Utorok, 15. október, 2019 | Meniny má Terézia

Domáci zabodovali s Emíľom, iní muzikami

V Papradne odchádzali na bačov, pri bylinkách dievky ohovárali, tancovali, spievali, ale aj poharkali sa u Zborovanôv, vystrájali s Emíľom. A ešte všelijako inak oživili ľudové tradície.

Na muzike v Praznove. Mamka prišli robiť poriadky.Na muzike v Praznove. Mamka prišli robiť poriadky.(Zdroj: DP)

PAPRADNO. Ako povedal uvádzač Patrik Kaprálik, osudy ľudí treba vraj zaznamenať, aj to, ako žili. Aby sa nezabudlo, čo dali svetu a svojim potomkom. Vystihol tak význam regionálnej postupovej súťaže a prehliadky folklórnych skupín, ktorá sa konala v kultúrnom dome v Papradne.

Všetkým sa prihovoril krásnym papradnianskym nárečím, a tak bolo ľahšie vhupnúť odrazu do atmosféry, ktorá vládla kedysi pri sťahovaní na salaše, zbieraní byliniek, driapaní peria, kopaní zemiakov, počas šibákov či na dedinskej zábave.

Všetky staré tradície ožívali na javisku vďaka desiatim folklórnym kolektívom. A bolo ozaj veselo.

Ako bývalo na muzike 
v Praznove

Praznovanka na podujatí oslávila 35. výročie svojho vzniku. V živej pamäti mali ešte svoje prvé vystúpenie a súťažnú prehliadku z roku 1983.

Vekové rozpätie ľudí v súbore je naozaj široké. Od dvadsať po osemdesiatštyri rokov. Tak, ako to bývalo aj v Praznove na muzikách.

Začínala vždy v nedeľu podvečer. Najprv prišli dievky, potom aj mládenci. Keď nakŕmili statok, prišli aj starší ľudia, skôr pozorovať, kto s kým tancuje, ako krepčiť. Neraz sa stalo, že dievka tancovala s mládencom, ktorý jej nebol veľmi po vôli alebo niekomu z rodičov a hneď bol oheň na streche. Atmosféru takejto dedinskej zábavy sa snažili zachytiť vo svojom pásme členovia folklórnej skupiny Praznovanka.

„Za dávnych čias, keď nebol ešte kultúrny dom, ani žiadne iné miesto, kde by sa mohli stretávať mladí ľudia pri zábave, stretávali sa v jednej chalupe, kde žili dvaja starí ľudia. Mali už vtedy dlážku, v ostatných chalupách bola len udupaná zem. Išlo o povestné muziky u Zborovanov,“ vysvetlila Oľga Tomanová.

V Prečíne chodili do krčmy

Podobný námet si pre svoje pásmo plné hudby, spevu, tanca a humorného slova zvolila aj Limbora.

V Prečíne bývali zase muziky v krčme a boli to povestné muziky u Imricha. „Starší členovia súboru si pamätajú ešte muziky u neho. Na základe ich spomienok sme urobili toto pásmo. Založené je hlavne na tanci, ale nesmú v ňom chýbať ani humorné situácie a scénky. Vychádzali sme aj z príhod z dávnej minulosti, ktoré si ľudia pamätajú. Takže ide o prekáračky, občas aj bitky, vtipné rečňovanky,“ priblížil pásmo Limbory Radoslav Orávik.

Nuž a za viaceré aspoň jedna vtipná príhoda. Tancoval mládenec s dievčinou a zrazu sa mu dostala do nosa nepekná vôňa. Tak prestal tancovať a vybral sa preč. Ona ho však späť schmatla do tanca so slovami: „Čo sa dzívaš. Kej som prdla, tak som prdla, len ma vrc.“

Čo sa ušlo pri oprašovaní

Všeličo bolo veru počuť aj vidieť tiež na takých driapačkách peria. Tak, ako to predviedla spevácka skupina Udičanka.

Okrem možnosti zaspievať si, zatancovať či popozerať dievčence, poohovárať kadekoho, či popočúvať staré príbehy, boli tu aj iné príležitosti. „Chlapci keď oprašujú dievčence od perečiek a kostrniek, tak to robia detailne a všetky časti tela vyoprašujú. Pierka boli vzácne, muselo sa okolo nich čistúčko a veľmi opatrne a bola tak jedinečná príležitosť, trochu si šiahnuť. Je jasné, že dievky na to reagujú a mládenci im zase vracajú,“ prezradila jedna z členiek Udičanky.

