NOVÁ DUBNICA. V priestoroch cintorína v Novej Dubnici plánoval súkromný investor postaviť krematórium.
V rámci výstavby chcel opraviť dom smútku, a tiež rozšíriť príjazdovú cestu na cintorín. Plány však narazili na odpor obyvateľov.
Obyvatelia nesúhlasia
„Na verejnom stretnutí s občanmi v dotknutej lokalite investor predostrel svoje plány. Občania však jasne odmietli takúto investíciu. Nesúhlasia s výstavbou krematória na území mesta,“ povedala hovorkyňa mesta Magdaléna Švančárková.
Podľa nej investor rešpektoval názor dotknutých občanom. „Oznámil nám, že z plánovaného zámeru výstavby krematória odstupuje,“ dodala.
Ľudia sa boja o čistý vzduch
Ľudia v meste sa obávajú najmä negatívneho dopadu na životné prostredie. Miroslava z časti Miklovky, kde sa krematórium malo nachádzať, hovorí, že obyvateľom nikto oficiálne nezaručil čistotu ovzdušia. „Nesúhlasím s tým. Investorom už neverím,“ dodala.
Rovnako sa vyjadrila aj Oľga. „Počula som o tom pláne. Ak sa mám rozhodnúť, tak vravím skôr nie. Výpary a dym by sme dýchali všetci. A nemám z takých vecí dobrý pocit. Je to veľmi chúlostivé,“ dodala.
Iný pohľad má na takúto investíciu Juraj. „Náhodou by to mohlo byť fajn. V meste by bolo viac práce aj peňazí,“ dodal.
V Trenčíne možno o päť rokov
V iných mestách kraja sa o podobnej iniciatíve súkromného investora nehovorí.
V Trenčíne v horizonte piatich až ôsmich rokov plánujú postaviť krematórium spolu s novým cintorínom na Východnej ulici. „Je to aj súčasť územného plánu. Musíme ešte vykupovať pozemky,“ povedala hovorkyňa mesta Erika Ságová.
Nebožtíkov z kraja tak na kremáciu prevážajú. Najčastejšie do Nitry, niektorých do Žiliny.
Krematórium môže znehodnotiť pozemky
Krematórium musí spĺňať všetky normy o životom prostredí a čistote ovzdušia. Môže byť postavené najmenej v okruhu sto metrov od inej výstavby.
„Je to prísne sledované, komín má filtre a čidlá. Občas možno spozorovať čierny dym, ale ten je úplne neškodný,“ povedal Petr Havel zo žilinského krematória.
Rovnaký názor má aj Ladislav Stríž zo Slovenskej asociácie pohrebných a kremačných služieb. „Technológia krematórií je na vysokej úrovni. Bezpečnosť a ochrana zdravia ľudí je na prvom mieste.“
Podľa Striža je dôležité citlivé osadenie budovy krematória do priestoru, pretože krematórium, ako také, môže znehodnotiť pozemky, a znemožniť predaj domov v okolí. „Myslím, že problém s budovaním krematórií je skôr tu,“ dodal.
Počet kremácií pomaly stúpa
Na Slovensku je sedem krematórií. Tento počet je podľa neho nateraz dostatočný.
„Ak by ich bolo viac, obávam sa, že by začal aj v tomto nekalý konkurenčný boj, aby sa uživili na trhu. Myslím tým na takzvanú pohrebnú turistiku, že si krematória chodia po zosnulých do pohrebnej služby. Samozrejme, pokiaľ sú splnené všetky právne a hygienické predpisy, tak tomu nemôžeme brániť,“ uzavrel Stríž.
Počet kremácií stúpa z roka na rok o tri, štyri percentá. Je vecou náboženského rozhodnutia, ale tiež dostatku miesta na cintorínoch. Kremácia je v porovnaní s pohrebom lacnejšia. Štandardný pohreb stojí okolo 600-700 eur, kremácia vychádza zhruba na 350-450 eur.
