Pondelok, 22. apríl, 2019 | Meniny má Slavomír

Nechýbalo obsypávanie domov mravcami

So sviatkami jari je spojených veľa ľudových tradícií, ktoré sa dodržiavajú dodnes. Viac zaujímavostí o Veľkej noci prezradila etnologička Petronela Rágulová z Vlastivedného múzea.

Ilustračná fotografia.Ilustračná fotografia.(Zdroj: TASR)

Kde sú korene týchto sviatkov?

– Sviatky Veľkej noci sú najdôležitejšie sviatky pre všetkých kresťanov. No treba povedať, že kresťanstvo nadviazalo na židovský sviatok Pésach. Pôvodne to bol sviatok spojený s jarným telením sa dobytka, no neskôr sa Pésach alebo Pascha slávil ako pamiatka na odchod Židov z egyptského zajatia. Sviatok je u Židov sprevádzaný, okrem iných rituálov, i konzumovaním macesov ako druhu nekvaseného pečiva.

Prečo sa nazývajú aj sviatkami jari?

– Veľkonočné zvyky majú naozaj charakter oslavy prichádzajúcej jari. Súvisí to s termínom. Kresťanstvo zaviedlo oslavu zmŕtvychvstania Ježiša Krista práve počas jarného obdobia. Kedysi sa nový rok nezačínal ako dnes 1. januára, ale bol prirodzene určovaný cyklom prírody. Čiže možno predpokladať, že začiatok nového roka bol niekedy v mesiaci marec – apríl.

Niektorí kresťania však odmietajú pomenovanie sviatky jari. Vraj je to „pohanská“ zložka zvykov...

– Áno, v niečom možno s týmito názormi súhlasiť. Takmer všetky dlhodobé tradície, ku ktorým veľkonočné zvyky bez pochýb patria, majú v sebe niekoľko vrstiev. Je to ako s geologickým materiálom. Postupom času sa na prvé horniny nabaľovali ďalšie vrstvy z iných období. A dnes môžeme skúmať historický vývoj hornín práve cez tieto „nabalené“ vrstvy. Rovnako je tomu i vo zvykosloví. Zvyky podliehajú času. Ak nejaký zvyk vznikne, postupne sa naň „nabalia“ ďalšie prvky, zmeniť sa môže forma zvyku, niekedy aj obsah či významová interpretácia. V tradičnej kultúre sa so sviatkami Veľkej noci spájali zvyky spojené s príchodom jari a začiatkom poľnohospodárskych prác. Mnohé zložky obyčajov majú pôvod ešte v pohanských agrárnych kultoch, jadro ktorých tvoril mýtus o každoročne sa obnovujúcom božstve (Démétér, Persefóné, Dionýzos, Osiris, Adonis...). Kresťanstvo viaceré rituálne prvky prevzalo, napríklad svätenie zelene, pôdy, vody, rituálnu funkciu ohňa, dymu, atď. No pôvodným formám sa snažilo pripísať nový – kresťanský – obsah. Preto aj kresťania by sa v tejto otázke mali správať uvážlivo, t. j. neodsudzovať pôvodnú zložku ako niečo pohanské, ale pripísať jej novú dimenziu. Čiže cez stvorené veci oslavovať Stvoriteľa.

Prejdime ku konkrétnym veľkonočným dňom. Existuje nejaký zaujímavý zvyk na Zelený štvrtok?

