Nedeľa, 29. január, 2023 | Meniny má Gašpar

Vo vrchoch máme top poklad

Život vo viacerých mestách a obciach troch okresov Považská Bystrica, Púchov a Ilava je závislý od darov prírody Strážovských vrchov.

Vodné zdroje ukryté v horách nášho regiónu sú veľmi výdatné.Vodné zdroje ukryté v horách nášho regiónu sú veľmi výdatné. (Zdroj: ARCHÍV PVS)

POVAŽSKÁ BYSTRICA. Pre svoj zrod v krasovo-vápencovom pohorí sú ukryté perlivé poklady tvrdšie ako iné, ale o to kvalitnejšie. Vyžadujú len nevyhnutnú úpravu.

Reč nie je o diamantoch alebo iných drahých kameňoch, ale o niečom oveľa vzácnejšom – o vode. Tej máme v našom regióne dostatok a je mimoriadne kvalitná.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Považská vodárenská spoločnosť hospodári s vodou na území troch okresov – Považská Bystrica, Púchov a Ilava. Kapacita vodných zdrojov je asi 800 litrov sekundových. Voda neprechádza žiadnou úpravou. Z podzemia vyviera v kvalite ako pitná. Dĺžka vodovodnej siete je asi 552 kilometrov. Vodovodných prípojok je takmer 19-tisíc a ich dĺžka je 140 kilometrov.

SkryťVypnúť reklamu

Je vynikajúca

V našom regióne máme veľké bohatstvo. Kvalitnú a jedinečnú vodu. „Jediná úprava vody je takzvaná hygienizácia. Toto si však vyžaduje hygienická a potravinová norma, čiže v pitnej vode z verejného vodovodu musí byť zvyškový chlór v objeme 0,05 až 0,3 miligramu na liter, čo sa kontroluje. Pridávame ho teda ako minimálnu stopu, ktorá musí byť. Inak nepoužívame žiadne úpravy. Nie je dôvod,“ vyjadril sa odborným jazykom o kvalite vody Jaroslav Lagiň, výrobno-technický riaditeľ spoločnosti.

Dodal, že voda z krasovo-vápencových výverov je trošku tvrdšia, teda viac vápencová, ale o to chutnejšia. „Keď prídeme niekde inde, cítime, že naša voda je perlivejšia, ostrejšia v porovnaní s inými. Všetky kupované, balené vody sú v našom prípade zbytočné, lebo z vodovodu tečie tá najzdravšia, najchutnejšia voda, aká sa na Slovensku nachádza,“ tvrdí Jaroslav Lagiň.

SkryťVypnúť reklamu

Hľadá sa ako poklady

Zdroje vody sa cielene vyhľadávali a aj vyhľadávajú, tak ako každý iný poklad. „Aby ich človek objavil, musí sledovať krajinu, poznať ju. Jeden z vodných zdrojov bol napríklad taký, že rieka pred určitou oblasťou, kde sa zdroj nachádza, mala malé korýtko, málo vody a odrazu pod ňou bola z nej veľká zurčiaca, krásna rieka. Niekto si to musel všimnúť a povedať, že tu je určite výdatný zdroj,“ hovorí Lagiň príbeh jedného prameňa.

certova_skala.jpg

Voda, ktorú máme z vodovodu, prejde od zdroja cestičkami pod zemou kilometre. Je mimoriadne kvalitná.

Na rad potom prišlo meranie a zistilo sa, že v rieke je takmer pitná voda. Na to začalo odborné vyhľadávanie zdroja a ďalšie dlhodobejšie meranie výdatnosti.

Spod zeme

V našom regióne máme veľké šťastie. Vďaka výdatným zdrojom sme mohli budovať kilometre skupinových vodovodov.

