Nedeľa, 21. apríl, 2019 | Meniny má Ervín

Bomba zabila päť detí a dvoch učiteľov

V triede je veselo. Deti vyspevujú pesničku My sme smelí vojaci, pani učiteľka hrá na husle. Odrazu výbuch a nič. Tma. Prišlo to tak nečakane, keď už sa besnenie, ktoré ovládlo svet, chýlilo ku koncu. V obci, ktorej sa takmer nedotklo, niečo podobné nikto

Hroby detí, ktoré zabila bomba.Hroby detí, ktoré zabila bomba.(Zdroj: DP)

nečakal.

UDIČA. Na cintoríne vo Veľkej Udiči je niekoľko podobných pomníčkov. Pochované sú tu deti, ktoré sedávali spolu v školských laviciach. Jeden pomníček je trošku ďalej. Leží pod ním chlapec, ktorý prežil, no len zopár dní. Pochovaný je tak trochu ďalej od spolužiakov.

Tieto obete netušili celkom, čo znamená vojna. Kto je s kým a kto proti komu, o čo vlastne ide. Obete, ktoré neposudzujú, kto je dobrý a zlý. Len žili svoj obyčajný život školáčikov. Tesne pred jej koncom si ešte stihla vziať vojna ich životy. Aj po sedemdesiatich rokoch sú spomienky ľudí trpké a bolestné.

Obete

Deň 12. december 1944 sa nešťastne zapísal do histórie Udiče. Vojna natrvalo zasiahla do životov viacerých obyvateľov. Zobrala si životy detí. Malých človiečikov, ktorí sa nemiešajú do politiky, a len sa učili, hrali, snívali, vystrájali, plánovali.

V to zimné dopoludnie ich vojnové nešťastie zastihlo priamo za školskými lavicami.

„O 11. hodine padli tri bomby, ktoré zasiahli ľudovú školu a zabili nasledovné deti,“ uvádzajú sa fakty v obecnej kronike. Spomenuté sú konkrétne mená – Bernardínka Harvánková, Ferko Ješík, Robko Kovalčík, Milanko Markovič, Augustínko Šalvata. Ďalej zahynul 22-ročný učiteľ Michal Rajňák a 24-ročná učiteľka Ružena Vondrová.

Otec ho nepoznal, taký bol dobitý

Jaroslav Markovič prežil, ťahalo mu vtedy na siedmy rok. „Nejaký Parka Láďo, ten povedal odrazu na vyučovaní učiteľke, keď bolo počuť hukot, že toto nie sú naše lietadlá. Ona ale tvrdila, že sú. Nedbal na jej mienku, rozbil nakoniec peračníkom okno a vyskočil von. A to ho zachránilo,“ spomína si pán Jaroslav.

Dodáva, že bol o dosť starší od nich, vedel viac o živote. „Toľko, čo zmizol, netrvalo to dlho, odrazu strašný rachot a už si viac nepamätám. Keď som sa prebral, ležal som v jarku,“ spomína si starý pán.

Po výbuchu ho vyhodilo cez okno triedy von. Jaroslav Markovič hovorí, že už sa schyľovalo ku koncu vojny, a nikto niečo podobné veru nečakal. „Mňa otec potom stretol na moste, ani ma nepoznal, čo som bol taký dobitý. Až doma ma našiel, keď mu ľudia povedali, že som išiel zo školy sám. Nechcel tomu veriť. Doma ma zastihol, keď ma mamka umývala,“ spomína si.

Menšie krivdy a veľké nešťastie

Jaroslav nemal vážne zranenia. Mal šťastie. Pred ním zabilo dvoch, vedľa neho jedného spolužiaka. Dovtedy najväčšia nespravodlivosť a krivda vojny bolo možno to, že museli vo vlastnom dome spávať v kuchyni na zemi. Štyria Nemci bývali totiž v izbe a štyria Ukrajinci, zajatci, v komore. A potom prišli bomby.

„Neprial by som nikomu prežiť niečo podobné,“ hovorí starý pán. Keď teraz vidí v televízií nejaké nepokoje, je mu nepríjemne. „Vojna je hrúza. Keby mala prísť ďalšia, svet by sa už asi načisto vytúkel.“

Spev a odrazu rachot 
a ticho

Ľudmile Tarbajovej sa vždy, keď príde udalosť na myseľ, tlačia slzy do očí. „Bola som vtedy prváčka. Sedeli sme v triede, mali sme hudobnú výchovu. Spievali sme My sme smelí vojaci. Pani učiteľka nám hrala na husličky. Bolo veselo. Ďalej už neviem, čo sa stalo. Bolo asi desať hodín,“ hovorí pani Ľudmila.

Prebrala sa neskôr pod troskami. „Videla som také svetielka, ale nevedela som, čo to je, čo sa stalo. Potom som zase upadla do bezvedomia,“ spomína si ďalej.

Lavice ako záchrana

Ľudmilka sa prebrala, až keď ju už niesli rodičia na rukách. „Naša záchrana boli vysoké lavice. Drevené hrady zo stropu sa na nich zachytili a tlaková vlna nás šupla pod ne. Ale nie všetkých. Tí, čo sedeli na kraji, nemali to šťastie. Zahynuli. Poznačilo nás to však na celý život. Niekto má aj rany na tele a všetci na duši,“ hovorí s plačom stará pani.

