kvalitnú kožušinu. Takisto panoval názor, že sekrét kastoreum, pomocou ktorého si bobor značkuje územie, dokáže liečiť takmer všetky choroby a má afrodiziakálne účinky. ⋌

ZDROJ: SME

Najčítanejšie na My Považská

Inzercia - Tlačové správy

  1. Eurohub Rokycany posilňuje a zrýchľuje spojenie s Nemeckom
  2. Bude rok 2023 naozaj náročný na osobné financie?
  3. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery
  4. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to
  5. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  6. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  7. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  8. SCANDI 2023: prehliadka súčasného severského filmu
  1. Kupujete balenú vodu? Vypočítajte si, koľko za ňu ročne miniete!
  2. Táto váha berie vaše chudnutie vážne: Kalórie počíta za vás!
  3. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to
  4. Svalovice sa netreba obávať
  5. Students today, innovators tomorrow, learners forever
  6. Study program MANAGEMENT in English language
  7. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  8. Bude rok 2023 naozaj náročný na osobné financie?
  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 11 273
  2. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 6 602
  3. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať? 2 016
  4. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia 1 704
  5. Zdravie bez liekov. Lekár namiesto nich predpisuje studenú vodu 1 591
  6. Košičanom budeme dodávať teplo za tretinové ceny aj tento rok 1 585
  7. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska 1 554
  8. Radi čítate a ešte radšej tvoríte? Toto je 40 dôvodov pre Vás 875

Blogy SME

  1. Tupou Ceruzou: Tanky pre Ukrajinu
  2. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými Kalváriami - Liptovské Matiašovce
  3. Roman Kebísek: Ostrolúcka písala o Štúrovi ako orlovi a o sebe ako lastovičke
  4. Ján Šeďo: "Ja nechcem byť ako moji rodičia", vypadlo z rómskeho chlapca.
  5. Alexander Hričko: Odevy Uhorska v období raného novoveku
  6. Štefan Vidlár: Moje vyznanie viery
  7. Jozef Stasík: EU v mobile
  8. Anna Miľanová: Zátišie s košeľou... 2007
  1. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 27 952
  2. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 15 685
  3. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 8 044
  4. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles 5 327
  5. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 627
  6. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 4 037
  7. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 830
  8. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 735
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Tlakové nádoby z havarovaného vozidla museli hasiči urýchlene odpratať.

Zranil sa jeden z vodičov.


2 h
Hlavný kontrolór TSK Pavol Zigo

Podľa zákona o samospráve vyšších územných celkov je plat kontrolóra stanovený vo výške 70 percent platu predsedu samosprávneho kraja vrátane paušálnych náhrad.


SITA 4 h

Mesto Dubnica nad Váhom má ako dvanáste mesto na Slovensku svoju cirkulárnu mapu.


TASR 6 h
Ilustračná fotografia.

Najvyššia chorobnosť na akútne respiračné ochorenia v rámci kraja je aktuálne v okrese Púchov.


SITA 5 h

Blogy SME

  1. Tupou Ceruzou: Tanky pre Ukrajinu
  2. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými Kalváriami - Liptovské Matiašovce
  3. Roman Kebísek: Ostrolúcka písala o Štúrovi ako orlovi a o sebe ako lastovičke
  4. Ján Šeďo: "Ja nechcem byť ako moji rodičia", vypadlo z rómskeho chlapca.
  5. Alexander Hričko: Odevy Uhorska v období raného novoveku
  6. Štefan Vidlár: Moje vyznanie viery
  7. Jozef Stasík: EU v mobile
  8. Anna Miľanová: Zátišie s košeľou... 2007
  1. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 27 952
  2. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 15 685
  3. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 8 044
  4. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles 5 327
  5. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 4 627
  6. Věra Tepličková: Výlet v Bratislave (z denníka žiaka 3. ročníka ZŠ z Piešťan) 4 037
  7. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 830
  8. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 735
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu