POVAŽSKÁ BYSTRICA. Je to druhá výstavy pre dospelých absolventov, ktorú Základná umelecká škola I. W. Kráľa zorganizovala.
Práce trinástich absolventiek si prišli pozrieť ich príbuzní a priatelia.
Zvládli to veľmi dobre
Veronika Mikulášová, ktorá viedla ateliér pre dospelých hovorí, že dámy majú potrebu tvoriť, a preto sa na to dali. „Je fajn, že si raz týždenne našli čas, aby mohli prísť a zdokonaľovať sa. Vďaka tejto výstave sa vedia porovnať a nakopnúť do ďalšej práce a príbuzní aj priatelia si môžu pozrieť, ako tvoria,“ zhodnotila Mikulášová počas otvorenia výstavy. Väčšina študentiek ateliéru inklinuje k maľbe.
„Aspoň zatiaľ, hoci sme prechádzali technikami od kresby, cez maľbu až ku keramike, niektorí maľovali ja na hodváb. U každej sa ukáže časom, čo jej je bližšie,“ vysvetlila Mikulášová s tým, že pracovali s námetmi známych a menej známych umelcov. „Keď študujú jeho prácu, dá im to školu pre ich vlastnú maľbu. Zvládali to veľmi dobre,“ zhodnotila ešte.
Uvoľnenie pre dušu
Pre Annu Mokrášovú je maľovanie terapiou. „Upokojuje ma. Nikdy som sa tomu nevenovala, aj keď v rodine nemáme k tomu ďaleko. Otec maľoval a sestra je výtvarníčka, vyštudovaná. Ja som bola telocvikár. Rada som však vždy piekla zákusky a hlavne ich zdobila a tiež pečené perníky,“ zdôverila sa jedna z absolventiek ateliéru s tým, že ani netušila, čo v nej drieme.
Prihlásila sa, lebo ju nahovárala kamarátka. Prospelo jej to však. Bolo to totiž v čase, keď prežívala v živote ťažké obdobie.
„Najprv som nechcela o tom ani počuť, lebo som mala pocit, že k takejto činnosti mám veľmi ďaleko, ale nakoniec som išla. A môžem povedať, že je to výborný spôsob uvoľnenia, dávať na plátno kus toho, čo človek cíti, zo svojej duše,“ vysvetlila.
Výborný relax
Katarína Šajdíková si už poriadne ani nepamätá, prečo som sa na štúdium dala. „Jeden kurz som absolvovala asi pred dvomi rokmi, potom prišla prestávka, lebo som sa starala o malé dieťa a nedalo sa,“ hovorí Katka.
Dodáva, že maľovanie ju vždy lákalo. „Doma som si maľovala, len tak. Nevedela som, že je niečo také aj pre dospelých. Keď som sa dozvedela o možnosti a že ateliér vedie Veronika, ktorej maľba sa mi páči, tak bolo rozhodnuté,“ hovorí mladá mamina s tým, že je to fantastický relax popri povinnostiach.
Veľa sa naučila
Juditu Kováčovú prihlásila sestra. Chodím už dlho. „Mám aj menší ateliérik doma v kuchyni. Stiahnem si z internetu nejaké predlohy, potom si to odnesiem do kopírservisu a doma maľujem. Odmala ma kresliť aj maľovať bavilo,“ hovorí Judita, ktorá má dodnes odložené svoje práce.
„Napríklad aj omaľovánky, ktoré mi často mama kupovala. Nechodila som však do výtvarnej. Mala som iné krúžky. Klavír, tenis a takéto veci. Ale toto mi chýbalo, veľa som sa naučila.“
