LYSÁ POD MAKYTOU. Spojenie medzi dvoma najbližšími obcami na slovenskej a českej strane je aj pri názvoch. Časť obce Lysá pod Makytou, ktorá je najbližšie k hranici, sa totiž volá Strelenka a česká obec v pohraničí Střelná.
Hranica ovplyvňuje životy ľudí. Po rozdelení republiky boli aj problémy.
Zmiešané manželstvá, práca a nakupovanie
V minulosti, keď žili Česi a Slováci v spoločnom štáte, bolo podľa prednostky obecného úradu z Lysej pod Makytou Emílie Janíčkovej aj viac zmiešaných manželstiev. „Možno tam ľudia aj viac chodili. Za zábavou, prácou či nákupmi,“ hovorí Janíčková.
V súvislosti s nákupmi spomína najmä Valašské Klobouky. Chodili hlavne ľudia z lazov v ich obci, ktorých je aj na hranici s Českom veľa. „Bolo to predsa len bližšie ako do Púchova,“ dodáva Janíčková.
Okresné mesto Púchov je prvé väčšie na slovenskej strane, kde sa dá nakúpiť. Vzdialené je viac ako 15 kilometrov. Hovorí tiež, že všetci chodili veľmi radi do Vsetína. „Jazdilo aj veľa vlakov a v Čechách boli veľmi ochotní predavači, veľa obchodov a dobre zásobovaných. Tak sme tam chodili radi,“ vysvetľuje.
Zmena po rozdelení
Po rozdelení sa tento trend utlmil. „Jednak už bola iná mena, čo bolo horšie, lebo bolo treba peniaze vymieňať,“ hovorí Janíčková.
Počet návštev pre nákupy stúpol zase po prechode na euro, keď sa to tiež Slovákom vyplatilo. Teraz je to s výhodnosťou, čo sa týka finančnej stránky, diskutabilné.
Ľudí, ktorí robia v Čechách, je podľa prednostky v Lysej pod Makytou však stále dosť. Len sa z roka na rok zhoršujú podmienky na cestovanie. Zrušených bolo niekoľko vlakových spojov. „Je ich málo, takmer nikomu nevyhovujú. Veľa ľudí robí hlavne v Lačnove, v drevárskej výrobe alebo v mäsokombináte. Ale chodia autami,“ vysvetľuje prednostka.
Rekreácia na Slovensku
Zatiaľ, čo Slovákov spája so Slovenskom hlavne práca, Česi prichádzali a prichádzajú do prihraničnej slovenskej obce pre niečo iné. „Máme veľa chalupárov z Českej republiky. Naši menej chodia tam, ako Česi sem za rekreáciou,“ hovorí prednostka.
Spomína dokonca aj jednu zaujímavú vec, ktorá prilákala ľudí z druhej strany hranice. „Bývalý starosta, neviem, či už to bol pán Gabko alebo jeho predchodca, dokonca dával inzerát, aby prilákal chalupárov do našej oblasti. Prišli vtedy aj Bratislavčania, ale hlavne veľa ľudí aj zo Vsetína a okolia,“ spomína si Janíčková. Sú hlavne v Strelenke, na Šústovom a Beňadíne.
Colnica a rôzne nezmyselné obmedzenia
Po rozdelení Česko-Slovenskej republiky vstúpila do života ľudí v Lysej pod Makytou existencia colnice. Priniesla rôzne nezmyselné obmedzenia, hlavne v Strelenke, časti obce, ktorá je najbližšie k hranici. „Úplne prvá colnica bola v škole v Strelenke. Teraz je tam píla,“ spomína si Janíčková.
Veľa Strelenčanov však malo domy až ďaleko za ňou. „Je jasné, že vtedy sa to nepáčilo viacerým občanom, keď museli chodiť cez colnicu pri každodennom pohybe v rámci vlastnej obce. Veľakrát ich kontrolovali a pritom boli naši, boli doma,“ hovorí Janíčková.
Dodáva, že neskôr sa staval dočasný colný prechod. „To bolo na konci Strelenky a bola tam aj špedícia. V týchto miestach to už toľkým ľuďom nevadilo. Len niektorí museli stále prechádzať cez colnicu po ceste, ak sa chceli dostať k svojim pozemkom. Mali aj po domácky vyrobené traktory a hlavne tí sa sťažovali. Ale dalo sa nejako dohodnúť,“ hovorí Janíčková.
Starosti to však pre ľudí predsa len boli a, nedajbože, keby si niekto povedal, že bude striktne dodržiavať predpisy. To by prinieslo ľuďom ozaj veľa nepríjemností.
Celkom nebolo po problémoch
Neskôr sa stavala veľká colnica na českej strane a výhrady, ktorá boli dovtedy, už nemali opodstatnenie.
Prekážka však stále bola. Cestovanie k susedom bolo iné ako za spoločného štátu. „Boli sme zvyknutí chodiť do Českej republiky na bežné nákupy a bolo nepríjemné, keď sme sa po rozdelení museli preukazovať. Ľudia sem chodili aj na hydinu pre chov, napríklad do Študlova, tak s tým potom už bol problém tiež. Museli byť potvrdenia a podobne alebo museli prevážať len tak a spoliehať sa, že sa bude nejako dať,“ spomína Janíčková.
Je to lepšie
Po vstupe do Európskej únie, a po rozšírení schengenského priestoru v roku 2007 sa stav zase zmenil. Hranice padli.
„Ľudia boli radi, keď padli colné bariéry a na zrušenie colnice prišli viacerí oslavovať. Aj z našej obecnej pekárne sme na túto slávu pripravovali dobroty. Obyvatelia boli radi, že nemusia zastavovať, nemusia sa preukazovať. Aj keď neboli nejaké veľké problémy, ale bolo to zdržanie. Takto je to určite lepšie,“ dodáva Janíčková.