– V cirkevnom kalendári je Zelený štvrtok chápaný ako spomienka na slávenie poslednej večere Ježiša Krista s dvanástimi apoštolmi. Počas omše sa zaviazali zvony, namiesto ktorých sa používali rapkáče. V niektorých dedinách si dokonca mládenci vyrobili mobilné fúrikové rapkáče, s ktorými chodili po chotári a robili hluk, aby z dediny vyhnali zlé sily. Známe bolo štvrtkové rituálne umývanie kuchynského riadu. Gazdinky museli všetko vydrhnúť, odmastniť, aby na Veľký piatok bolo všetko čisté, lebo to bol deň prísneho pôstu. Zvláštne účinky mala podľa našich predkov zeleno-štvrtková voda. Dievky chodili ešte pred východom Slnka kúpať sa do potoka, aby boli zdravé a krásne po celý rok. Verilo sa, že štvrtkový rituálny kúpeľ pomôže v boji voči kožným chorobám, ktoré boli v minulosti pomerne rozšírené. Na potok sa chodilo i s koňmi. Boli to tzv. brodky. Azda najkrajším zvykom bolo nosenie mravcov do domu. Zvyk je známy takmer z celého územia Slovenska. Niekde sa konal v noci na Zelený štvrtok, niekde až ráno na Veľký piatok. Mravce boli v ľudovej symbolike symbolom mnohosti, početnosti. Preto obsypávanie domu mravcami malo privolať gazdom veľa dobrých hostí, gazdinám veľa hydiny, znesených vajec, dievkam veľa nápadníkov.

A čo obyčaje Veľkého piatku?

– Veľký piatok je dňom skonu Ježiša na kríži. Pre kresťanov je to smútočný deň. V ľudovej kultúre nachádzame mnohé obyčaje, ktoré akýmsi zvláštnym prepojením korešpondujú s Ježišovou potupnou smrťou. Gazdovia na Veľký piatok štepili stromčeky, lebo vraj sa lepšie zahoja rany po reze. Pastieri strihali ovce, jahniatka – aby mali hustejšiu vlnu. Termín bol tiež vhodný pre prvé dojenie oviec, zastrihovanie vlastníckych znakov na uši oviec. Dievky sa chodili česať pod vŕby alebo topole – aby mali krásne dlhé vlasy ako sú krásne dlhé tieto stromy...

Vraj sa v tento deň stretávali aj strigy?

Áno, ľudia si kedysi mysleli, že práve v čase skonu Ježiša Krista vrcholí zároveň aj činnosť zla. V predstavách ľudí boli zosobnením zla strigy alebo bosorky. Boli to zlé, staré ženy, ktoré vedeli ublížiť nielen zvieratám, ale i ľuďom. Naši predkovia verili, že v noci z piatka na sobotu majú strigy svoj sabat. Tento termín je dodnes magickým dňom pre rôzne okultné skupiny.

Aké zvyky boli na Bielu sobotu?

– Počas svätých omší sa v katolíckych kostoloch „páli Judáš“. Ľudia uhlíkom z tejto pahreby pripisovali magické vlastnosti – uhlíky vraj dokážu ochrániť dom aj pred požiarom, aj pred povodňou. Preto si ich ľudia po omši brávali so sebou domov. Počas Bielej soboty sa gazdinky už sústredili na prípravu veľkonočných obradových jedál.

A ako sa vysvetľuje pondelková oblievačka?

– Pre cudzincov sú možno naše európske zvyky nepochopiteľné, prečo sa zrazu všetci kolektívne oblievame... Treba však vedieť, že územím Slovenska prechádza kultúrna hranica medzi výskytom šibačky a oblievačky. Na západnom Slovensku sa kedysi len šibalo prútmi, kým vo východnej časti sa polievalo vodou. Dnes sú na celom území známe obe formy zvykov. Kedysi to boli významné magické úkony na privolanie zdravia a sviežosti. Dnes plnia azda len zábavnú funkciu, ktorá integruje rodiny i celé spoločenstvá.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. TOP desať gréckych ostrovov na letnú dovolenku 2019
  2. Čerpáte úver? Na toto by ste určite mali myslieť
  3. Až vďaka chorobe objavila svoj talent
  4. Pre učiteľov je dôležité, aby sa navzájom inšpirovali
  5. Kaufland začal s predajom slovenských uhoriek bez fólie
  6. Vie sa vaša pokladnica spojiť s finančnou správou?
  7. Jozef Miloslav Hurban sa dostal do vesmíru
  8. Čo robí dobrého zamestnávateľa dobrým?
  9. Bulharsko: Najlepšie miesta na dovolenku pri mori
  10. 7 kritických situácií na cestách. Ohrozujú každého vodiča
  1. Women in business
  2. TOP desať gréckych ostrovov na letnú dovolenku 2019
  3. Bim Challenge 2019
  4. Čerpacie stanice OMV Slovensko budú otvorené aj počas sviatkov
  5. Z Fondu malých projektov je možné získať až 50-tisíc eur
  6. Grilovacia sezóna je zahájená!
  7. Moderné bývanie v Žiline v 30-tych rokoch 20. storočia
  8. Čerpačky OMV na Slovensku majú dvere otvorené aj počas sviatkov
  9. Funkce pro Slovensko: navigace na čísla popisná i bez ulic! Mio
  10. Projekt CEC spojil študentov ekonomických univerzít troch štátov
  1. TOP desať gréckych ostrovov na letnú dovolenku 2019 20 674
  2. Bulharsko: Najlepšie miesta na dovolenku pri mori 11 886
  3. Čerpáte úver? Na toto by ste určite mali myslieť 9 678
  4. 7 kritických situácií na cestách. Ohrozujú každého vodiča 8 502
  5. Čo upiecť na Veľkú noc? 5 skvelých dezertov Adriany Polákovej 6 895
  6. Kaufland začal s predajom slovenských uhoriek bez fólie 4 533
  7. Až vďaka chorobe objavila svoj talent 3 811
  8. Pre učiteľov je dôležité, aby sa navzájom inšpirovali 3 796
  9. Čo robí dobrého zamestnávateľa dobrým? 2 962
  10. Vie sa vaša pokladnica spojiť s finančnou správou? 2 111

Hlavné správy z MY Považská

FOTO: Príroda na slovenskomoravskej hranici sa prebúdza

Ak túžite po krásnom a nenáročnom výlete jarnou prírodou, malebné zákutia ponúka hrebeňovka z Královca nad Valašskými Kloboukmi do Lysej pod Makytou-Strelenky.

Vyrobiť korbáč si prišiel na Slovensko aj chlapec z Veľkej Británie

Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici zorganizovalo aj tento rok pre deti veľkonočné tvorivé dopoludnie s názvom Zelený štvrtok. Aj tento rok boli pripravené pre menšie i väčšie deti mnohé aktivity.

Veľkonočné dielne vo Vlastivednom múzeu.

Prišli si urobiť radosť, na výber bolo pestré veľkonočné všeličo

V Ilave sa konajú pred Veľkou nocou už pravidelne trhy, na ktorých ponúkajú svoje výrobky remeselníci. Ľudia si na ne zvykli, chodia sem radi.

Na výber boli aj veľkonočné korbáče, ktoré ponúkal košikár Peter Mikula.

Ochutnajte sladkú caltu. Na hornej Nitre patrila k tradičným veľkonočným jedlám

K typickým veľkonočným jedlám na hornej Nitre patrila sladká calta. Nechýbali ani údeniny či domáci chren.

Calta patrila k tradíciám na hornej Nitre.

Regionálny futbal: Najčerstvejšie komentáre od 3. po 8. futbalovú ligu

Pokračovali krajské aj oblastné súťaže mužov.

Závar pred bránou Púchova gólom neskončil a Beluša vyšla naprázdno.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na prvý foťák si zarobil brigádou na stavbe. Snímky mladíka vám vyrazia dych

Snažím sa byť vždy jedinečný a originálny, hovorí mladý fotograf Adam Kuric.

Smutnú vŕbu v Soblahove zasypalo takmer osemsto maľovaných kraslíc

Soblahovská šibačka má každoročne rekordnú podobu. „Veľkonočnú“ smutnú vŕbu ozdobili aj v tomto roku stovky kraslíc.

Plot rozdeľuje Nitranov, jedni ho chcú, druhí nie. Oficiálne chráni zeleň

Pletivo za tisíce eur má chrániť zeleň. Postavili ho však najmä kvôli parkovacím miestam.

Vybrali SME

Už ste čítali?