Kde sú korene týchto sviatkov?
– Sviatky Veľkej noci sú najdôležitejšie sviatky pre všetkých kresťanov. No treba povedať, že kresťanstvo nadviazalo na židovský sviatok Pésach. Pôvodne to bol sviatok spojený s jarným telením sa dobytka, no neskôr sa Pésach alebo Pascha slávil ako pamiatka na odchod Židov z egyptského zajatia. Sviatok je u Židov sprevádzaný, okrem iných rituálov, i konzumovaním macesov ako druhu nekvaseného pečiva.
Prečo sa nazývajú aj sviatkami jari?
– Veľkonočné zvyky majú naozaj charakter oslavy prichádzajúcej jari. Súvisí to s termínom. Kresťanstvo zaviedlo oslavu zmŕtvychvstania Ježiša Krista práve počas jarného obdobia. Kedysi sa nový rok nezačínal ako dnes 1. januára, ale bol prirodzene určovaný cyklom prírody. Čiže možno predpokladať, že začiatok nového roka bol niekedy v mesiaci marec – apríl.
Niektorí kresťania však odmietajú pomenovanie sviatky jari. Vraj je to „pohanská“ zložka zvykov...
– Áno, v niečom možno s týmito názormi súhlasiť. Takmer všetky dlhodobé tradície, ku ktorým veľkonočné zvyky bez pochýb patria, majú v sebe niekoľko vrstiev. Je to ako s geologickým materiálom. Postupom času sa na prvé horniny nabaľovali ďalšie vrstvy z iných období. A dnes môžeme skúmať historický vývoj hornín práve cez tieto „nabalené“ vrstvy. Rovnako je tomu i vo zvykosloví. Zvyky podliehajú času. Ak nejaký zvyk vznikne, postupne sa naň „nabalia“ ďalšie prvky, zmeniť sa môže forma zvyku, niekedy aj obsah či významová interpretácia. V tradičnej kultúre sa so sviatkami Veľkej noci spájali zvyky spojené s príchodom jari a začiatkom poľnohospodárskych prác. Mnohé zložky obyčajov majú pôvod ešte v pohanských agrárnych kultoch, jadro ktorých tvoril mýtus o každoročne sa obnovujúcom božstve (Démétér, Persefóné, Dionýzos, Osiris, Adonis...). Kresťanstvo viaceré rituálne prvky prevzalo, napríklad svätenie zelene, pôdy, vody, rituálnu funkciu ohňa, dymu, atď. No pôvodným formám sa snažilo pripísať nový – kresťanský – obsah. Preto aj kresťania by sa v tejto otázke mali správať uvážlivo, t. j. neodsudzovať pôvodnú zložku ako niečo pohanské, ale pripísať jej novú dimenziu. Čiže cez stvorené veci oslavovať Stvoriteľa.
Prejdime ku konkrétnym veľkonočným dňom. Existuje nejaký zaujímavý zvyk na Zelený štvrtok?
– V cirkevnom kalendári je Zelený štvrtok chápaný ako spomienka na slávenie poslednej večere Ježiša Krista s dvanástimi apoštolmi. Počas omše sa zaviazali zvony, namiesto ktorých sa používali rapkáče. V niektorých dedinách si dokonca mládenci vyrobili mobilné fúrikové rapkáče, s ktorými chodili po chotári a robili hluk, aby z dediny vyhnali zlé sily. Známe bolo štvrtkové rituálne umývanie kuchynského riadu. Gazdinky museli všetko vydrhnúť, odmastniť, aby na Veľký piatok bolo všetko čisté, lebo to bol deň prísneho pôstu. Zvláštne účinky mala podľa našich predkov zeleno-štvrtková voda. Dievky chodili ešte pred východom Slnka kúpať sa do potoka, aby boli zdravé a krásne po celý rok. Verilo sa, že štvrtkový rituálny kúpeľ pomôže v boji voči kožným chorobám, ktoré boli v minulosti pomerne rozšírené. Na potok sa chodilo i s koňmi. Boli to tzv. brodky. Azda najkrajším zvykom bolo nosenie mravcov do domu. Zvyk je známy takmer z celého územia Slovenska. Niekde sa konal v noci na Zelený štvrtok, niekde až ráno na Veľký piatok. Mravce boli v ľudovej symbolike symbolom mnohosti, početnosti. Preto obsypávanie domu mravcami malo privolať gazdom veľa dobrých hostí, gazdinám veľa hydiny, znesených vajec, dievkam veľa nápadníkov.
A čo obyčaje Veľkého piatku?
– Veľký piatok je dňom skonu Ježiša na kríži. Pre kresťanov je to smútočný deň. V ľudovej kultúre nachádzame mnohé obyčaje, ktoré akýmsi zvláštnym prepojením korešpondujú s Ježišovou potupnou smrťou. Gazdovia na Veľký piatok štepili stromčeky, lebo vraj sa lepšie zahoja rany po reze. Pastieri strihali ovce, jahniatka – aby mali hustejšiu vlnu. Termín bol tiež vhodný pre prvé dojenie oviec, zastrihovanie vlastníckych znakov na uši oviec. Dievky sa chodili česať pod vŕby alebo topole – aby mali krásne dlhé vlasy ako sú krásne dlhé tieto stromy...
Vraj sa v tento deň stretávali aj strigy?
Áno, ľudia si kedysi mysleli, že práve v čase skonu Ježiša Krista vrcholí zároveň aj činnosť zla. V predstavách ľudí boli zosobnením zla strigy alebo bosorky. Boli to zlé, staré ženy, ktoré vedeli ublížiť nielen zvieratám, ale i ľuďom. Naši predkovia verili, že v noci z piatka na sobotu majú strigy svoj sabat. Tento termín je dodnes magickým dňom pre rôzne okultné skupiny.
Aké zvyky boli na Bielu sobotu?
– Počas svätých omší sa v katolíckych kostoloch „páli Judáš“. Ľudia uhlíkom z tejto pahreby pripisovali magické vlastnosti – uhlíky vraj dokážu ochrániť dom aj pred požiarom, aj pred povodňou. Preto si ich ľudia po omši brávali so sebou domov. Počas Bielej soboty sa gazdinky už sústredili na prípravu veľkonočných obradových jedál.
A ako sa vysvetľuje pondelková oblievačka?
– Pre cudzincov sú možno naše európske zvyky nepochopiteľné, prečo sa zrazu všetci kolektívne oblievame... Treba však vedieť, že územím Slovenska prechádza kultúrna hranica medzi výskytom šibačky a oblievačky. Na západnom Slovensku sa kedysi len šibalo prútmi, kým vo východnej časti sa polievalo vodou. Dnes sú na celom území známe obe formy zvykov. Kedysi to boli významné magické úkony na privolanie zdravia a sviežosti. Dnes plnia azda len zábavnú funkciu, ktorá integruje rodiny i celé spoločenstvá.
