Dovolenky trávila najskôr spoločne s rodinou, no keď deti vyleteli z hniezda, krídla dostala aj ona. Za posledné roky spoznala veľa zaujímavých miest, ale ako tvrdí, stále je len na začiatku. „Svet je veľký a je v ňom čo objavovať. S dobrou partiou je to ešte zábavnejšie. Keď si poviete, že máte všetkého plné zuby, zbalíte kufre a ide sa,“ hovorí so smiechom Adriana. Inak tomu nebolo ani v prípade zimnej dovolenky, kde rozhodnutie padlo na Austráliu v kombinácii s Novým Zélandom.
Hobbiton
Od myšlienky k činom
Cestovať na opačný koniec sveta bez sprievodcu znamená byť v úlohe turistu, ktorý sa pohybuje po krajine vyznačenými trasami. To pre Adrianu a jej skupinu nebolo to pravé, orechové. Baví ju, keď sa program mení za pochodu. Aj preto misiu zverili do rúk mladému cestovateľovi, ktorý poznal miestne pomery a zariadil všetko potrebné.
Z Prahy odlietali 26. decembra s medzipristátím v Soule, kde bola výhodou kombinovaného letu sedemhodinová prestávka spojená s výletom, prehliadkou vojenského múzea a budhistického kláštora.
Zo zimy do horúceho pekla
Odchádzať zo Slovenska pri teplote -5 °C a vystúpiť z lietadla do 32-stupňového pekla je pre organizmus poriadny šok. Zažila ho taktiež Adriana, keď vystúpila na letisku v Sydney. Keďže slnko miluje, aklimatizácia u nej prebehla pomerne hladko.
Ubytovanie v olympijskom parku bolo dosť vzdialené od centra mesta. Vyriešila to fantasticky zorganizovaná verejná doprava. „Mesto Sydney je spojené vláčikom, ktorý premáva v pravidelných intervaloch. Za celý čas som nespozorovala žiadne zápchy. Ľudia sú zvyknutí, že hromadnou dopravou sa dostanú všade ľahšie než vlastným autom. Aj keď Austrália je neskutočne drahá, za 20 dolárový lístok s platnosťou 7 dní sa môžete presúvať vlakmi, autobusmi, loďami, z čoho sú nadšení najmä turisti,“ hovorí o výhodách Adriana, ktorá si pobyt v Sydney spríjemnila i návštevou svetoznámej opery, kde odzneli deň pred Silvestrom Pucciniho árie v podaní miestnych umelcov.
Rotorua
Pravým bonbónikom bola však silvestrovská noc, ktorú s partiou oslávila priamo pred budovou Opery. „Bol to nezabudnuteľný zážitok. Silvestra pred operou strávilo 1,8 milióna ľudí a vy ste nepostrehli žiadnu tlačenicu. V ten deň boli dva ohňostroje. Jeden o deviatej večer pre rodičov s deťmi a druhý o polnoci pre všetkých. Žiaden alkohol na verejnosti. Všetko disciplinovane riadili policajti, ktorí nasmerovali ľudí k vlakom a lodiam. Organizácia byť musí, pretože je to ideálne miesto na teroristický čin,“ povedala.
Vyššia životná úroveň, drahší život
Adriana Vančová je riaditeľkou gymnázia v Dubnici nad Váhom a kontakty so žiakmi neprerušuje ani po skončení školy. Priamo v Sydney navštívila svoju žiačku, ktorá žije a pracuje v Austrálii už niekoľko rokov. Tá tvrdí, že ceny nahor vyhnali turisti. Drahšie je vraj už len Japonsko. Aj keď zarobí celkom slušne, za bývanie dá až tretinu svojho platu, nehovoriac o cenách služieb, ktoré sa pohybujú v astronomických výškach.
O tom, že je to naozaj tak, sa presvedčila aj Adriana, ktorá skonštatovala, že je to predsa len iný level. Určitou kompenzáciou boli vraj miestni ľudia, ochotní pomáhať na každom kroku.
Russel pláž
Prežraté krokodíly a podozrivá plutva
Model divokej prírody je v austrálskych mestách zachovaný už len v parkoch. Tie navštívila aj skupina našich dobrodruhov zo Slovenska.