Dodáva, že keď vidí v televízii niekde správy o vojnovom konflikte, najviac ľutuje deti. „Zažila som hrúzu vojny a je to hrozné. Učila som potom v škole a chodili sme so žiakmi na bojové filmy. Po celý čas som prestála za dverami. Nemohla sledovať také niečo, ožívali vo mne spomienky.“

Spomienky

Pani Tarbajová nikdy nezabudne na svojich kamarátov a učiteľov. „Vždy v ten decembrový deň som chodievala so svojimi deťmi, ktoré som učila, k pamätníku, aby sme položili kvietky a zapálili sviečky. Aj som im porozprávala. Spomienky sa obnovili a prišli slzy. A deti mi vždy vraveli – Ale veď neplačte, veď my vás máme radi,“ hovorí pani Tarbajová s tým, že aké šťastie majú tieto deti, keď nepoznali vojnu.

Strašnú bolesť priniesla vojna aj rodičom. Bolo hrozné, keď vyťahovali spod trosiek telíčka detí. Pri škole tiekol vraj potok. Po bombardovaní sa voda v ňom údajne miešala s prachom a krvou.

Ako to bolo s bombami

Eva Vysúdilová z obecného úradu hovorí, že v dedine bola cez vojnu jednotriedka. „Škola stála, ako je kostol, hneď oproti, je tam pamätník,“ vysvetľuje Vysúdilová s tým, že v obci neprebiehali nejaké boje, v podstate bol pokoj.

„Podľa pamätníkov tejto udalosti išlo o angloamerické spojenecké lietadlo, ktoré malo poruchu, a preto chcelo odľahčiť stroju zhodením bômb na Šedovie lúky v Udiči. To je trochu ďalej od školy, aj obce. Tri z nich však zasiahli aj školu,“ hovorí Vysudilová.

Dodáva, že podľa iných zdrojov pôvodne boli vraj bomby určené pre zbrojovku v Považskej Bystrici a nepresný zásah poškodil školu. Je tiež možné, že cieľom bombardovania bolo likvidovať gestapo, ktoré sídlilo vo vedľajšej budove postihnutej školy. Nemci totiž v obci boli a vedľa školy v rodinnom dome mali vraj štáb gestapa.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. TOP desať gréckych ostrovov na letnú dovolenku 2019
  2. Čerpáte úver? Na toto by ste určite mali myslieť
  3. Pre učiteľov je dôležité, aby sa navzájom inšpirovali
  4. Až vďaka chorobe objavila svoj talent
  5. Kaufland začal s predajom slovenských uhoriek bez fólie
  6. Vie sa vaša pokladnica spojiť s finančnou správou?
  7. Jozef Miloslav Hurban sa dostal do vesmíru
  8. Bulharsko: Najlepšie miesta na dovolenku pri mori
  9. Čo robí dobrého zamestnávateľa dobrým?
  10. 7 kritických situácií na cestách. Ohrozujú každého vodiča
  1. TOP desať gréckych ostrovov na letnú dovolenku 2019
  2. Bim Challenge 2019
  3. Čerpacie stanice OMV Slovensko budú otvorené aj počas sviatkov
  4. Z Fondu malých projektov je možné získať až 50-tisíc eur
  5. Grilovacia sezóna je zahájená!
  6. Moderné bývanie v Žiline v 30-tych rokoch 20. storočia
  7. Čerpačky OMV na Slovensku majú dvere otvorené aj počas sviatkov
  8. Funkce pro Slovensko: navigace na čísla popisná i bez ulic! Mio
  9. Projekt CEC spojil študentov ekonomických univerzít troch štátov
  10. Kúzlo pravidelného investovania
  1. TOP desať gréckych ostrovov na letnú dovolenku 2019 18 052
  2. Bulharsko: Najlepšie miesta na dovolenku pri mori 13 138
  3. Čerpáte úver? Na toto by ste určite mali myslieť 8 903
  4. 7 kritických situácií na cestách. Ohrozujú každého vodiča 8 656
  5. Čo upiecť na Veľkú noc? 5 skvelých dezertov Adriany Polákovej 6 863
  6. Kaufland začal s predajom slovenských uhoriek bez fólie 5 336
  7. Vie sa vaša pokladnica spojiť s finančnou správou? 4 423
  8. Pre učiteľov je dôležité, aby sa navzájom inšpirovali 3 608
  9. Až vďaka chorobe objavila svoj talent 3 376
  10. Čo robí dobrého zamestnávateľa dobrým? 3 126

Hlavné správy z MY Považská

Východniarsky temperament im priniesol víťazstvo

Detské divadelné súbory Trenčianskeho kraja súťažili na prehliadke detskej dramatickej tvorivosti. Rozprávkové javisko. Tento raz vyhrali Púchovčania.

Antigonu odohrali v šiestich jazykoch

Stredoškolskí študenti z piatich krajín Európy sa stretli na Považí, aby hľadali spoločnú históriu, spoznali kultúru a zdokonalili sa v angličtine.

Futbalový program v nedeľu

V nedeľu 21. apríla pokračujú krajské aj oblastné futbalové súťaže.

Púchov bude v Beluši útočiť na prvú priečku.
Hrdina Podmanína v Kanianke - vľavo Peter Gardian.

Bábätká z považskobystrického regiónu

Fotografie bábätiek z považskobystrickej a trenčianskej pôrodnice.

Ilustračné foto.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Noc horských záchranárov z Malej Fatry. Z jednej akcie museli ísť do druhej

Horskí záchranári pomáhali vyčerpaným i strateným turistkám zo zahraničia.

Plot rozdeľuje Nitranov, jedni ho chcú, druhí nie. Oficiálne chráni zeleň

Pletivo za tisíce eur má chrániť zeleň. Postavili ho však najmä kvôli parkovacím miestam.

Na privádzači R1 v Nitre by mal pribudnúť priechod pre chodcov

Problémom sa opakovane zaoberal Výbor mestskej časti Čermáň. Konštatoval, že ide o legitímnu požiadavku.

Vybrali SME

Už ste čítali?