Piatok, 21. február, 2020 | Meniny má Eleonóra

Nechýbalo obsypávanie domov mravcami

So sviatkami jari je spojených veľa ľudových tradícií, ktoré sa dodržiavajú dodnes. Viac zaujímavostí o Veľkej noci prezradila etnologička Petronela Rágulová z Vlastivedného múzea.

Ilustračná fotografia.Ilustračná fotografia.(Zdroj: TASR)

Kde sú korene týchto sviatkov?

– Sviatky Veľkej noci sú najdôležitejšie sviatky pre všetkých kresťanov. No treba povedať, že kresťanstvo nadviazalo na židovský sviatok Pésach. Pôvodne to bol sviatok spojený s jarným telením sa dobytka, no neskôr sa Pésach alebo Pascha slávil ako pamiatka na odchod Židov z egyptského zajatia. Sviatok je u Židov sprevádzaný, okrem iných rituálov, i konzumovaním macesov ako druhu nekvaseného pečiva.

Prečo sa nazývajú aj sviatkami jari?

– Veľkonočné zvyky majú naozaj charakter oslavy prichádzajúcej jari. Súvisí to s termínom. Kresťanstvo zaviedlo oslavu zmŕtvychvstania Ježiša Krista práve počas jarného obdobia. Kedysi sa nový rok nezačínal ako dnes 1. januára, ale bol prirodzene určovaný cyklom prírody. Čiže možno predpokladať, že začiatok nového roka bol niekedy v mesiaci marec – apríl.

Článok pokračuje pod video reklamou

Niektorí kresťania však odmietajú pomenovanie sviatky jari. Vraj je to „pohanská“ zložka zvykov...

– Áno, v niečom možno s týmito názormi súhlasiť. Takmer všetky dlhodobé tradície, ku ktorým veľkonočné zvyky bez pochýb patria, majú v sebe niekoľko vrstiev. Je to ako s geologickým materiálom. Postupom času sa na prvé horniny nabaľovali ďalšie vrstvy z iných období. A dnes môžeme skúmať historický vývoj hornín práve cez tieto „nabalené“ vrstvy. Rovnako je tomu i vo zvykosloví. Zvyky podliehajú času. Ak nejaký zvyk vznikne, postupne sa naň „nabalia“ ďalšie prvky, zmeniť sa môže forma zvyku, niekedy aj obsah či významová interpretácia. V tradičnej kultúre sa so sviatkami Veľkej noci spájali zvyky spojené s príchodom jari a začiatkom poľnohospodárskych prác. Mnohé zložky obyčajov majú pôvod ešte v pohanských agrárnych kultoch, jadro ktorých tvoril mýtus o každoročne sa obnovujúcom božstve (Démétér, Persefóné, Dionýzos, Osiris, Adonis...). Kresťanstvo viaceré rituálne prvky prevzalo, napríklad svätenie zelene, pôdy, vody, rituálnu funkciu ohňa, dymu, atď. No pôvodným formám sa snažilo pripísať nový – kresťanský – obsah. Preto aj kresťania by sa v tejto otázke mali správať uvážlivo, t. j. neodsudzovať pôvodnú zložku ako niečo pohanské, ale pripísať jej novú dimenziu. Čiže cez stvorené veci oslavovať Stvoriteľa.

Prejdime ku konkrétnym veľkonočným dňom. Existuje nejaký zaujímavý zvyk na Zelený štvrtok?

– V cirkevnom kalendári je Zelený štvrtok chápaný ako spomienka na slávenie poslednej večere Ježiša Krista s dvanástimi apoštolmi. Počas omše sa zaviazali zvony, namiesto ktorých sa používali rapkáče. V niektorých dedinách si dokonca mládenci vyrobili mobilné fúrikové rapkáče, s ktorými chodili po chotári a robili hluk, aby z dediny vyhnali zlé sily. Známe bolo štvrtkové rituálne umývanie kuchynského riadu. Gazdinky museli všetko vydrhnúť, odmastniť, aby na Veľký piatok bolo všetko čisté, lebo to bol deň prísneho pôstu. Zvláštne účinky mala podľa našich predkov zeleno-štvrtková voda. Dievky chodili ešte pred východom Slnka kúpať sa do potoka, aby boli zdravé a krásne po celý rok. Verilo sa, že štvrtkový rituálny kúpeľ pomôže v boji voči kožným chorobám, ktoré boli v minulosti pomerne rozšírené. Na potok sa chodilo i s koňmi. Boli to tzv. brodky. Azda najkrajším zvykom bolo nosenie mravcov do domu. Zvyk je známy takmer z celého územia Slovenska. Niekde sa konal v noci na Zelený štvrtok, niekde až ráno na Veľký piatok. Mravce boli v ľudovej symbolike symbolom mnohosti, početnosti. Preto obsypávanie domu mravcami malo privolať gazdom veľa dobrých hostí, gazdinám veľa hydiny, znesených vajec, dievkam veľa nápadníkov.

A čo obyčaje Veľkého piatku?

– Veľký piatok je dňom skonu Ježiša na kríži. Pre kresťanov je to smútočný deň. V ľudovej kultúre nachádzame mnohé obyčaje, ktoré akýmsi zvláštnym prepojením korešpondujú s Ježišovou potupnou smrťou. Gazdovia na Veľký piatok štepili stromčeky, lebo vraj sa lepšie zahoja rany po reze. Pastieri strihali ovce, jahniatka – aby mali hustejšiu vlnu. Termín bol tiež vhodný pre prvé dojenie oviec, zastrihovanie vlastníckych znakov na uši oviec. Dievky sa chodili česať pod vŕby alebo topole – aby mali krásne dlhé vlasy ako sú krásne dlhé tieto stromy...