Prvotným šokom pre nich bola 98-percentná vlhkosť dažďového pralesa. „Bola som prekvapená, že všetko je tam väčšie ako u nás. Stromy sú väčšie, tráva je hustejšia, vtáky i zvieratá sú väčšie, len ľudia sú normálni ba až menší. V parkoch sú zachované klasické formy života v ich naturálnom režime. Lenivé a prežraté krokodíly, takmer nehybné koaly, potemnené nebo od tisícov netopierov, ktoré každý večer nalietali na mesto v honbe za potravou...“
Austrálska divočina je pre Európanov synonymom nebezpečenstva. Aj keď naša skupinka išla do neznámeho prostredia, nič dramatického sa nestalo. Ak teda nerátame rybu s podozrivou plutvou, ktorá sa pri Adriane objavila pri šnorchlovaní, alebo korytnačku dvakrát väčšiu ako ona sama. „Mýty o žralokoch sú hrozivejšie od čias, kedy boli sfilmované Čeľuste. Strach Európanov zo žralokov a krokodílov však dokážu miestni obyvatelia veľmi dobre premeniť na biznis,“ uznáva.
Sedem apoštolov
Austrálska kuchyňa je o rozmanitosti
Navštíviť Austráliu a neochutnať špeciality je kulinárskym barbarstvom. Miestna kuchyňa je spleťou jedál všetkých národností. „Ochutnali sme sušené kengurie mäso, mäso z lamy, čo vedia výborne dochutiť. Veľmi nám chutili koláčiky podobné muffinám plnené mäsom. Svoje čaro mali i grilované špeciality. Austrálčania neustále grilujú. Prídu z práce, zbalia veci a idú do parku grilovať. Otvorený oheň je zakázaný, ale grily sú na každom kroku,“ opisuje austrálsku kuchyňu.
Nový Zéland á la splnený sen
Po Oaklande, kde výprava deviatich dobrodruhov strávila dva dni, bol ďalšou zastávkou Nový Zéland so všetkými prírodnými krásami a osobitosťami. Adriana Vančová ho prirovnala k Írsku.
Zaujala ju najmä symbióza bielych obyvateľov a Maorov: „Na rozdiel od austrálskych Aborigénov sa úplne včlenili do spoločnosti. Majú pozície v parlamente, vo vláde a vo všetkých sférach hospodárstva. Názvy sú v angličtine aj v maorijčine. Nepokoje trvali desaťročia, ale napokon sa to utriaslo do fázy vzájomnej tolerancie.“
Príbeh predáva,o tom je biznis
Nový Zéland je turisticky zaujímavou destináciou, čo si jeho obyvatelia až príliš uvedomujú. Potulky krajinou menia na biznis pri tých najnepatrnejších javoch. Predať ako atrakciu dokážu aj malú jaskynku so svetielkujúcimi larvami komárov. Slováci so svojim úžasným jaskynným komplexom a prírodnými zákutiami sa vraj majú od nich čo učiť. „Typickým príkladom je Hobbiton, farma, kde režisér pána prsteňov natáčal štyri dni Hobbita. Nechal tam niekoľko domčekov prapodivnej štruktúry a zrazu zistil, že turistov toto miesto priťahuje ako magnet. Za malé náklady spravili z toho atrakciu so vstupným 70 dolárov, kde nielenže nemáte nič interaktívne, ale za celý čas nezazriete jediného preoblečeného Hobita. Na konci v hobbitskej krčmičke dostanete pivo zdarma a druhé si musíte zaplatiť. Dôležité je vymyslieť príbeh, ktorému ľudia uveria. Ak si spočítate, že toto miesto denne navštívi tri a pol tisíc turistov, pričom zatvorené je dva dni v roku, je to o peknom balíku,“ vysvetľuje cestovateľka.
Dedina Maorov – hotová alchýmia
O zaujímavé miesta a prírodné javy nie je na Novom Zélande núdza. Jednou z takýchto lokalít je oblasť Rotoruy, ktorá je presýtená pachom sírovodíka. „Fascinovala nás najmä dedina Maorov, kde každý domček mal záhradku, v ktorej vyvierala smradľavá vriaca voda. Domáci ju využívali na varenie, aj na kúrenie. V celej oblasti využívali pramene na verejné kúpele. Toto všetko vidíte a okúsite zadarmo. Potom je tu biznisový model, kde za poplatok uvidíte obrovské vybuchujúce gejzíry a vystúpenia Maorov s tetovaniami a vyplazenými jazykmi, čo je na rozdiel od nášho „ľúbivého“ folklóru strašidelný jav. No nielen tieto skúsenosti boli prienikom do odlišnej kultúry. Celé to naše putovanie so šťastným koncom bolo zážitkom, na ktorý sa nezabúda. Keďže som letný typ, potrebujem dobité baterky, ktoré mi pomôžu prekonať zimu s optimizmom,“ dodáva Adriana.
