POVAŽSKÁ BYSTRICA. Pre svoj zrod v krasovo-vápencovom pohorí sú ukryté perlivé poklady tvrdšie ako iné, ale o to kvalitnejšie. Vyžadujú len nevyhnutnú úpravu.
Reč nie je o diamantoch alebo iných drahých kameňoch, ale o niečom oveľa vzácnejšom – o vode. Tej máme v našom regióne dostatok a je mimoriadne kvalitná.
Považská vodárenská spoločnosť hospodári s vodou na území troch okresov – Považská Bystrica, Púchov a Ilava. Kapacita vodných zdrojov je asi 800 litrov sekundových. Voda neprechádza žiadnou úpravou. Z podzemia vyviera v kvalite ako pitná. Dĺžka vodovodnej siete je asi 552 kilometrov. Vodovodných prípojok je takmer 19-tisíc a ich dĺžka je 140 kilometrov.
Je vynikajúca
V našom regióne máme veľké bohatstvo. Kvalitnú a jedinečnú vodu. „Jediná úprava vody je takzvaná hygienizácia. Toto si však vyžaduje hygienická a potravinová norma, čiže v pitnej vode z verejného vodovodu musí byť zvyškový chlór v objeme 0,05 až 0,3 miligramu na liter, čo sa kontroluje. Pridávame ho teda ako minimálnu stopu, ktorá musí byť. Inak nepoužívame žiadne úpravy. Nie je dôvod,“ vyjadril sa odborným jazykom o kvalite vody Jaroslav Lagiň, výrobno-technický riaditeľ spoločnosti.
Dodal, že voda z krasovo-vápencových výverov je trošku tvrdšia, teda viac vápencová, ale o to chutnejšia. „Keď prídeme niekde inde, cítime, že naša voda je perlivejšia, ostrejšia v porovnaní s inými. Všetky kupované, balené vody sú v našom prípade zbytočné, lebo z vodovodu tečie tá najzdravšia, najchutnejšia voda, aká sa na Slovensku nachádza,“ tvrdí Jaroslav Lagiň.
Hľadá sa ako poklady
Zdroje vody sa cielene vyhľadávali a aj vyhľadávajú, tak ako každý iný poklad. „Aby ich človek objavil, musí sledovať krajinu, poznať ju. Jeden z vodných zdrojov bol napríklad taký, že rieka pred určitou oblasťou, kde sa zdroj nachádza, mala malé korýtko, málo vody a odrazu pod ňou bola z nej veľká zurčiaca, krásna rieka. Niekto si to musel všimnúť a povedať, že tu je určite výdatný zdroj,“ hovorí Lagiň príbeh jedného prameňa.
Voda, ktorú máme z vodovodu, prejde od zdroja cestičkami pod zemou kilometre. Je mimoriadne kvalitná.
Na rad potom prišlo meranie a zistilo sa, že v rieke je takmer pitná voda. Na to začalo odborné vyhľadávanie zdroja a ďalšie dlhodobejšie meranie výdatnosti.
Spod zeme
V našom regióne máme veľké šťastie. Vďaka výdatným zdrojom sme mohli budovať kilometre skupinových vodovodov.
Celé územie nášho regiónu rozdeľuje v smere východ a západ rieka Váh, ktorá jednak tvorí vodonosnú vrstvu a tiež rozdeľuje územie na severnú a južnú oblasť. „Na južnej strane okresu sú Strážovské vrchy, ktoré majú veľmi vhodné a dobré podmienky na zdroje podzemnej vody. Na opačnej severnej časti sú Javorníky. Tu je problematické mať a získať kvalitné podzemné zdroje,“ vysvetľuje Lagiň, ale hneď aj dodáva, že vodné zdroje nášho regiónu sú všetky podzemné. Nemáme žiadne povrchové zdroje a z toho vyplývajúcu nutnosť následnej úpravy, ktorou je filtrácia, nejaké sedimentácie alebo používanie chemických zlúčenín, ktoré by vodu upravovali. „Všetky naše vody spĺňajú veľmi tvrdé a náročné požiadavky. Robíme za rok asi 1500 vzorkovaní kvality pitnej vody od vodných zdrojov až po miesta spotreby,“ hovorí Lagiň.
Podzemné cesty dopravy
V Považskobystrickom okrese je pre zásobovanie vodou dôležitý skupinový vodovod Považská Bystrica. „Jeho budovanie siaha ešte do medzivojnového obdobia z vodného zdroja Kráľovka v Zemianskom Kvašove. Ďalšie rozvoje boli v systéme smerom na Manínsku úžinu a potom systém Domanižskej doliny. V priebehu 30 rokov sa budovalo viac záchytov vodných zdrojov a viac hlavných prívodných potrubí,“ vracia sa do minulosti Lagiň. Dodáva, že napríklad z oblasti Domaniže ide 500-milimetrové a 350-milimetrové potrubie, ktoré privádza vodu do Sádočného, Domaniže, Prečína, celej časti Považskej Bystrice, vrátane všetkých miestnych častí, do Plevníka-Drienového, Šebešťanovej, Podvažia a smerom na Orlové. Tieto vodné zdroje majú kapacitu asi do 400 litrov sekundových, teda každú sekundu zo zeme vyviera 400 litrov.