Vraj sa v tento deň stretávali aj strigy?

Áno, ľudia si kedysi mysleli, že práve v čase skonu Ježiša Krista vrcholí zároveň aj činnosť zla. V predstavách ľudí boli zosobnením zla strigy alebo bosorky. Boli to zlé, staré ženy, ktoré vedeli ublížiť nielen zvieratám, ale i ľuďom. Naši predkovia verili, že v noci z piatka na sobotu majú strigy svoj sabat. Tento termín je dodnes magickým dňom pre rôzne okultné skupiny.

Aké zvyky boli na Bielu sobotu?

– Počas svätých omší sa v katolíckych kostoloch „páli Judáš“. Ľudia uhlíkom z tejto pahreby pripisovali magické vlastnosti – uhlíky vraj dokážu ochrániť dom aj pred požiarom, aj pred povodňou. Preto si ich ľudia po omši brávali so sebou domov. Počas Bielej soboty sa gazdinky už sústredili na prípravu veľkonočných obradových jedál.

A ako sa vysvetľuje pondelková oblievačka?

– Pre cudzincov sú možno naše európske zvyky nepochopiteľné, prečo sa zrazu všetci kolektívne oblievame... Treba však vedieť, že územím Slovenska prechádza kultúrna hranica medzi výskytom šibačky a oblievačky. Na západnom Slovensku sa kedysi len šibalo prútmi, kým vo východnej časti sa polievalo vodou. Dnes sú na celom území známe obe formy zvykov. Kedysi to boli významné magické úkony na privolanie zdravia a sviežosti. Dnes plnia azda len zábavnú funkciu, ktorá integruje rodiny i celé spoločenstvá.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zvažujete štúdium? A prečo nie v Prahe?
  2. Trnavská univerzita je kvalitou v popredí
  3. Viete aké je študentské mesto na Slovensku?
  4. Slovensko potrebuje dezinFicovať
  5. Objavte najkrajšie zastávky na ceste po temperamentnej Andalúzii
  6. SME.sk môžete teraz čítať 30 dní úplne zadarmo
  7. Ako si prepojiť auto so smartfónom?
  8. Kto bude ďalší? Hľadajte s nami Učiteľa Slovenska
  9. Potraviny išli ľuďom v núdzi, uvarili 4,7 milióna porcií jedál
  10. Strávte Veľkú noc inak. Cestujte za dobrodružstvom
  1. Trnavská univerzita je kvalitou v popredí
  2. Zvažujete štúdium? A prečo nie v Prahe?
  3. Viete aké je študentské mesto na Slovensku?
  4. Objavte najkrajšie zastávky na ceste po temperamentnej Andalúzii
  5. Slovensko potrebuje dezinFicovať
  6. Naštartuj svoju budúcnosť na EkF TUKE
  7. Ktorá farba je tá tvoja?
  8. Maturuješ a hľadáš kam na vysokú?
  9. ... viac ako vzdelanie
  10. Študuj matematiku, fyziku a informatiku v Prahe
  1. SME.sk môžete teraz čítať 30 dní úplne zadarmo 10 995
  2. Strávte Veľkú noc inak. Cestujte za dobrodružstvom 10 408
  3. Vyrábali kozmetiku, o ktorú nebol záujem. Napriek tomu prerazili 8 078
  4. Viete aký dôchodok budete mať? Radšej si ho vypočítajte 6 225
  5. Mexiko, Maldivy či Maurícius. Kam ísť za TOP exotikou v zime? 6 099
  6. Darujte od srdca pre rozum 5 222
  7. Bytová kríza. Ako na daňové priznanie? Kam investovať? 5 173
  8. SME proti extrémizmu na školách 5 025
  9. Peniaze z poistky môžete dostať rýchlejšie. Poradíme vám ako 4 737
  10. Iná tvár Turecka: Oplatí sa navštíviť Severný Cyprus? 4 699

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Ľudia rozhodnú o prioritách

Púchov spustil prvý ročník participatívneho rozpočtu. Vyčlenili naň desať tisíc eur.

FOTO: Husté sneženie komplikuje dopravu na hornej Nitre

Niektoré úseky ciest sú ťažko prejazdné.

Ilustračná fotografia.

Svižný tanec strhol porotu. Považan je v semifinále Zem spieva

Aby postúpil folklórny súbor Považan z Považskej Bystrice ďalej, potrebuje hlasy.

Vystúpenie Považancov v súťaži.

Hornú Porubu na jeseň gólovo ťahal stopér

Štrnásta priečka v 5. lige vyvoláva nespokojnosť.

Hornú Porubu (v zelenom) čaká náročná jarná odveta.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zimák postavil za vlastné. Na Slovensku zvíťazil biznis nad zdravým rozumom, hovorí Martykán

Lákanie do politiky odmietol. Chcem ostať taký Miro, akého ma ľudia poznajú, vraví majiteľ MM Arény.

NAKA si posvietila na bobule aj v Martine

Na území Žilinského, Nitrianskeho, Banskobystrického a Bratislavského kraja zasahovala NAKA, ktorá včera spravila razie vo viacerých domoch. Tentoraz išlo o akciu s krycím názvom Tiger.

Muž z Banskej Bystrice psychicky týral manželku

Na krku má obvinenie zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby.

Už ste čítali?