SkryťVypnúť reklamu

Celé územie nášho regiónu rozdeľuje v smere východ a západ rieka Váh, ktorá jednak tvorí vodonosnú vrstvu a tiež rozdeľuje územie na severnú a južnú oblasť. „Na južnej strane okresu sú Strážovské vrchy, ktoré majú veľmi vhodné a dobré podmienky na zdroje podzemnej vody. Na opačnej severnej časti sú Javorníky. Tu je problematické mať a získať kvalitné podzemné zdroje,“ vysvetľuje Lagiň, ale hneď aj dodáva, že vodné zdroje nášho regiónu sú všetky podzemné. Nemáme žiadne povrchové zdroje a z toho vyplývajúcu nutnosť následnej úpravy, ktorou je filtrácia, nejaké sedimentácie alebo používanie chemických zlúčenín, ktoré by vodu upravovali. „Všetky naše vody spĺňajú veľmi tvrdé a náročné požiadavky. Robíme za rok asi 1500 vzorkovaní kvality pitnej vody od vodných zdrojov až po miesta spotreby,“ hovorí Lagiň.

Podzemné cesty dopravy

V Považskobystrickom okrese je pre zásobovanie vodou dôležitý skupinový vodovod Považská Bystrica. „Jeho budovanie siaha ešte do medzivojnového obdobia z vodného zdroja Kráľovka v Zemianskom Kvašove. Ďalšie rozvoje boli v systéme smerom na Manínsku úžinu a potom systém Domanižskej doliny. V priebehu 30 rokov sa budovalo viac záchytov vodných zdrojov a viac hlavných prívodných potrubí,“ vracia sa do minulosti Lagiň. Dodáva, že napríklad z oblasti Domaniže ide 500-milimetrové a 350-milimetrové potrubie, ktoré privádza vodu do Sádočného, Domaniže, Prečína, celej časti Považskej Bystrice, vrátane všetkých miestnych častí, do Plevníka-Drienového, Šebešťanovej, Podvažia a smerom na Orlové. Tieto vodné zdroje majú kapacitu asi do 400 litrov sekundových, teda každú sekundu zo zeme vyviera 400 litrov.

„Na území Považskej Bystrice máme asi dvadsať vodojemov a sú, samozrejme, aj doplnkové vodné zdroje, či už v Šebešťanovej alebo menšie v Praznove a iné. Kvalita vody je vynikajúca a využiteľnosť podzemných vôd je približne len na 30 percentách. Tridsať percent využívame a zásobujeme ním obyvateľstvo a ostatných sedemdesiat percent odteká späť do prírody, čiže do potokov, potôčkov, riek,“ informoval výrobno-technický riaditeľ.

Z Pružiny až do Dubnice

Druhý najväčší skupinový vodovod je Pružina, Púchov, Dubnica. Presahuje tri okresy. Pramenisko a hlavný systém vzniku je v oblasti Pružinskej doliny. Ide opäť len o podzemné vodné zdroje s vynikajúcou kvalitou, ich výdatnosť je takmer 500 litrov sekundových. „Tak ako sa rozvíjal a budoval okres, tak sa postupne staval aj vodovod. Najprv to bolo 500-milimetrové potrubie smerom na Dubnicu, potom smerom na Púchov a neskôr sa ešte pristavalo jedno 700-milimetrové potrubie, ktoré vodu rozvádza do takzvaných rozdeľovacích objektov v oblasti Beluše. Rozdeľuje ich smerom na Dubnicu a Púchov,“ vysvetlil Lagiň.

V Pružinskej doline sú napojené takmer všetky obce, tiež Sverepec a Púchov majú vodu odtiaľto. „Máme tu však aj staré vodné zdroje , ktoré sú rezervné, alebo náhradné,“ doplnil Lagiň.

Druhá časť vodovodu ide smerom vedľa hlavnej cesty prvej triedy až do Dubnice. „Čiže sú zásobované Beluša, Podhorie, Ladce, Nozdrovice, Košeca, Ilava, Prejta, Dubnica nad Váhom a Nová Dubnica. V poslednom období bol dobudovaný aj vodný zdroj Kameničany, ktorý je prepojený s Dubnicou,“ vymenoval. Okrem toho do skupinového vodovodu zaraďujú aj všetky vodné zdroje v oblasti Iliavky, majú samostatné vodné zdroje v oblasti Hornej Poruby a Košeckého Podhradia.

