POVAŽSKÁ BYSTRICA. Informatívnu správu o zadaní pre vypracovanie urbanistickej štúdie Šurabová v Považskej Bystrici riešili aj komisie. Materiál súvisí so zmenami a doplnkami územného plánu číslo 4, ktoré mesto pripravuje približne od augusta minulého roka. Materiál musia odporučiť komisie aj mestská rada.
V súvislosti so štúdiou boli aj kritické pripomienky. Napríklad v súvislosti so zhodnocovaním veľkého množstva pozemkov na náklady mesta a, paradoxne, problémom nedostatku stavebných parciel.
Problematická lokalita a zámery
Zadanie pre vypracovanie štúdie sa prerokovávalo v dvoch komisiách, stavebnej a dopravnej. Zmeny a doplnky číslo štyri riešia 127 žiadostí od občanov a organizácií. „Z nich najvyšší počet bol práve v lokalite Šurabová,“ povedala v dopravnej komisii Daniela Šešová z mestského úradu. Ide o územie smerom od sídliska SNP na Prečín medzi štátnou cestou a chatovo-záhradkárskou osadou Dolinky a medzi cestou na Podmanín a Praznov. „V území je 25 evidovaných žiadostí a asi 15 ďalších podaných po termíne,“ informovala Šešová s tým, že pre roztrieštenosť žiadostí rozhodlo vedenie o vypracovaní štúdie.
V súčasnosti je z lokality v územnom pláne navrhovaný len kúsoček vyznačený pozdĺž komunikácie na Praznov. Štúdia tiež určí, aké územie sa rieši, čo v rámci neho a akým spôsobom. „Bude vyčlenená hranica územia, rieši sa IBV, zachovanie biokoridoru Domanižanka, hlavná dopravná kostra, situovanie inžinierskych sietí a všetky ochranné pásma,“ uviedla okrem iného Šešová. Je tu aj veľká plocha chránenej pôdy, takže bude sa musieť vynímať z pôdneho fondu.
Riešenie problémov
Dokument poslúži na vyriešenie problémov v území, ktoré vznikajú pri individuálnych požiadavkách ľudí o výstavbu. „Po vypracovaní štúdie pôjde táto opäť do komisií, dáme ju pravdepodobne aj do výborov mestských častí, ktoré sa bezprostredne dotýkajú územia a bude sa aj verejne pripomienkovať,“ spomenula ďalší postup Šešová.
Dodala, že po zosnímaní pripomienok a ich vyhodnotení sa dopracuje.
Boľačka z minulosti
Poslanca Mariána Sopčáka v komisii dopravy, životného prostredia a odpadového hospodárstva zaujímalo, aký dopad bude mať štúdia na riešenie problému zjednosmernenia cesty, ktorú teraz v tejto lokalite používajú ľudia. Uviedol, že je nekvalitná a požiadavka na zjednosmernenie je z jednej aj z druhej strany. „Tento problém nebol v minulosti vyriešený,“ upozornil Sopčák.
Šešová povedala, že ako hlavná komunikácia v lokalite je navrhovaná iná cesta ako tá, ktorá sa používa.
Budovanie ciest, sietí a z koho peňazí
Jozef Keruľ v tej istej komisii pripomenul, že vypracovávaním urbanistickej štúdie sa niekomu zhodnocuje majetok. Zaujímalo ho tiež, kto bude v lokalite stavať cesty a ostatné potrebné veci a z koho peňazí sa bude výstavba realizovať.
„Či to bude mesto alebo niekto, kto bude mať záujem v tej lokalite veľmi rýchlo stavať, je už otázka na niekoho iného,“ reagovala Šešová s tým, že štúdia je len územnoplánovací podklad, ktorý slúži ako organizačný prvok, ktorý zadefinuje majiteľom pozemkov, ako sa majú aj pri dopravnom systéme správať. Nie je podľa nej dobré povoľovať 3,5 m širokú cestu každých 30 či štyridsať metrov, ale na pozemkoch vlastníci vynechajú koridor pre širšiu plánovanú komunikáciu.
Keruľa tiež zaujímalo, či sa počíta aj s priestorom pre pokračovanie cyklistickej trasy. Dostal odpoveď, že jednoznačne áno.
Pozor na záplavové územie
Člen komisie, neposlanec Pavol Petrík ocenil vytvorenie širokého biokoridoru. Pripomenul tiež, že lokalita je krásna, ale ide o záplavové územie, a preto do štúdie treba zakomponovať aj ochranné prvky pred povodňami, ktoré by si mali vybudovať stavebníci.
Náklady mesta, štúdie a stále málo parciel
Mariána Sopčáka ešte zaujímalo, kto financuje jej vypracovanie. „Zmeny a doplnky sa riešia v rámci rozpočtu. Je to vysúťažené za približne 38-tisíc eur.“
V stavebnej komisii ešte odznelo, že v území Šurabová je možnosť postaviť až 400 rodinných domov. Niektoré sú už skolaudované a vypracovanie štúdie má zabrániť živelnému urbanizmu, ktorý sa tu deje.
V stavebnej komisii mal kritickú pripomienku poslanec František Matušík. „Máme pretlak pozemkov na IBV. Už to konečne zastavme. Niekomu zhodnotíme pozemky, ale nikto nemá páku, aby sa potom naozaj aj stavalo. Urobili sa štúdie, vyčlenili sa pozemky, ale mladí ľudia, ktorí by chceli stavať, nemajú kde. Keď chcú štúdiu, tak nech si zaplatia všetko okolo toho,“ povedal Matušík s tým, že v meste je 2000 pozemkov na IBV. „Načo ďalšie? Dávame šancu špekulantom? Mesto platí a zhodnocuje cudzie majetky,“ zopakoval Matušík.
Mŕtve pozemky a ako to robia v Nemecku
Šešová na pripomienky poslanca Matušíka reagovala, že toto je už zazmluvnené a architekt by dostal peniaze, aj keby v území nechceli nič zakresliť. Matušík zareagoval, že za desať rokov sa podľa neho v tejto lokalite aj po vypracovaní štúdie nezastavia ani 60 percent pozemku s tým, že takýchto lokalít je v meste viac.
Architektka Brzá, členka komisie a neposlankyňa, povedala, že s územím treba niečo robiť, lebo ľudia chcú stavať a malo by mať nejakú štruktúru. „To že všetci nebudú stavať, s tým nič neurobíme. V Nemecku majú taký zákon, že keď majú ľudia stavebné pozemky a mesto im tam natiahne siete, tak majú povinnosť do určitej doby začať stavať. Ak to neurobia, musia za siete platiť,“ povedala Brzá s tým, že niečo by sa dalo riešiť v tomto smere. Upozornila tiež na nový zákon pre odnímanie poľnohospodárskej pôdy a upozornila, že žiadosti budú prechádzať stále ťažšie.
Väčšinou hlasov nakoniec obe komisie odporučili zadanie pre vypracovanie štúdie.