„Na území Považskej Bystrice máme asi dvadsať vodojemov a sú, samozrejme, aj doplnkové vodné zdroje, či už v Šebešťanovej alebo menšie v Praznove a iné. Kvalita vody je vynikajúca a využiteľnosť podzemných vôd je približne len na 30 percentách. Tridsať percent využívame a zásobujeme ním obyvateľstvo a ostatných sedemdesiat percent odteká späť do prírody, čiže do potokov, potôčkov, riek,“ informoval výrobno-technický riaditeľ.
Z Pružiny až do Dubnice
Druhý najväčší skupinový vodovod je Pružina, Púchov, Dubnica. Presahuje tri okresy. Pramenisko a hlavný systém vzniku je v oblasti Pružinskej doliny. Ide opäť len o podzemné vodné zdroje s vynikajúcou kvalitou, ich výdatnosť je takmer 500 litrov sekundových. „Tak ako sa rozvíjal a budoval okres, tak sa postupne staval aj vodovod. Najprv to bolo 500-milimetrové potrubie smerom na Dubnicu, potom smerom na Púchov a neskôr sa ešte pristavalo jedno 700-milimetrové potrubie, ktoré vodu rozvádza do takzvaných rozdeľovacích objektov v oblasti Beluše. Rozdeľuje ich smerom na Dubnicu a Púchov,“ vysvetlil Lagiň.
V Pružinskej doline sú napojené takmer všetky obce, tiež Sverepec a Púchov majú vodu odtiaľto. „Máme tu však aj staré vodné zdroje , ktoré sú rezervné, alebo náhradné,“ doplnil Lagiň.
Druhá časť vodovodu ide smerom vedľa hlavnej cesty prvej triedy až do Dubnice. „Čiže sú zásobované Beluša, Podhorie, Ladce, Nozdrovice, Košeca, Ilava, Prejta, Dubnica nad Váhom a Nová Dubnica. V poslednom období bol dobudovaný aj vodný zdroj Kameničany, ktorý je prepojený s Dubnicou,“ vymenoval. Okrem toho do skupinového vodovodu zaraďujú aj všetky vodné zdroje v oblasti Iliavky, majú samostatné vodné zdroje v oblasti Hornej Poruby a Košeckého Podhradia.
Kde to nie je také ľahké
Tretí skupinový vodovod je v oblasti Lednických Rovní. „Ten zásobuje obce Medné, Horenickú Hôrku, Dulov, Horovce, Dolnú Breznicu aj samotné Lednické Rovne,“ uviedol riaditeľ. Aj tu sú menšie vodné zdroje ako v Pruskom a tiež spomínané Kameničany, ktoré sú však prepojené aj do skupinového vodovodu smerom na Dubnicu nad Váhom.
Lagiň hovorí, že v doline Vršatského Podhradia nie je dobrý vodný zdroj, takže tu nie je skupinový vodovod. Aj Lednica a Zubák sú problematické. „Ale v povodí Bielej vody, ktorá preteká Púchovskou dolinou a cez Lazy pod Makytou, sú menšie vodné zdroje, a to v oblasti Dohnian, Mostišťa, Mestečka a Záriečia. Buď ide o výverové zdroje z horských oblastí alebo v blízkosti rieky sú to vrty a studne. Potom sú ešte samostatné vodovody v Udiči, Stupnom Papradne, Jasenici,“ doplnil Lagiň.
Vysypané zo štatistík a ochrana
Zo štatistík vyplýva, že z celkového počtu obyvateľov regiónu asi 168-tisíc má 135-tisíc vodu z verejného vodovodu, čo je osemdesiat percent. Obcí, v ktorých je verejný vodovod, je 46. Kapacita vodných zdrojov je asi 800 litrov sekundových.
Voda je vzácna a pre život nepostrádateľná, preto jej zdroje podliehajú prísnej ochrane. Ich existencia vo vysokej kvalite aj pre ďalšie generácie závisí od prístupu ľudí k jej ochrane. Každý vodný zdroj má okresným úradom životného prostredia vyhlásené pásma hygienickej ochrany. Ide o pásmo prvého stupňa, čiže oplotený areál, kde sa vykonáva údržba a kosba. Druhé ochranné pásmo zachytáva územie dotácie vodnými zrážkami, ktoré sa dostávajú do podzemia a slúži na ochranu pred ohrozením do vzdialenejších miest. Zahŕňať môže územie do pol kilometra od zdroja, ale aj celú dolinu. V tejto oblasti je dôležité rešpektovať správne hospodárenie v lesoch, na pôdohospodársky obrábaných územiach a hlavne v obciach tak, aby sa neznečisťovali podzemné vody.