Kde to nie je také ľahké

Tretí skupinový vodovod je v oblasti Lednických Rovní. „Ten zásobuje obce Medné, Horenickú Hôrku, Dulov, Horovce, Dolnú Breznicu aj samotné Lednické Rovne,“ uviedol riaditeľ. Aj tu sú menšie vodné zdroje ako v Pruskom a tiež spomínané Kameničany, ktoré sú však prepojené aj do skupinového vodovodu smerom na Dubnicu nad Váhom.

Lagiň hovorí, že v doline Vršatského Podhradia nie je dobrý vodný zdroj, takže tu nie je skupinový vodovod. Aj Lednica a Zubák sú problematické. „Ale v povodí Bielej vody, ktorá preteká Púchovskou dolinou a cez Lazy pod Makytou, sú menšie vodné zdroje, a to v oblasti Dohnian, Mostišťa, Mestečka a Záriečia. Buď ide o výverové zdroje z horských oblastí alebo v blízkosti rieky sú to vrty a studne. Potom sú ešte samostatné vodovody v Udiči, Stupnom Papradne, Jasenici,“ doplnil Lagiň.

Vysypané zo štatistík a ochrana

Zo štatistík vyplýva, že z celkového počtu obyvateľov regiónu asi 168-tisíc má 135-tisíc vodu z verejného vodovodu, čo je osemdesiat percent. Obcí, v ktorých je verejný vodovod, je 46. Kapacita vodných zdrojov je asi 800 litrov sekundových.

Voda je vzácna a pre život nepostrádateľná, preto jej zdroje podliehajú prísnej ochrane. Ich existencia vo vysokej kvalite aj pre ďalšie generácie závisí od prístupu ľudí k jej ochrane. Každý vodný zdroj má okresným úradom životného prostredia vyhlásené pásma hygienickej ochrany. Ide o pásmo prvého stupňa, čiže oplotený areál, kde sa vykonáva údržba a kosba. Druhé ochranné pásmo zachytáva územie dotácie vodnými zrážkami, ktoré sa dostávajú do podzemia a slúži na ochranu pred ohrozením do vzdialenejších miest. Zahŕňať môže územie do pol kilometra od zdroja, ale aj celú dolinu. V tejto oblasti je dôležité rešpektovať správne hospodárenie v lesoch, na pôdohospodársky obrábaných územiach a hlavne v obciach tak, aby sa neznečisťovali podzemné vody.

Najčítanejšie na My Považská

Inzercia - Tlačové správy

  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  2. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  3. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  4. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery
  5. SCANDI 2023: prehliadka súčasného severského filmu
  6. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska
  7. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia
  8. Eurohub Rokycany posilňuje a zrýchľuje spojenie s Nemeckom
  1. Svalovice sa netreba obávať
  2. Students today, innovators tomorrow, learners forever
  3. Study program MANAGEMENT in English language
  4. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi
  5. Bude rok 2023 naozaj náročný na osobné financie?
  6. Nadácia COOP Jednota zatraktívňuje regióny
  7. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať?
  8. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu
  1. Klinčeky Zanzibaru zarobili viac, než neslávny obchod s otrokmi 10 035
  2. 10 eur za 10 rokov. Mimoriadna ponuka od mimoriadneho časopisu 6 050
  3. Benátky a Verona: zažite pôsobivé kúsky mozaiky severu Talianska 2 057
  4. Stockerka štartuje predaj bytov s cenami, ktoré prekvapia 2 006
  5. Trvalá udržateľnosť v obchode – prečo by vás mala zaujímať? 1 941
  6. Košičanom budeme dodávať teplo za tretinové ceny aj tento rok 1 556
  7. Radi čítate a ešte radšej tvoríte? Toto je 40 dôvodov pre Vás 1 138
  8. Sardínia ukáže iné Taliansko. Oviec má raz toľko než obyvateľov 971

Blogy SME

  1. Peter Štefãnik: Slovenské referendum vo svetle Českých prezidentských volieb
  2. Anna Miľanová: V kúte...
  3. Věra Tepličková: Čo sa stane, keď sa vlažná voda voda skamaráti s horúcou?
  4. Rastislav Puchala: Starosta je ruský troll
  5. Roman Daniel Baranek: Varíme s Medveďom - Perkelt v kombinacii sóje s mäsom a cícerové špecle
  6. Martin Sústrik: Kobrí efekt
  7. Ján Šeďo: Ak chce volič, aj "famózny výsledok" môže byť potupnou prehrou.
  8. Ctirad Klimčík: O svojráznej poézii priamej voľby prezidenta
  1. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 30 390
  2. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 15 636
  3. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 8 192
  4. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles 7 030
  5. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 793
  6. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 719
  7. Ján Valchár: Jedenásť mesiacov štvordňovej operácie (Moskvu ale ubránime!) 3 597
  8. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 3 537
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  4. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Takto sa v poslednom turnajovom zápase trafil Trnavčan Moravčík.

V púchovskej hale STC sa na turnaji O pohár predsedu ZsFZ v kategórii staršieho dorastu radovali z prvenstva Trnavčania pred Nitrou a Topoľčanmi.


4 h
Ilustračná foto

Zastropované ceny sú niekedy vyššie, ako zazmluvnené.


28. jan
Róberta Mecková.

Cena nehnuteľností je po poklese načas zamrznutá.


28. jan
MY | TOP správy z regiónov

Pozrite si výber TOP správ z regiónov.


27. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Ľudia boli k žene ľahostajní.


25. jan

Za túto nezvyčajnosť vďačí dedina svojej lokalite v blízkosti okresného mesta.


27. jan

Opustená budova pod vysielačom stojí na medzinárodnej diaľkovej trase, ktorá vedie od Atlantiku až k Čiernemu moru.


28. jan

Podvodníci zneužívajú aj populárny online secondhand.


26. jan

Blogy SME

  1. Peter Štefãnik: Slovenské referendum vo svetle Českých prezidentských volieb
  2. Anna Miľanová: V kúte...
  3. Věra Tepličková: Čo sa stane, keď sa vlažná voda voda skamaráti s horúcou?
  4. Rastislav Puchala: Starosta je ruský troll
  5. Roman Daniel Baranek: Varíme s Medveďom - Perkelt v kombinacii sóje s mäsom a cícerové špecle
  6. Martin Sústrik: Kobrí efekt
  7. Ján Šeďo: Ak chce volič, aj "famózny výsledok" môže byť potupnou prehrou.
  8. Ctirad Klimčík: O svojráznej poézii priamej voľby prezidenta
  1. Rastislav Puchala: Vraj je to sfetovaný trpaslík 30 390
  2. Peter Remeselník: Narazil autom do ľudí, zranil chodkyňu a ušiel ! 15 636
  3. Martin Plesch: Pán primátor, načo vlastne máme Mestskú políciu v Bratislave? 8 192
  4. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles 7 030
  5. Ján Šeďo: Sliepky na Ukrajine sú iné ako naše ? 3 793
  6. Tereza Kazdová: Fico má rád pekné ženy, Babiš je na blondíny. Verejný diskurz volá po feministoch 3 719
  7. Ján Valchár: Jedenásť mesiacov štvordňovej operácie (Moskvu ale ubránime!) 3 597
  8. Ivan Beňovič: Ruský rubeľ sa svetovou menou nestane 3 537
  1. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Potuluje sa tu starý blázon
  4. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
  6. Jiří Ščobák: Tipovanie je cesta do pekla. Aj keď to robíte so štátnou firmou
  7. Jiří Ščobák: Avatar 2: Začátek nového příběhu
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 53. - Antarktída - Druhá Byrdova antarktická expedícia (1933 - 1935)

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu