Piatok, 22. september, 2023 | Meniny má Móric

Domáci zabodovali s Emíľom, iní muzikami

V Papradne odchádzali na bačov, pri bylinkách dievky ohovárali, tancovali, spievali, ale aj poharkali sa u Zborovanôv, vystrájali s Emíľom. A ešte všelijako inak oživili ľudové tradície.

Na muzike v Praznove. Mamka prišli robiť poriadky.Na muzike v Praznove. Mamka prišli robiť poriadky. (Zdroj: DP)

PAPRADNO. Ako povedal uvádzač Patrik Kaprálik, osudy ľudí treba vraj zaznamenať, aj to, ako žili. Aby sa nezabudlo, čo dali svetu a svojim potomkom. Vystihol tak význam regionálnej postupovej súťaže a prehliadky folklórnych skupín, ktorá sa konala v kultúrnom dome v Papradne.

Všetkým sa prihovoril krásnym papradnianskym nárečím, a tak bolo ľahšie vhupnúť odrazu do atmosféry, ktorá vládla kedysi pri sťahovaní na salaše, zbieraní byliniek, driapaní peria, kopaní zemiakov, počas šibákov či na dedinskej zábave.

Všetky staré tradície ožívali na javisku vďaka desiatim folklórnym kolektívom. A bolo ozaj veselo.

Ako bývalo na muzike 
v Praznove

Praznovanka na podujatí oslávila 35. výročie svojho vzniku. V živej pamäti mali ešte svoje prvé vystúpenie a súťažnú prehliadku z roku 1983.

Vekové rozpätie ľudí v súbore je naozaj široké. Od dvadsať po osemdesiatštyri rokov. Tak, ako to bývalo aj v Praznove na muzikách.

Začínala vždy v nedeľu podvečer. Najprv prišli dievky, potom aj mládenci. Keď nakŕmili statok, prišli aj starší ľudia, skôr pozorovať, kto s kým tancuje, ako krepčiť. Neraz sa stalo, že dievka tancovala s mládencom, ktorý jej nebol veľmi po vôli alebo niekomu z rodičov a hneď bol oheň na streche. Atmosféru takejto dedinskej zábavy sa snažili zachytiť vo svojom pásme členovia folklórnej skupiny Praznovanka.

„Za dávnych čias, keď nebol ešte kultúrny dom, ani žiadne iné miesto, kde by sa mohli stretávať mladí ľudia pri zábave, stretávali sa v jednej chalupe, kde žili dvaja starí ľudia. Mali už vtedy dlážku, v ostatných chalupách bola len udupaná zem. Išlo o povestné muziky u Zborovanov,“ vysvetlila Oľga Tomanová.

V Prečíne chodili do krčmy

Podobný námet si pre svoje pásmo plné hudby, spevu, tanca a humorného slova zvolila aj Limbora.

V Prečíne bývali zase muziky v krčme a boli to povestné muziky u Imricha. „Starší členovia súboru si pamätajú ešte muziky u neho. Na základe ich spomienok sme urobili toto pásmo. Založené je hlavne na tanci, ale nesmú v ňom chýbať ani humorné situácie a scénky. Vychádzali sme aj z príhod z dávnej minulosti, ktoré si ľudia pamätajú. Takže ide o prekáračky, občas aj bitky, vtipné rečňovanky,“ priblížil pásmo Limbory Radoslav Orávik.

Nuž a za viaceré aspoň jedna vtipná príhoda. Tancoval mládenec s dievčinou a zrazu sa mu dostala do nosa nepekná vôňa. Tak prestal tancovať a vybral sa preč. Ona ho však späť schmatla do tanca so slovami: „Čo sa dzívaš. Kej som prdla, tak som prdla, len ma vrc.“

Čo sa ušlo pri oprašovaní

Všeličo bolo veru počuť aj vidieť tiež na takých driapačkách peria. Tak, ako to predviedla spevácka skupina Udičanka.

Okrem možnosti zaspievať si, zatancovať či popozerať dievčence, poohovárať kadekoho, či popočúvať staré príbehy, boli tu aj iné príležitosti. „Chlapci keď oprašujú dievčence od perečiek a kostrniek, tak to robia detailne a všetky časti tela vyoprašujú. Pierka boli vzácne, muselo sa okolo nich čistúčko a veľmi opatrne a bola tak jedinečná príležitosť, trochu si šiahnuť. Je jasné, že dievky na to reagujú a mládenci im zase vracajú,“ prezradila jedna z členiek Udičanky.

A tak je pásmo aj o kadejakých dvojzmysloch, ktoré patrili k atmosfére A to keď napríklad odzneje: „Kebys dala, ja by som, kebys dala, dal by som.“

Šibačiari a huncútstva
 s Emíľom

Papradňania si pri príprave svojho pásma povedali, že to musí byť také silno ich. Išli preto po špecifickej papradnianskej tradícii.

„Je jediná na Slovensku, aspoň teda, čo ja viem. Neviem, že by sa to niekde inde zachovalo. Ide o obdobie od Kvetnej nedele až po Veľkonočný pondelok. Začína chodzením po máji. Dievčatá chodili s krkoškou, jedľovou halúzkou, ktorú ozdobili po domoch, spievajúc jednu svojskú veľkonočnú pieseň,“ priblížila pásmo Podžiaranu Lenka Jandušíková. Pieseň spievajú len jednohlasne. Skôr akoby ju skandovali, než nôtili. Ľudia im za to dávali vajíčka.

V pásme pokračujú členovia súboru ďalšou papradnianskou vychytávkou. „Inde chodievali masky len na fašiangy, ale u nás aj na šibáky. Prezliekali sa šibačiari, chodili po domoch a vymýšľali huncútstva. Mali so sebou handrovú bábiku Emíľa a s ním veru všeličo vyvádzali. Veľakrát sa okúpali aj v rieke,“ hovorí Lenka.

Dodáva, že staré babky dali folkloristom aj fotky, aby všetko originálne zabezpečili. Okrem tanca, piesní a huncútstiev nechýbali v pásme vtipné dialógy.

Hnilá kaša

Všelijaké zaujímavosti z čias dávno minulých a krásne piesne, zaujímavé tance, ale aj kadečo iné pripomenuli vo svojich vystúpeniach aj členovia iných súborov.

tradicie2_r7403.jpg

Hnilá kaša deťom náramne chutila.

Napríklad spevácka skupina Dúbrava z Jasenice v programovom pásme Redikanie. Išlo o chystanie potrebných vecí, a potom presun na bačov, pasenie a hry na lúke pri bačove. Tu sa podávalo aj tradičné jedlo, ktoré chutilo hlavne deťom – hnilá kaša. „Varila sa zo zemiakov, ktoré oziabli, teda omrzli a boli sčernené trochu. Museli sa ošúpať, nakrájali sa na kocky, usušili, pomleli akoby na múčku či prášok. Zmes sa potom varila s vodou. Kaša bola sladká, lebo aj zemiaky boli sladké, a preto deťom chutila,“ prezradila recept na kašu, ktorá sa spomína v pásme, Ľubka Miniariková.

Čo nazývajú homoľou

Od Viery Mučanovej z folklórnej skupiny Strážovanka zo Zliechova sme sa zase dozvedeli, čo to bola homoľa.

„Pri kopaní zemiakov narobená vzdychám, že len sama robím, a potom si budem natierať nohy, aj si vypijem, potom príde kmotra s dolámanou motykou a budeme sedieť a popíjať spolu. Nakoniec prídu aj ostatné ženy z dediny, a že už majú homoľu, len my sme také opustené,“ porozprávala pani Viera.

No a čo to je homoľa? Vraj sladký čas po práci, keď bolo všetko hotové, keď bola robota ukončená. „Napiekla sa zemiaková baba, posedelo, zaspievalo a bolo dobre,“ prezradila iná členka Strážovanky.

Na salaši bylinky a klebety

V pásme folklórnej skupiny Červeňan z Červeného Kameňa bolo veselo, spevavo, ale aj tajomne, keď sa hovorilo o salaši, kde straší. Pesničky sa zachovali vďaka Jankovi Mončekovi.

Ženy zo Žrnovanky z Hornej Marikovej ukázali zase, že sa vedia smiať aj na nerestiach starých báb. Vo svojom pásme Bylinky sa cestou na ich zber zastavia u lamentujúcej gazdinej na priedomí. Tu ich nájdu muži robiť klebety o mladých dievkach.

Vyťahujú, čo by zostalo zabudnuté

Riaditeľka Považského osvetového strediska Daniela Čižmárová informovala, že Nositelia tradícií je celoslovenská súťaž zameraná na zvykoslovné pásma v jednotlivých regiónoch. „Robí sa každé tri, niekedy každé štyri. Ide o autentický folklór založený na tom, čo v ktorej lokalite bolo. Folklórne skupiny si robia dlhodobo výskum, niekedy aj niekoľko rokov. Prezentujú, čo je pre nich zaujímavé. Ide o prepojenie niečoho pôvodného so súčasnosťou. Sme radi, že existuje takáto činnosť. Vyťahuje sa tak na svetlo sveta veľa vecí, ktoré by možno zostali zabudnuté. Je to veľmi záslužná práca,“ zhodnotila Čižmárová.