A tak je pásmo aj o kadejakých dvojzmysloch, ktoré patrili k atmosfére A to keď napríklad odzneje: „Kebys dala, ja by som, kebys dala, dal by som.“

Šibačiari a huncútstva
 s Emíľom

Papradňania si pri príprave svojho pásma povedali, že to musí byť také silno ich. Išli preto po špecifickej papradnianskej tradícii.

„Je jediná na Slovensku, aspoň teda, čo ja viem. Neviem, že by sa to niekde inde zachovalo. Ide o obdobie od Kvetnej nedele až po Veľkonočný pondelok. Začína chodzením po máji. Dievčatá chodili s krkoškou, jedľovou halúzkou, ktorú ozdobili po domoch, spievajúc jednu svojskú veľkonočnú pieseň,“ priblížila pásmo Podžiaranu Lenka Jandušíková. Pieseň spievajú len jednohlasne. Skôr akoby ju skandovali, než nôtili. Ľudia im za to dávali vajíčka.

V pásme pokračujú členovia súboru ďalšou papradnianskou vychytávkou. „Inde chodievali masky len na fašiangy, ale u nás aj na šibáky. Prezliekali sa šibačiari, chodili po domoch a vymýšľali huncútstva. Mali so sebou handrovú bábiku Emíľa a s ním veru všeličo vyvádzali. Veľakrát sa okúpali aj v rieke,“ hovorí Lenka.

Dodáva, že staré babky dali folkloristom aj fotky, aby všetko originálne zabezpečili. Okrem tanca, piesní a huncútstiev nechýbali v pásme vtipné dialógy.

Hnilá kaša

Všelijaké zaujímavosti z čias dávno minulých a krásne piesne, zaujímavé tance, ale aj kadečo iné pripomenuli vo svojich vystúpeniach aj členovia iných súborov.

tradicie2_r7403.jpg

Hnilá kaša deťom náramne chutila.

Napríklad spevácka skupina Dúbrava z Jasenice v programovom pásme Redikanie. Išlo o chystanie potrebných vecí, a potom presun na bačov, pasenie a hry na lúke pri bačove. Tu sa podávalo aj tradičné jedlo, ktoré chutilo hlavne deťom – hnilá kaša. „Varila sa zo zemiakov, ktoré oziabli, teda omrzli a boli sčernené trochu. Museli sa ošúpať, nakrájali sa na kocky, usušili, pomleli akoby na múčku či prášok. Zmes sa potom varila s vodou. Kaša bola sladká, lebo aj zemiaky boli sladké, a preto deťom chutila,“ prezradila recept na kašu, ktorá sa spomína v pásme, Ľubka Miniariková.

Čo nazývajú homoľou

Od Viery Mučanovej z folklórnej skupiny Strážovanka zo Zliechova sme sa zase dozvedeli, čo to bola homoľa.

„Pri kopaní zemiakov narobená vzdychám, že len sama robím, a potom si budem natierať nohy, aj si vypijem, potom príde kmotra s dolámanou motykou a budeme sedieť a popíjať spolu. Nakoniec prídu aj ostatné ženy z dediny, a že už majú homoľu, len my sme také opustené,“ porozprávala pani Viera.

No a čo to je homoľa? Vraj sladký čas po práci, keď bolo všetko hotové, keď bola robota ukončená. „Napiekla sa zemiaková baba, posedelo, zaspievalo a bolo dobre,“ prezradila iná členka Strážovanky.

Na salaši bylinky a klebety

V pásme folklórnej skupiny Červeňan z Červeného Kameňa bolo veselo, spevavo, ale aj tajomne, keď sa hovorilo o salaši, kde straší. Pesničky sa zachovali vďaka Jankovi Mončekovi.

Ženy zo Žrnovanky z Hornej Marikovej ukázali zase, že sa vedia smiať aj na nerestiach starých báb. Vo svojom pásme Bylinky sa cestou na ich zber zastavia u lamentujúcej gazdinej na priedomí. Tu ich nájdu muži robiť klebety o mladých dievkach.

Vyťahujú, čo by zostalo zabudnuté

Riaditeľka Považského osvetového strediska Daniela Čižmárová informovala, že Nositelia tradícií je celoslovenská súťaž zameraná na zvykoslovné pásma v jednotlivých regiónoch. „Robí sa každé tri, niekedy každé štyri. Ide o autentický folklór založený na tom, čo v ktorej lokalite bolo. Folklórne skupiny si robia dlhodobo výskum, niekedy aj niekoľko rokov. Prezentujú, čo je pre nich zaujímavé. Ide o prepojenie niečoho pôvodného so súčasnosťou. Sme radi, že existuje takáto činnosť. Vyťahuje sa tak na svetlo sveta veľa vecí, ktoré by možno zostali zabudnuté. Je to veľmi záslužná práca,“ zhodnotila Čižmárová.

