POVAŽSKÁ BYSTRICA. Ekojarmok sa stal v meste už tradičnou jarnou akciou. Hlavným organizátorom je odbor životného prostredia okresného úradu. Žiaci na nej prezentujú rôzne projekty zamerané na ekológiu. Zúčastňujú sa jej aj rôzne organizácie a spoločnosti, ktoré majú vo svojej činnosti blízko k ochrane prírody ako vodári, hasiči či lesníci.
O medveďoch, rysoch a iných tvoroch
Ako živá vyzerala minikrajinka rozložená pri jednom zo stánkov. Lenka Melišová vysvetlila, že ide o maketu biotopu. „U nás sa môžete dozvedieť niečo o chránených živočíchoch. Každý si vybral jedného a vie o ňom porozprávať. Preto aj maketa, aby ste si vedeli lepšie predstaviť, kde žijú,“ vysvetlila. Pri otázke, či veľká diera v ich biotope je diaľničný tunel, rozhodne zaprotestovala. „Nie, je to predsa jaskyňa, v ktorej býva medveď, netopiere, prípadne rys.“ Ochotne tiež vysvetlila, kde je domov iných zvierat.
Ponúkali vodu a chutila
Pri netradičnom výčape sme zastihli Luciu Rojkovú a Moniku Pastorkovú. „Máme tu vodu z vodovodu a tiež vodu z Nimnice. No a potom balenú v plastovej fľaši. Dávame ľuďom ochutnávať. Tá, ktorá nám tečie doma, je jedna z najlepších v Európe, čo si ľudia vôbec neuvedomujú,“ dostali sme poučenie od Lucie. Dievčatá informovali aj o blahodarnom pôsobení nimnickej vody na organizmus, napríklad pri problémoch so štítnou žľazou alebo trávením.
Kyslé, zásadité a neposlušné
Nebezpečne vedecky vyzerali zase kamarátky Silvia Beníková a Katka Tekeľová. Oblečené boli v bielych plášťoch a miešali podivuhodné „letkvary“ v rôznych skúmavkách a bankách. „Hovoríme deťom o kyslom a zásaditom prostredí. Máme aj indikačné pásiky, aby si mohli odskúšať rôzne vzorky,“ prezradila Silvia.
Katka dodala, že robia aj rôzne pokusy a kúzla. „Zoberieme napríklad kadičku a do nej nalejeme zázračnú vodu. Keď sa zafarbí do ružova, tak poslúchajú, a keď do biela, neposlúchajú,“ povedala Katka. Jej kamarátka Silvia skonštatovala, že s deťmi v meste je to akési biedne. Oveľa viac bolo totiž bielych vodičiek. „To ja, keď som bola malá, bolo to celkom inak,“ dodala ešte školáčka.
Lákavé vône
Romantický a voňavý bol stánok dievčat zo ZŠ Rozkvet. Dievčatá mali hlavy dokonca ozdobené venčekmi. Denisa Piačková prezradila, že o ich úpravu sa postarala spolužiačka Viki, ktorá sa venuje dizajnu. „Máme tému byliniek a kvetov, preto taká,“ dodala ešte. Sušených liečivých byliniek mali dievčatá v stánku veru neúrekom.
Aj vysvetľovali, na čo je ktorá vhodná. „U siedmakov a ôsmakov sme robili prieskum, či zbierajú liečivé rastliny a či z nich niečo pripravujú. Zistili sme, že 78 percent si síce pripravuje bylinkové čaje, ale pravidelne zbiera len 37 percent,“ povedala niečo o ich výskume Alexandra Hrnková. Jej sestra ešte dodala, že väčšinou varia čaje kupované. Dievčatá tvrdili, že ony chodia zbierať bylinky. Najčastejšie mätu, medovku, žihľavu, šípky, materinu dúšku či harmanček.
Včielky a hodnotenie rodiča
Podarené megavčielky vyrobené z priadze a ešte iných materiálov strážili stánok menších žiakov zo školy na Rozkvete. „Ony lietajú nad lúkou, ktorú sme im urobili,“ poučila nás Monika Križanová, keď sme ich pochválili, akú majú podarenú ochranku. Lúku plnú kvietkov včielkam tiež vytvorili deti. A čuduj sa svete, všetka tá pestrá nádhera bola z odpadových materiálov. Mali na nej aj svoj dom – pekný farebný úľ. Veľa vedeli aj o ich živote.
Na Ekojarmoku sme stretávali aj rodičov a starých rodičov detí. Oceňujú, že máme v meste takúto akciu. „Dcérka sa pripravovala hlavne v škole a doma nám rozprávala, čo všetko robia. Je to dobrý nápad,“ myslí si Martina Križanová.