Výsledky

Do regionálnej súťaže a prehliadky folklórnych skupín Nositelia tradícií sa prihlásilo 10 kolektívov. Boli to folklórne skupiny Žrnovanka (Horná Mariková), Praznovanka (Praznov), Červeňan (Červený Kameň), Limbora (Prečín), Strážovanka (Zliechov), Manínec (Podmanín), Podžiaran (Papradno), Javorník (Lúky) a spevácke skupiny Dúbrava (Jasenica) a Udičanka (Udiča).

Porota hodnotila výber materiálu a jeho spracovanie, úroveň interpretácie tradičného folklórneho materiálu s dôrazom na rešpektovanie zákonitostí tradičného spevu, tanca, hudby, zvykov a obradov, tanečných, spevných a rozprávačských príležitostí, zaužívanej etikety a noriem správania, vystihnutie lokálneho charakteru, dramaturgiu, réžiu, využitie tradičného odevu, obuvi, úpravy, rekvizít a scény.

Zlaté pásmo a možnosť postupu na krajskú súťaž získali Praznovanka, Limbora, Manínec a Podžiaran.

Krajská postupová súťaž a prehliadka folklórnych skupín bude v Papradne 20. júna.

Najčítanejšie na My Považská

Komerčné články

  1. Podpora systému je slabá, je to na jednotlivcoch
  2. Prišli na to, že odpad je cenný
  3. Prešov si dlho pýtal obchvat, stáva sa slovenským skokanom
  4. Ochutnajte zo Španielska viac. Spojte návštevu Madridu s Toledom
  5. Oblačno, miestami roboti. Ďalší diel pútavého sci-fi komiksu
  6. Spoločnosť EY vyhlásila 18. ročník súťaže na Slovensku
  7. Ak podceníte pri stavbe toto, pripravte sa na vyššie účty
  8. Septembrové číslo krížovkárskeho magazínu Lišiak v denníku SME
  1. Union zdravotná poisťovňa prináša novinku vo vzdelávaní
  2. Tento domáci nápoj vzpruží lepšie než káva, šlofík a energiťák
  3. Geniálne, čo dokáže minca v mrazničke!
  4. Prešov si dlho pýtal obchvat, stáva sa slovenským skokanom
  5. Novesta predstavuje novú kolekciu pre jeseň/zimu 2023
  6. Katolícka univerzita vykročila na ďalšiu misiu
  7. Prišli na to, že odpad je cenný
  8. Ochutnajte zo Španielska viac. Spojte návštevu Madridu s Toledom
  1. Už len dnes za vás Fellner zaplatí polovicu dovolenky 11 827
  2. Vianoce a Silvester v teple: Pätnásť tipov, kam sa vybrať 6 284
  3. Ak podceníte pri stavbe toto, pripravte sa na vyššie účty 5 878
  4. Ľuboš Fellner opäť pozýva. Kam volá turistov teraz? 3 562
  5. Prešov si dlho pýtal obchvat, stáva sa slovenským skokanom 3 548
  6. Plánujete nové bývanie o pár rokov? Čas na jeho kúpu je teraz 3 231
  7. Získajte 50% zľavu na predplatné SME.sk. Tu zistíte viac 3 221
  8. 50-tisíc dovolenkárov si kúpilo zájazd cez SME 2 496

