POVAŽSKÁ BYSTRICA. Počiatky zvyku stavať v máji „máje“ siahajú do antických čias. Etrusovia, Rimania, Gréci a ďalšie staroveké národy stavali na svoje domy a hospodárske budovy malé stromčeky v domnienke, že ich ochránia pred negatívnymi silami, zlými duchmi a chorobami. Tu mali ozdobené stromčeky tzv. apotropajnú, čiže ochrannú funkciu.
V stredoveku sa máj staval predovšetkým pred kostol, radnicu a pred domy spoločensky významných osôb, napríklad cechmajstrov. Stredoveký máj mal viac informatívnu úlohu.
Máj ako symbol lásky
Mládenci ho začali stavať ako symbol svojej lásky k dievčine približne od 15. až 16. storočia. Mal však oveľa záväznejšiu platnosť. Jeho postavenie bolo chápané ako vyjadrenie vážneho záujmu o ruku vyvolenej.
Presné pravidlá pri uzatváraní kresťanských manželstiev, čiže podmienenie cirkevným sobášom, stanovil až Tridentský koncil v polovici 16. storočia.
„V českých historických záznamoch sa dokonca našiel zápis z roku 1422 z mesta Žitava, keď súd uznal právoplatnosť manželstva na základe dvoch aktov, na základe súkromného sľubu lásky a postavenia mája,“ vysvetľuje etnologička Petronela Rágulová z Vlastivedného múzea.
Tradícia versus les
Popularita stavania májov mala aj svoju negatívnu stránku. Keďže na zostrojenie mája je potrebný celý mladý strom, zvyčajne najkrajší a najzdravší, vo veľkom sa vyrubovali lesy. Veď máj sa staval takmer pri každom dome, kde bola slobodná dievka, vhodná na vydaj.
„Aby sa predišlo ničeniu lesa, svetská vrchnosť vydávala približne od 18. storočia písomné zákazy vyrubovať lesy kvôli drevu na máj. Prvý takýto zákaz vydala v roku 1771 Kráľovská miestodržiteľská rada v Bratislave. Nasledovali ďalšie predpisy vydané v jednotlivých stoliciach,“ opisuje Rágulová.
Nie vždy sa dodržiavali, ale postupne májov aj tak ubúdalo. Napríklad na západnom Slovensku už koncom 19. storočia bolo individuálnych májov menej. Zväčša sa staval jeden pre celú obec. V mestách zvyk takmer zanikol. Obnovil sa až v 21. storočí.
Rôzne termíny
V považskobystrickom regióne sa máje stavali vždy deň pred prvým májom. Za čias komunizmu bolo stavanie mája súčasťou tzv. prvomájových sprievodov, teda na 1. mája.
Nie všade ich ale stavali ako symbol mája. „V púchovskej doline sa máje stavali v sobotu pred Sviatkom zoslania Ducha Svätého, čiže na Turíce. Táto tradícia platila i na celom strednom Slovensku. V rovnaký deň si ľudia zdobili dom zvonka i zvnútra zelenými vetvičkami, posvätenými v kostole. Mali ich chrániť pred zlými silami. Ak nastalo krupobitie, gazdinky vetvičky pálili, a tak prosili Boha o pomoc,“ pokračuje Rágulová.
Nebolo to také jednoduché
Stavanie májov malo v minulosti svoje čaro. Mládenci sa pri nich zabavili, ale aj narobili. Najskôr museli vybrať vhodné stromy, potom hájnika „podplatiť“ fľaškou pálenky a najať si furmana, ktorý im zrezané stromy dovezie do dediny. A bola to riadna fúra. Naraz viezol aj niekoľko desiatok stromov.
Potom ich museli olúpať, ostrúhať, priviazať na ne mladé smriečky a ozdobiť stuhami, papiermi alebo husacím perím. „Máje sa stavali pred každý dom, kde mali slobodnú dievku.
Ak niektorej dvoril mládenec, snažil sa, aby mala máj vyšší, rovnejší a viac ozdobený ako ostatné dievky. Ak mala jedna dievčina viac májov, bola nesmierne pyšná, že je medzi chlapcami tak obľúbená,“ s úsmevom hovorí etnologička.
Ohrávanie májov
„Na druhý deň, za týždeň alebo za dva, sa konala slávnosť ohrávania májov. Bola to obchôdzka mládencov po domoch, kde postavili máje. Keď došli k domu, vytancovali dievku, pričom hrali a spievali veselé pesničky. Dievčina, ale aj jej rodička, pohostili mladých jedlom, pijatikou, neskôr dávali aj peniaze. Keď navštívili všetky dievky, zostali na väčšom dvore na zábavu. Mládenci sa šplhali na žrde, snažili sa dostať na vrcholec, kde bola umiestnená šatka dievčaťa alebo fľaša pálenky,“ spomenula ďalšie zvyky. Neskôr sa z týchto zábav vyvinula tradícia majálesov.
Váľanie májov
Ako mládenci máj postavili, tak si ho na konci mesiaca aj zvalili. Nechýbala pri tom muzika a bujarý spev.
„Vždy začínali od dolného konca. Mládenecký vodca niesol ozdobený stromček, na ktorom bola pripevnená fľaša pálenky. Ďalší niesol nejakú nádobu, do ktorej dávali nazbierané naturálie, ktoré im dávali v domoch, keď zvalili máj. Ak mal niektorý mládenec pred ženbou, niesol vrece na zbožie. Keď bolo vrece plné, bolo veľmi ťažké na nosenie, bol to preňho trest za plánované opustenie spolku mladých chlapov,“ doplnila etnologička.
Dodala, že v niektorých dedinách bol zvyk vykupovať máje. Ak domáci chceli, aby im mládenci zvalili máj, museli najskôr zaplatiť. Niektorí veru dali aj dvesto korún, čo bola kedysi ozaj veľká suma.