Novinka – hasiči
Novinkou bol tento rok stánok hasičov. „Máme na ukážku hasičskú prilbu, dýchací prístroj aj hasiaci prístroj, genfovak na hasenie lesných požiarov a protichemický oblek,“ informovala ochotne Lenka Hilková. Hasičskú prilbu si mohli deti aj vyskúšať. Záujem bol aj o iné veci, ale to by chcelo vraj viac asistentov. „Ony by rady, len by nás muselo byť viac. Hovorili mi, že v počítačových hrách takéto prístroje používajú, takže to chceli skúsiť asi aj naživo,“ povedala Lenka o dýchacích prístrojoch.
Hasiči predviedli deťom aj postup pri ekologickej havárii, ktorú nasimulovali na Domanižanke. „Na odstránenie ropnej látky, ktorá akože unikla, sme použili nornú stenu, pomocou ktorej sa likvidujú ekologické havárie na vodnom toku. V tomto konkrétnom prípade sme prehradili rieku plávajúcou nornou stenou. Preto bola taká nafúknutá. Pomocou látky, ktorá má schopnosť viazať ropné látky, teda práškového vapexu, hasiči zozbierali uniknutú látku z vodnej hladiny,“ poinformoval hasič Juraj Jurdík. Ekologické zásahy podľa neho mávajú aj považskobystrickí hasiči, avšak našťastie len pri menších haváriách.
Šteňa a zaostrené na stromy
Už tradične mali na jarmoku svoj stánok lesníci. Určite veľkým lákadlom bolo pre deti šteňa poľovníckeho psa, ktoré si mohli pohladkať. Išlo o jazvečíkovitého duriča. Napriek neustálemu hladkaniu a naťahovaniu bol veľmi pokojný. „Poľovnícky psík musí byť socializovaný a musí vedieť vychádzať s ľuďmi,“ povedala jeho panička Petra Geregová.
Pre deti však mali lesníci pripravené aj iné veci. Napríklad sadenie stromčekov. Tentokrát však bez krompáča, motyky a lopaty, len s pomocou nožníc a lepidla. „Deti si samy zhotovujú stromčeky, ktoré upevnia na špajdle a zapichujú do pôdy z polystyrénu. Zostroja tak 3D les,“ prezradila Eva Gabovičová. A naozaj, o chvíľu sa už aj zelenal.
Aby vedeli školáci, ako je to aj naozaj, v ďalšom stánku mali napríklad hmatovú poznávačku stromov. K vetvičkám stromov mali priradiť šušky. „Nevidia nič, musia prideľovať na základe hmatu. Určujú aj, ako sa volajú jednotlivé stromy,“ vysvetlila Gabovičová. Tento rok sa zamerali jednoducho lesníci na to, aby sa dozvedeli čo najviac o stromoch.
Viac sa zamerali na vodu
Ekojarmok je v posledných rokoch už tradičnou akciou v Považskej Bystrici. Zaujímalo nás, ako vidí Pavel Petrík, vedúci odboru životného prostredia okresného úradu, tento ročník. „Je zase iný ako ostatné. Žiaci vždy niečím prekvapia. Zaujalo ma napríklad, koľko tém si vybrali práve na vodu. Po iné roky to bolo skôr odpadové hospodárstvo a separovaný zber. Teraz je toho veľmi málo,“ informoval Petrík. Dodal, že sa stretol so zaujímavými postrehmi, ako vodu čistiť, ako ju chrániť.
Naj je z vodovodu
„Odhadom je tu okolo tristo detí a museli sme zabezpečiť aj nejaký pitný režim. A tak Považská vodárenská spoločnosť zabezpečila cisternu, z ktorej ponúkame čistú vodu v rámci hesla – Pite vodu z vodovodu a nepite ju balenú, lebo sa tak tvorí odpad.
Havária
Novinkou bola likvidácia ekologickej havárie za prítomnosti hasičov. „To aby deti vedeli, že úlohou hasičov nie je len hasiť, ale robia aj iné veci. Určite majú svoje dôležité miesto na tomto podujatí,“ povedal Petrík.
Väčšia pätnásť rokov dozadu
Na väčšiu ekologickú haváriu si vedúci odboru životného prostredia našťastie v posledných rokoch nepamätá. „Väčšiu sme riešili tak asi pred pätnástimi rokmi. Bolo to na Váhu, keď spúšťali, paradoxne, prevádzku čistiarne odpadových vôd v Hričove. Došlo vtedy niekoľkokrát za sebou k úniku. Odvtedy našťastie nie,“ vrátil sa do minulosti Petrík.
BERKO
