Článok pokračuje pod video reklamou
POVAŽIE. Celé územie je zónou tzv. flyšového pásma, čiže striedania ilovitého a pieskovcovitého podložia. V súčasnosti je stabilizované, čo však neznamená, že v prípade väčších zrážok alebo neodborným zásahom nemôže dôjsť k zosuvu.
Väčší zosuv, ktorý geológovia monitorujú, zaznamenali napríklad v obci Kvašov pred dvanástimi rokmi. Zosúvajúci svah poškodil dom smútku i rodinné domy pod ním.
Nebezpečné lokality
Podľa Programu prevencie a manažmentu zosuvných rizík na roky 2014 až 2020, ktorý spracovalo ministerstvo životného prostredia v spolupráci so Štátnym geologickým ústavom Dionýza Štúra, je v Trenčianskom kraji evidovaných viac ako tritisíc deformácií. Z toho v okrese Ilava 134, Považská Bystrica 657 a Púchov 768.
Najväčšie nebezpečenstvo v okresoch Považská Bystrica a Púchov hrozí v Papradnianskej, Marikovskej či Lazianskej doline. Pri väčších zrážkach, ktoré spôsobia podmočenie svahov, môže prísť kedykoľvek k ich zosunutiu.
„Ak máme byť presnejší, tak ide o celú oblasť Javorníkov,“ hovorí Pavel Petrík z odboru životného prostredia považskobystrického okresného úradu.
Neodborné zásahy poškodzujú podložia
Doplnil, že nebezpečným sa stáva aj každý svah, kde bol urobený neodborný zásah. „Ak sa pri väčších stavebných prácach neurobí geologický prieskum, môže prísť k zosuvu, keď sa poškodí odtok vody. Svoj vplyv má aj sklon svahu. To bolo príčinou zosuvu v Púchove v lokalite Pod vodojemom pred deviatimi rokmi. Rodinné domy boli pri výstavbe zarezané do svahu.“
Zosuvy potrápili aj obyvateľov Kátliny, časti Dolnej Marikovej, strach zo zosúvajúceho kopca zažili pred niekoľkými rokmi aj majitelia rodinných domov na Kukučínovej ulici v Považskej Bystrici, či v iných lokalitách nášho regiónu.
„Ukážkou, ako sa má zastabilizovať svah, je cesta poza sídlisko Rozkvet. Je zabezpečené odvádzanie vody popri oporných múroch,“ vysvetlil Petrík.
O vrty sa treba starať
Starší Považskobystričania považovali kopec sv. Heleny za nestabilný. Napriek tomu na ňom v osemdesiatych rokoch minulého storočia postavili najväčšie sídlisko v meste. „Po rokoch už môžeme povedať, že kopec je stabilný, piliere, ktoré ho zabezpečujú, ukázali, že boli dobre navrhnuté,“ konštatuje Petrík.
Pri výstavbe bolo použitých veľa technických prvkov, medzi nimi aj ochranné vrty, ktoré zabezpečujú odvádzanie spodných vôd. Na riziko ich zanesenia upozornil jeho kolega Emil Kardoš. „Ochranné vrty sa rokmi zanášajú a zamedzujú odtoku vody. Už roky sa nečistili. Treba si uvedomiť, že každá zmena pomerov ovplyvňuje stabilitu svahu. To neplatí len pre Rozkvet, ale každú lokalitu, kde ochranné vrty sú,“ dodal s tým, že by malo byť v záujme majiteľov nehnuteľností, aby vrty boli udržiavané.
