BOHUNICE. Na šestnásty ročník celoštátnej súťaže Mladý ekofarmár prišlo do Pruského osemnásť žiakov zo stredných odborných škôl z celého Slovenska.
Súťaž pozostáva z piatich základných disciplín – súťaž v dojení, test o mlieku, laboratórne skúšky mlieka, degustácia mlieka a posledná bola zameraná na krmovinárstvo. Určite najzaujímavejšou bola súťaž v dojení.
Krava jej utekala
Aj pri dojení sa dnes už všetko robí strojmi. Podojiť však zviera správne, nie je až také jednoduché. „Krava sa mi veľmi posúvala dopredu. Bolo to zlé, lebo som nemohla poriadne nasadiť dojacie zariadenie. Nevidela som, čo robím a dala som naopak tie nástrčky,“ zhodnotila svoju prácu trochu sklamane Klára Kovárová. Body išli dolu. „No pozrite, aká je nespokojná. Nechce stáť, skopáva to dole,“ posťažovala sa na svoju dojnicu Klára.
Porotkyňa Anna Kišacová skonštatovala, že skopávanie nie je chyba dojičky. „V strese a zmätku však neumyla pred opätovným nasedením zariadenie a zostalo znečistené. To už sa bude negatívne hodnotiť,“ prezradila porotkyňa s tým, že nechcú byť veľmi prísni, ale ani príliš benevolentní. „Sú to predsa mladí ľudia, majú trému a určite aj pred médiami, tak sa môže skôr pritrafiť chybička. Aj krava môže byť nespokojná. Je nás tu v dojárni trochu veľa. Vyrušujeme,“ dodala Kišacová.
Občas sú aj modriny
Ľudmila Mojcherová porozprávala aj o modrinách. Jej kravka bola tiež nervózna, až sa triasla. „Je to tým množstvom ľudí, ktorí sa sem odrazu nahrnuli. Ale nekopla ma, čo je hlavné. Aj to sa stáva. Už som dostala zopár rán. Boli aj nejaké modriny, ale to asi musí byť pri takejto práci,“ zdôverila sa Ľudmila.
So svojím výkonom na súťaži bola celkom spokojná. „Dúfam, že sa mi všetko podarilo,“ skonštatovala.
Prezradila ešte, že zvieratá chovajú vo väčšom aj doma. Nie však takéto veľké, ale králiky. „Kravy nie. Ale ocko robí na družstve a ja som odmalička s ním, takže to ma pritiahlo k tejto práci.“
Stres a dojivosť
O tom, že prudká zmena zaužívaných stereotypov, nepohoda a stres vplývajú na kravy negatívne, ako aj na ľudí, porozprával aj Vladimír Tančin, predseda odbornej komisie súťaže Mladý ekofarmár. „Nervozita určite vplýva na kravy pri dojení. Uvidíte, že bude nadojené menej ako za bežných podmienok, keď je tu teraz veľa ľudí,“ vysvetlil Tančík.
To, čo bolo vo filme Slunce, seno, jahody s kravami, ktorým púšťali hudbu a snažili sa im vytvoriť pohodu, aby lepšie dojili, nebol vraj žart. Funguje to. „Ide o podmienený reflex – opakovanie určitých úkonov v istý presný čas, rituálov pri dojení a príjemné prostredie, a hneď je výsledok iný, lepší. Niekedy stačí, že dojička, na ktorú sú zvieratá zvyknuté, ide na dovolenku a už je dojivosť nižšia,“ vysvetlil Tančin s tým, že dobré je tiež, keď sa dojička prihovorí, potľapká zviera a zabezpečí intimitu pri dojení.
Potrebujú kontakt, povzbudenie
Viktória Sotoňáková mala veľký strach, ale dostala dobrú kravu. „Nekopala, nebola nervózna. Treba sa jej prihovoriť, chvíľu popozerať na ňu, aby sa nebála. Ako sa vy správate k zvieratám, tak sa správajú aj ony k vám,“ zhodnotila Vikina.
Že zvieratá vycítia, kto sa ich nebojí, sme videli aj pri práci Jakuba Gašpara. Tohto veľkého chlapa, ktorý kravku aj tľapol, počúvalo zviera nakoniec ako hodinky. Mal trochu iný problém. „Je tu trošku stiesnený priestor a problém dostať sa k vemenu,“ skonštatoval pripravený s náradím na dezinfekciu pred dojením.
So zvieratami odmalička
Aj Tomáš Baranovič sa posťažoval na skopávanie. „Ani som si to nevšimol, upozornili ma na to porotcovia. Niekedy sú kravy aj tvrdohlavé a neposlušné,“ zhodnotil Tomáš.
Doma majú hospodárstvo a so zvieratami vyrastá odmalička. „Chováme skôr kozy a ovce. Budem sa tomu ďalej venovať, ale budem mať ešte aj inú prácu, lebo len s týmto by som sa asi ťažko uživil. Ktovie, uvidíme,“ povedal Tomáš.
Prezradil, že dojiť vie aj ručne. „Je to potrebné. Robím to už od svojich dvanástich rokov. Nie je to jednoduché, bolia z toho svaly na ruke, človek musí byť naučený. Ale zvyknete si,“ povedal.
Body mohli stratiť súťažiaci napríklad za zlú prípravu dojnice. Napríklad,že neumyjú a neutrú správne hroty ceckov, za nesprávne uchopenie nasadzovača a nasadzovanie, ale ešte veľa iných vecí. Všetci sa však veľmi snažili.
Pokrok aj v dojárňach
Jozef Hudec, zástupca riaditeľa pre praktické vyučovanie z odbornej školy v Pruskom, hovorí, že veľa mladých ľudí sa dnes už stavia k tejto práci pozitívne, nehanbia sa za ňu. „Doba ide dopredu, nedojí sa tak, ako kedysi, ručne a v maštali. Robí sa to v moderných dojárňach. Komfort dojičov je vyšší,“ vysvetľuje.
Vladimír Tančin doplnil, že kedysi ľuďom neostávalo iné, len dojiť rukami. „Zase ale vedeli, kedy krava púšťa mlieko a kedy nie. Keď sa začalo neskôr dojiť pomocou zariadení, bolo potrebné, aby dojič sledoval, čo sa deje, a potom prípadne ukončil dojenie. Teraz už je to celkom automatizované. Keď krava nepúšťa mlieko, stroj sa sám stiahne,“ dodal Tančin.
Záujem našťast je
O súťaž Mladý farmár je, našťastie pre nás všetkých, z roka na rok väčší záujem, mladých pribúda. „Musíme im vštepovať lásku k farmárstvu, lebo vek farmárov je dnes päťdesiat rokov. Mohlo by sa jedného dňa stať, keď nevychováme mladých, nebude mať kto robiť v poľnohospodárstve. Takže to vidím pozitívne a dúfam, že budeme mať čo jesť aj za dvadsať rokov,“ zažartoval Hudec. Súťaž organizuje Štátny inštitút odborného vzdelávania a SOŠ Pruské.
PD
