HORNÁ MARIKOVÁ. Vďaka rozhodnutiu obecného zastupiteľstva spred roka a pol sa nemuseli starí ľudia z Hornej Marikovej pobrať preč. Určite by im to ublížilo.
Zlá správa a rozhodnutie
Pred poldruha rokom hrozilo v Hornej Marikovej zrušenie centra sociálnych služieb. Podhorská obec na konci doliny je katastrom rozľahlá, no počtom obyvateľov neveľká, má len 620 obyvateľov.
O to ťažšie bolo rozhodovanie, či zobrať centrum „pod svoje krídla“. Starým ľuďom, naviazaným na prostredie, hrozilo, že ich presťahujú do iného, väčšieho, vzdialeného aj sto kilometrov. Starosta Miroslav Hamar vtedy povedal, že si vôbec nevie predstaviť, ako by osemdesiatroční ľudia fyzicky aj psychicky zniesli takúto veľkú zmenu.
Jediným rozumným riešením bolo pokúsiť sa vziať zariadenie pod obec. Jeho prevádzku však museli zefektívniť. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) rozhodlo, že obec si zaslúži za túto aktivitu ocenenie. Získali Oskara bez bariér za rok 2014.
Neuniesli by zmenu
Počiatočné úvahy kraja boli skončiť s prevádzkou zariadenia ku koncu decembra 2012. To bolo pre obec ako potenciálneho nástupcu absolútne neprijateľné. Nakoniec sa termín o rok predĺžil.
Do zastupiteľstva išiel zámer na zrušenie s tým, že prevádzka je nerentabilná a ľudí sú schopní premiestniť do veľkokapacitných zariadení niekde pri Prievidzi či Handlovej. „Prípadne zamestnať aj časť zamestnancov, ktorí by boli ochotní dochádzať na hornú Nitru,“ spomína si Hamar.
Starosta hovorí, že si vôbec nevedeli predstaviť, ako by osemdesiatroční ľudia fyzicky aj psychicky zniesli takúto veľkú zmenu. „Jediným rozumným riešením bolo pokúsiť sa vziať zariadenie pod obec,“ hovorí.
Ako ušetrili
Jasné bolo, že prevádzku zariadenia treba zefektívniť. Pristúpili k modernizácii kotolne. Z elektrického kúrenia prešli na pelety. Majú dnes kombináciu. Pre kuchyňu funguje naďalej elektrina, z veľkej časti takto riešia aj ohrievanie teplej úžitkovej vody. Časť ohrievania teplej vody v čase vykurovania zabezpečujú kotlom na pelety, aby znížili finančnú náročnosť prípravy teplej vody. „Mesačne pri starom systéme odberu elektrickej energie boli faktúry za elektrickú energiu asi 1000 až 1200 eur a v zime takmer 6000 eur,“ hovorí starosta.
Spotreba energie dosahovala v eurách čiastku viac ako 55- tisíc eur. „Dnes predstavuje mesačný náklad na elektrickú energiu sumu 300 eur a za posledný rok sme na vykurovanie minuli drevené pelety v hodnote asi 12-tisíc eur,“ informoval starosta. Po prechode na pelety a zmene tarify na odber elektrickej energie ušetrili viac ako 60 percent nákladov na energie.
Menej náročná je aj obsluha, nemusia zamestnávať dvoch alebo troch kuričov, stačí jeden šikovný zaškolený človek, chod kotolne zabezpečuje automatika.
Iné zmeny
Došlo aj k iným zmenám. Zvýšili kapacitu miest, pričom nevyužité priestory prerobili na ubytovacie, prebudovali prípojku napájania elektrickej energie, pripravili nové sociálne zariadenie pre personál, plochu pre parkovanie vozidiel, dokončili oplotenie areálu, pribudol bezbariérový chodník pred budovou.
Nová štruktúra mala dopad tiež na počet zamestnancov. Znížili ich počet o dvoch. Aj ľudia, ktorí v zariadení pracovali, sa museli začať správať maximálne efektívne, dbať na dobre premyslené nákupy a výdaje.
Obci sa podarilo znížiť dovtedajšie náklady na jedného klienta na mesiac zo 760 na 645 eur. Štát prispieva dotáciou vo výške 330 eur mesačne, ostatné si doplácajú klienti. „Na chod zariadenia pri súčasnej pomoci štátu takýto model postačuje,“ hovorí Hamar.
Zariadenie v Hornej Marikovej je najdostupnejším v okrese a jedným z najlacnejších v Trenčianskom samosprávnom kraji.
Momentálny stav
Podľa riaditeľky zariadenia Anny Hanuliakovej má zariadenie momentálne kapacitu 37 klientov. „A máme ju naplnenú. Maximálna je však 40 miest. Do budúcnosti plánujeme vytvoriť ešte ďalšie tri miesta. Záujem klientov je čoraz väčší,“ dodala riaditeľka s tým, že úhrady ani po zvýšení nie sú až také vysoké. „Je to prijateľné. Snažíme sa vytvárať rodinné prostredie. Ak máme nejakú činnosť, starkých sa snažíme zapájať,“ povedala Hanuliaková.
Dodáva, že zo situácie, ktorá vznikla pred tromi rokmi boli nešťastní. „Sú spokojní, že zostali v prostredí, na ktoré sú zvyknutí.
Zdôvodnenie ZMOS
Podľa výkonného podpredsedu ZMOS Jozefa Turčányho sa komisia zhodla, že práve Horná Mariková vytvára v podmienkach obce dlhodobý a udržateľný projekt, ktorý môže byť inšpiráciou aj pre ostatné obce. „Nabrala odvahu ísť do rizika a podporiť sociálne služby aj v podmienkach malej obce, prevziať zariadenie od vyššieho územného celku a prevádzkovať ho vo svojej réžii,“ zdôvodnil udelenie ocenenia Turčány.
Ocenenie za obec prevzal starosta v stredu 29. apríla na sneme ZMOS. Jeho súčasťou bola aj čiastka vo výške 2000 eur.
Reakcie starkých
Reakcie starkých zo zariadenia v Hornej Marikovej na to, či by išli preč z obce, boli koncom roka 2012 jednoznačné. Zvykli si a neradi by išli inde. Veď aj starý strom už ťažko prežije, keď ho presadíš inde.
„Hovorí sa, že sa musí zvyknúť aj na šibenicu, ale nerada bych niekde išla. Bolo by mi ťažko odísť. Som tu spokojná,“ zdôverila sa pani Štefánia Hvolková. Spýtali sme sa jej aj teraz, po troch rokoch, ako to vníma. „Nešla by som nikde ďaleko. To potom radšej na marikovský cintorín. Ale daj Boh všetkým zdravia, sme tu,“ povedala.
„Kto by prišiel ešte raz sem a povedal, že tu odtiaľ sa musíme vysťahovať, tak bych ho hen, tamtou bránou vyhodila ven. Je nám tu dobre, som tu naučená. Veď som z Hornej Marikovej, z Vlkova. Tak kam bych išla. Ja už som tu strašne dávno. Pomaly aj 20 rokov. Hentí chrapúni tam ďaleko len pozebierali peniaze a teraz už nemajú na to, čo kedysi bolo,“ povedala pani Antónia Kopincová s tým, že šťastím bolo, keď centrum služieb zobrala obec, po tom, čo ho nechcel ďalej prevádzkovať kraj.
