POVAŽSKÁ BYSTRICA. Tri nemocnice, ktoré patria samosprávnemu kraju, sú v zlej finančnej situácii. Spolu vykazujú stratu 28 miliónov eur. Kraj ju chce riešiť a dal si spraviť analýzu aktuálneho stavu konzultačnej firme. Jej súčasťou sú aj návrhy na zlepšenie hospodárenia.
Čo hovorí analýza?
V považskobystrickej, bojnickej a myjavskej nemocnici je spolu 1200 postelí, o pacientov sa stará viac ako dvetisíc zamestnancov. Hoci nemocnice boli pred niekoľkými rokmi oddlžené, opäť sa ocitli v strate 28 miliónov, navyše vytvorili záväzky vo výške takmer 60 miliónov eur, z nich polovicu tvoria krátkodobé.
Projektový manažér konzultačnej firmy, ktorá spracovávala analýzu, Dušan Michalko upozornil, že ak sa neurobia zásadné zmeny na strane príjmov a výdavkov nemocníc, hrozí, že strata zdravotníckych zariadení vzrastie na 40 miliónov eur. „Najväčším problémom, prečo dlh nemocníc rastie, je zákon o novom finančnom hodnotení pracovníkov v zdravotníctve,“ konkretizoval Michalko.
Päť variantov budúcnosti nemocníc
V analýze, ktorú predložila konzultačná firma krajskému zastupiteľstvu, navrhli päť možných scenárov, ako udržať zdravotnícku starostlivosť na súčasnej úrovni. Medzi nimi bol predaj nemocníc, ich prenájom, ponechať súčasný stav, zveriť riadenie externému manažmentu a piatou možnosťou bolo využiť spoluprácu verejného a privátneho sektora.
Výhody a nevýhody
Každý variant mal svoje pre a proti. Jedno mali spoločné, a to, že staré záväzky zostanú kraju. Podľa predsedu samosprávneho kraja Jaroslava Bašku aj tie rozhodovali pri jeho odporúčaní, ktorý variant by bol pre kraj nemocnice najvýhodnejší. „Ak by sme zverili riadenie nemocníc externému manažmentu, je možnosť, že ak vláda schváli oddlženie, budú oddlžené aj naše zariadenia. Pri iných variantoch, okrem toho, že všetko zostane tak ako v súčasnosti, by sme túto možnosť nemali, dlh by zostal na samosprávnom kraji,“ vysvetlil Baška, prečo navrhujú formu externej manažérskej zmluvy.
Najväčším veriteľom nemocníc je Sociálna poisťovňa. Podľa Bašku s ňou rokujú o individuálnom splátkovom kalendári pre každú nemocnicu, čo im umožní uchádzať sa aj o eurofondy. „Taktiež je dôležité, že pri tejto forme nám zostane dosah nad rozsahom poskytovania zdravotnej starostlivosti. V manažérskej zmluve chceme zakotviť, že v prípade znižovania poskytovania zdravotnej starostlivosti bude o tom rozhodovať zriaďovateľ, respektíve zastupiteľstvo,“ doplnil.
Zdôraznil, že táto forma je efektívna aj z finančného hľadiska: „Manažérska zmluva bude postavená tak, že odmena sa bude odvíjať od pozitívneho výsledku. Ak nebude, nebude ani odmena.“
Chceli zriadiť komisiu
Nie všetci poslanci súhlasili s riešením, ktorý predložilo vedenie kraja.
Viliam Cíbik navrhol, aby počkali s rozhodnutím a vytvorili komisiu, ktorá jednotlivé návrhy posúdi. Z nich vyberie potom najvýhodnejší pre kraj.
K tejto možnosti sa priklonili viacerí jeho kolegovia. Pavol Halabrín doplnil, že nemocnice nie je možné zachrániť znížením výdavkov, ale len zvýšením príjmov. Jozef Božík zas poukázal na konkrétnom príklade nemocnice v Partizánskom, že je aj iná forma, aby nemocnica mohla fungovať bez problémov.
Cíbikov návrh neprešiel, podporili ho len jedenásti z 35 poslancov. Na rad prišlo hlasovanie o manažérskej zmluve. Túto formu zastupiteľstvo väčšinou 25 hlasov schválilo, 9 sa zdržalo hlasovania, jeden bol proti.
O zmluve budú rokovať
Riadenie formou externého manažmentu je na Slovensku novinkou. Podľa Bašku je tento spôsob bežný v západných krajinách. Neobáva sa ale, že by sa nenašla firma, ktorá by nemocnice externe riadila, ani toho, že by sa dostali pod vplyv silných finančných skupín, ktoré už majú na Slovensku viaceré nemocnice. „Možnosť zapojiť sa budú mať všetci, ktorí podnikajú alebo nejakým spôsobom pracujú v manažmente zdravotníctva. V zmluve budú výkonnostné kritériá, a pokiaľ sa nebudú dodržiavať, nikde nie je napísané, že sa s manažérom nebudem môcť rozlúčiť,“ dodal Baška. Návrh zmluvy predloží na ďalšom rokovaní krajského zastupiteľstva.
