POVAŽSKÁ BYSTRICA. Júlia Illešová si svoj život predstavovala inak. Všetky plány jej však zhatila nevyliečiteľná Parkinsonova choroba. Rozhodla sa s ňou bojovať. Nie však v ústraní. Svoje pocity pretavila do knihy, ktorá je pohľadom do jej duše. Je o sile človeka, ktorý sa snaží vyrovnať s neželaným „partnerom“ a zároveň aj povzbudením pre ostatných, ktorí sa ocitli v neľahkej životnej situácii.
Prvé vety začala písať už po operácii v Banskej Bystrici. Nielen pre seba, ale aj pre ostatných pacientov. Postupne pribúdali ďalšie, až z nich vznikla kniha. Prednedávnom ju predstavili verejnosti v Považskom osvetovom stredisku.
Pohľad do duše
Júliu Illešovú poznajú študenti a absolventi Strednej priemyselnej školy v Považskej Bystrici. Až do minulého roka ich učila matematiku, fyziku, ekológiu a informatiku. Denno-denne prichádzala medzi nich napriek obrovským zdravotným problémom. Medzi mladými ľuďmi a kolegami nachádzala silu, ktorá ju motivovala, aby svoje „neposlušné“ nohy každý deň rozhýbala a prišla za nimi. Popri tom riadok po riadku vznikala kniha, ktorá je svedectvom o jej chorobe i pohľadom do duše.
„Som obyčajná žena, matka dvoch detí. Som učiteľka, mám rada ručné práce, milujem zmenu a stále sa niečo nové učím. To však nie je nič výnimočné. Takých, ako som ja, sú na svete tisíce. Patrím do skupiny moderných učiteľov, pripravujem výučbové prezentácie pre žiakov, lektorujem kurzy pre učiteľov... V čom som teda iná? V tom, že žijem naraz s dvomi mužmi. Jedného som si vybrala za manžela a druhý si vybral mňa. Je to „pán Parkinson“,“ píše autorka Júlia Illešová.
Je to posolstvo
Mária Pekárová pozná Júliu Illešovú roky. Pozná aj jej ťažký život. Ako prezradila, nebolo pre ňu ľahké otvoriť jej knihu. „Priznám sa, nemala som veľkú odvahu čítať ju, pretože som vedela, o čom je, koľko je v nej trápenia, bolesti. Ale keď som si uvedomila, že bude mať šťastný koniec, už som neváhala,“ povedala.
Kniha je podľa nej skutočným príbehom mladej ženy, manželky, matky, ktorá, ako píše v knihe, musela do svojej rodiny prijať nového člena pána Parkinsona. Pred čitateľom sa odvíja príbeh ženy, ktorá je odhodlaná nevzdať sa. „Je zároveň posolstvom pre všetkých ľudí, ktorí sa ocitli v zložitej životnej situácii. Nie každý by mal silu a odvahu napísať svedectvo o svojej chorobe,“ povedala o dielku i svojej kolegyni z priemyslovky Mária Pekárová.
Najskôr neveril
Medzi tými, ktorí knihu uviedli do života, bol aj lekár, ktorý zdravotný stav pani Illešovej veľmi dobre pozná. Prezradil, že spočiatku jej myšlienku napísať knihu, nebral vážne. „Teraz vidím, že ste bojovník, a keď si niečo zoberiete do hlavy, tak to skutočne aj urobíte. Ešte väčší obdiv si zaslúžite, že dokážete žiť s Parkinsonovou chorobou, pretože tento život je ťažký, a nie každý to zvláda,“ prihovoril sa autorke MUDr. Milan Grofik z neurologickej kliniky Martin.
Dielko Parkinson v tele učiteľky slávnostne uviedol do života spolu s autorkou, jej kolegyňou Máriou Pekárovou a riaditeľkou Považského osvetového strediska Danielou Čižmárovou, kúskami rozmarínu. „Rozmarínom preto, lebo podľa vyjadrenia pani Illešovej je vôňou pohladením pre dušu a obohacuje aj jedlo,“ dodala Čižmárová s tým, že každý, kto sa chce dozvedieť viac o živote a odvahe pani Illešovej, môže si ju kúpiť aj v Považskom osvetovom stredisku.