Výsledky

Do regionálnej súťaže a prehliadky folklórnych skupín Nositelia tradícií sa prihlásilo 10 kolektívov. Boli to folklórne skupiny Žrnovanka (Horná Mariková), Praznovanka (Praznov), Červeňan (Červený Kameň), Limbora (Prečín), Strážovanka (Zliechov), Manínec (Podmanín), Podžiaran (Papradno), Javorník (Lúky) a spevácke skupiny Dúbrava (Jasenica) a Udičanka (Udiča).

Porota hodnotila výber materiálu a jeho spracovanie, úroveň interpretácie tradičného folklórneho materiálu s dôrazom na rešpektovanie zákonitostí tradičného spevu, tanca, hudby, zvykov a obradov, tanečných, spevných a rozprávačských príležitostí, zaužívanej etikety a noriem správania, vystihnutie lokálneho charakteru, dramaturgiu, réžiu, využitie tradičného odevu, obuvi, úpravy, rekvizít a scény.

Zlaté pásmo a možnosť postupu na krajskú súťaž získali Praznovanka, Limbora, Manínec a Podžiaran.

Krajská postupová súťaž a prehliadka folklórnych skupín bude v Papradne 20. júna.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Emília Jányová Lopušníková: Nebojte sa, updatujte sa!
  2. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci
  3. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky
  4. Aj s SUV môžete jazdiť ekologicky a ekonomicky
  5. Nový Ružinov: Skutočný rozvoj ešte len príde
  6. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov?
  7. Tieto signály prezradia nesprávne zateplenie strechy
  8. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant
  9. Podnikateľský úver, s ktorým ušetríte
  10. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope
  1. P3 začína na východe Slovenska s výstavbou parku
  2. Zľavnené študentské lístky na dopravu s ISIC už aj cez mobil
  3. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope
  4. Kto vyhrá súboj medzi prírodnými a syntetickými diamantmi?
  5. Otvorenie nového sídla DELTA sprevádzala virtuálna realita
  6. Podnikateľský úver, s ktorým ušetríte
  7. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 %
  8. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie
  9. Nestarnú, ale dozrievajú
  10. Nový Ružinov: Skutočný rozvoj ešte len príde
  1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 13 100
  2. Čo všetko dnes majú deti v mobiloch? Boli by ste prekvapení 13 013
  3. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov? 12 579
  4. Luxusný hybrid za 22 900 eur. Nadpriemerný už v základnej výbave 10 594
  5. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci 10 370
  6. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky 10 017
  7. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope 9 979
  8. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant 8 991
  9. Vyrába koláče pre celiatikov. Najobľúbenejšie zákusky prekvapia 8 828
  10. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie 8 512

Hlavné správy z SME | MY Považská - aktuálne správy

FOTO: Vodič zničil auto, oplotenie i mostík, skončil v potoku

Muž na mieste odmietol fúkať, hrozí mu až ročné väzenie.

Domaniža (v červenom) je z tria našich zástupcov v 4. lige najvyššie.

Mesto sa dohodlo, aby ukončilo niekoľkoročný spor

Medzi mestom Dubnica nad Váhom a súkromnou základnou umeleckou školou, ktorej boli v minulosti zadržiavané finančné prostriedky, došlo k dohode.

Spor medzi školou a mestom bol v minulosti veľmi často diskutovanou témou na zasadnutiach zastupiteľstva. Zapájali sa aj rodičia žiakov.

V Papradne plánujú rozšíriť ihrisko

Pribudnúť by mal priestor pre najmenšie deti, plánujú aj workoutové prvky.

Ihrisko v Papradne ešte plánujú rozšíriť.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Logistický park známej značky by mali otvoriť začiatkom budúceho roka

V areáli CTParku v Trnave bude mať spoločnosť prenajatých 50 tisíc štvorcových metrov.

Prepadla sa cesta, úsek policajti uzavreli

Medzi obcami Merašice a Dolné Trhovište v okrese Hlohovec sa prepadla vozovka.

Trocha kokaínu a veľa trávy. V Bučanoch zasahovali kukláči

Trnavskí kriminalisti v spolupráci s príslušníkmi NAKA odhalili v obci Bučany pestovateľa marihuany.

Splnili všetky podmienky, z obce Nesvady bude mesto

Nesvady sa stanú mestom od 1. januára budúceho roka.

Vybrali SME

Už ste čítali?