ILAVA. Na trhy remesiel do ilavského kultúrneho domu prišlo veľa remeselníkov. Tradičných výrobkov bolo neúrekom.
Korbáče
Zo strany chlapcov bola zhánka hlavne po korbáčoch. „U nás nikto nepletie korbáče, tak som si jeden kúpil. Ale skúsim sa spýtať toho uja, ako sa robí,“ povedal školák Boris Novotníček.
Po korbáče však prišli aj starší návštevníci. „Nikdy som neplietol,“ prezradil pán Miroslav, ktorý prišiel s malým synom. Ten ešte celkom nevedel, na čo je prútený výrobok dobrý a pri výbere toho vhodného aj trochu zaprotestoval plačom. Jakubko Kis však na trhoch korbáče nehľadal. „Ja už doma mám a viem ich aj pliesť,“ pochválil sa.
Odmena pre super šibača a niečo pre princezné
Dievčatá sa, pochopiteľne, zaujímali hlavne o kraslice. Na výstave boli vajíčka vyzdobené najrozličnejšími tradičnými technikami, zastúpené bolo hlavne zdobenie voskom a madeirová technika. Našli sa však aj všakovaké netradičné postupy, aj veľkostne rôznorodé vajíčka. Jedno také obdivovala skupinka pri stolíku krasličiarky Janky Okuliarovej. Bolo pštrosie a výzdoba si vyžiada aj viac času. „To bude musieť byť poriadny šibač, aby takúto odmenu dostal,“ poznamenal pán, ktorému sa veľmi zapáčilo.
Skupinku malých parádnic zaujali hlavne tie, ktoré boli zdobené trochu nezvyčajne, najrozličnejšími trblietkami. „Sú nádherné. Ako pre princeznú,“ skonštatovali svorne.
„Vyšívané“ medovníčky a dielne
Nádherné boli aj medovníčky. Napríklad tie od mladej výtvarníčky Veroniky Mikovej. Akoby boli povyšívané krížikovým stehom, pestrými bavlnkami. „Tie menšie zdobím tak hodinu, tento veľký aj päť. Najprv si však urobím mriežku a až potom vypĺňam vzory,“ povedala Veronika, ako si urýchľuje prácu.
Inšpirácií mohli nabrať deti na výstave veľa a zdobenie medovníkov si aj vlastnoručne vyskúšať. Hneď pri vstupe do kultúrneho dumu bol totiž stôl, kde im v rámci tvorivých veľkonočných dielní pomáhali žiačky, budúce cukrárky, Strednej odbornej školy Pruské. A nezastavovali sa len dievčatá. Maťko Kučmín sa rád pochválil svojím výrobkom a bol spokojný, že to mohol skúsiť.
Treba naň myslieť hneď po Vianociach
Aby bolo tradičné jarné podujatie pestré a vydarené, treba sa príprave začať venovať v predstihu. „Už po Vianociach začať zháňať remeselníkov, aby boli veľkonočné trhy naozaj kvalitné. Alenka Teicherová to tak robí, aby tu mali čo najviac výrobkov špecifických, zameraných na Veľkú noc. Aj remeselníci musia mať dosť času. Do Ilavy však chodia radi, a to aj preto, že podujatie je vo vnútri,“ zhodnotila Dana Mahútová z Považského osvetového strediska.
Dodala, že stánky síce nechýbajú ani vonku, ale s iným zameraním. „Sú na tovar, ktorý sa von hodí. Napríklad ak si chcú ľudia kúpiť stromčeky, cibuľky kvetov a podobné veci, čo tiež patrí k jari,“ dodala.
Zachovávanie tradícií
Takto tematicky zamerané trhy sú vhodným oživením regionálnej výchovy, ktorá sa vyučuje v školách a vďaka tvorivým dielňam odchádzajú deti s hotovými výrobkami. „To ich veľmi teší. Popoludní býva folklórny program. Dopoludnia teda navštívia deti trhy s učiteľmi a ak ich niečo zaujme, popoludní sa rady vrátia aj s rodičmi,“ hovorí Mahútová.
Na výstave mali tiež pripravenú tradičnú výzdobu veľkonočného stola. „Nesmú na ňom chýbať bahniatka alebo zlatý dážď, baranček, ruženček, modlitebná knižka, veľkonočné vajíčka v pletenom košíku, koláče, napríklad makovník, orechovník, korbáč, svätená, veľkonočná baba či mazanec a svätená voda,“ povedala Alena Teicherová. Jeho peknou ozdobou bol aj gazdovský dvorček vytvorený zo zdobených medovníkov s chalúpkou a rôznymi mláďatami hospodárskych zvierat. Vytvorila ho Mariana Kočíková.
Obdivujú ich aj vonku
Ľudia oceňujú dodržiavanie tradícií. „Kúpili sme si magnetky, ale aj medovníčky s jarnými motívmi, lebo mi prídu vnúčence. Tak aby bolo čo na stôl. Je to milé,“ povedala pani Helena z Ilavy. Ona najradšej zdobí veľkonočný veniec len vajíčkami zafarbenými vo vode z cibuľových šupiek.
„Moja výzdoba sa páčila aj v zahraničí. Tiež naše tradičné výrobky. Keď som doniesla medovníčky od našej vychýrenej remeselníčky, domácemu pánovi sa páčili tak veľmi, že ich všetky zjedol. Neušlo sa ani na veľkonočný veniec. Nepoznal tradície a nevedel, že sa jedia až vtedy, keď poslúžia ako ozdoba,“ vysvetlila.