Blogy SME

  1. Stop alibizmu: Za pomenovanie učiteľky: „pi...a ...ebnuta“ jednotka zo správania na ZŠ Dudova.
  2. Janka Bittó Cigániková: Prešli sme si program PS pre zdravotníctvo, našli sme tam tieto hlúposti
  3. Ľudovít Paulis: Čo sme sa dozvedeli o vysokých školách zo včerajšej debaty lídrov strán
  4. Ján Valchár: Semienko populizmu (plus aktualizácie)
  5. Martin Pekár: Plán pre budúcnosť cestnej dopravy Slovenska. Priority a podpora.
  6. Andrej Aleksiev: Som pravičiar. Prečo si mám vyberať medzi ľavicou a ľavicou?
  7. Peter Kollega: Pán GP M. Žilinka, oklamali ste 5,447 miliónov občanov, okamžite odstúpte
  8. Adam Austera: Zdá sa, že najväčší streamovací gigant Netflix sa vyhrabal z problémov
  1. Ján Šeďo: Králi "F + K + G" sa postavili pred vypredanú sálu s plnými gaťami, ako lazníci. 63 688
  2. Igor Kossaczký: Matovičova akcia ukázala pravdu o slovenských médiách 38 568
  3. František Ptáček: „Sedembolestná panna Mária, oroduj za pána Fica!“ a iné prízraky Slovenské 18 873
  4. Pavel Macko: Teraz sa ukáže, ako hlboko siahajú korene zla a aká silná je Žilinkova ochrana gaunerov 11 312
  5. Ján Šeďo: Mestskí policajti to pokašľali na celej čiare. 10 830
  6. Michael Achberger: Kľúč k rýchlemu metabolizmu: Začnite každý deň týmito raňajkovými zvykmi 10 377
  7. Ivan Mlynár: Zo skrine biskupov Slovenska vypadol ďalší kostlivec. 7 290
  8. Ladislav Matejka: Ako Slovensko vyhralo Volvo (skutočný príbeh) 7 200
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 68. - Arktída - Zem Františka Jozefa
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 67. - Kto bol Juan de Fuca, ktorý dal meno prielivu, ktorý obmýva brehy kanadského ostrova Vancouver?
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 66. - Martin Frobisher, pirát alebo kapitán?
  4. Monika Nagyova: Rómske deti kradnú. Ale iba energiu.
  5. Jiří Ščobák: Na zimní plavání v neoprénu je dobré se začít připravovat už teď
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 65. - Odkiaľ pochádza názov Kanada?
  7. Jiří Ščobák: Čekání na Volodymyra Zelenského před prezidentským palácem v BA (foto)
  8. Monika Nagyova: Pedagógovia aj dnes trestajú deti za to, že odmietajú jesť to, čo im nechutí.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Diskusiu vysielame naživo 26. 9. 2023 o 11.00 h.


9 h

Šikovní majstri z tradičnej pekárne vedia, ako ľuďom ulahodiť.


13 h

Obnovu hradu spomaľujú personálne aj finančné problémy.


21. sep

Počas uplynulého víkendu sa v Púchove uskutočnil jeho XXIV. ročník.


(red) 21. sep

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Blogy SME

  1. Stop alibizmu: Za pomenovanie učiteľky: „pi...a ...ebnuta“ jednotka zo správania na ZŠ Dudova.
  2. Janka Bittó Cigániková: Prešli sme si program PS pre zdravotníctvo, našli sme tam tieto hlúposti
  3. Ľudovít Paulis: Čo sme sa dozvedeli o vysokých školách zo včerajšej debaty lídrov strán
  4. Ján Valchár: Semienko populizmu (plus aktualizácie)
  5. Martin Pekár: Plán pre budúcnosť cestnej dopravy Slovenska. Priority a podpora.
  6. Andrej Aleksiev: Som pravičiar. Prečo si mám vyberať medzi ľavicou a ľavicou?
  7. Peter Kollega: Pán GP M. Žilinka, oklamali ste 5,447 miliónov občanov, okamžite odstúpte
  8. Adam Austera: Zdá sa, že najväčší streamovací gigant Netflix sa vyhrabal z problémov
  1. Ján Šeďo: Králi "F + K + G" sa postavili pred vypredanú sálu s plnými gaťami, ako lazníci. 63 688
  2. Igor Kossaczký: Matovičova akcia ukázala pravdu o slovenských médiách 38 568
  3. František Ptáček: „Sedembolestná panna Mária, oroduj za pána Fica!“ a iné prízraky Slovenské 18 873
  4. Pavel Macko: Teraz sa ukáže, ako hlboko siahajú korene zla a aká silná je Žilinkova ochrana gaunerov 11 312
  5. Ján Šeďo: Mestskí policajti to pokašľali na celej čiare. 10 830
  6. Michael Achberger: Kľúč k rýchlemu metabolizmu: Začnite každý deň týmito raňajkovými zvykmi 10 377
  7. Ivan Mlynár: Zo skrine biskupov Slovenska vypadol ďalší kostlivec. 7 290
  8. Ladislav Matejka: Ako Slovensko vyhralo Volvo (skutočný príbeh) 7 200
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 68. - Arktída - Zem Františka Jozefa
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 67. - Kto bol Juan de Fuca, ktorý dal meno prielivu, ktorý obmýva brehy kanadského ostrova Vancouver?
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 66. - Martin Frobisher, pirát alebo kapitán?
  4. Monika Nagyova: Rómske deti kradnú. Ale iba energiu.
  5. Jiří Ščobák: Na zimní plavání v neoprénu je dobré se začít připravovat už teď
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 65. - Odkiaľ pochádza názov Kanada?
  7. Jiří Ščobák: Čekání na Volodymyra Zelenského před prezidentským palácem v BA (foto)
  8. Monika Nagyova: Pedagógovia aj dnes trestajú deti za to, že odmietajú jesť to, čo im nechutí.

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu