V rámci cestovateľských večerov vo Vlastivednom múzeu tentoraz návštevníci necestovali do exotických krajín. Zamierili na Slovensko, a to na Liptov.
POVAŽSKÁ BYSTRICA. Podujatia Zbaľ sa a poď... si získali už svoj stabilný okruh návštevníkov. Umožňujú im spoznávať rôzne krajiny a tiež rôzne lokality na Slovensku.
Tentoraz sa organizátori rozhodli pre Liptov. Návštevníkom ho priblížil odborný zamestnanec Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši Leonard Ambróz.
O prírode i jaskyniach
Vo svojej prezentácii priblížil návštevníkom múzea hlavné turistické trasy na Liptove – Národný park Nízke Tatry, Chočské vrchy, či Západné Tatry. Venoval pozornosť nielen faune a flóre, ale aj geomorfologickým zvláštnostiam, či jaskyniarstvu.
Liptov je typický aj dlhou tradíciou ovčiarstva. Ešte aj dnes tu možno zazrieť pasúce sa stádo oviec s pastiermi. Región je známy potravinárskym priemyslom, v ktorom dôležitú úlohu zohráva práve spracovanie kravského a ovčieho mlieka.
Čo-to aj o svojom múzeu
„Pán Ambróz stručne priblížil aj pohnuté osudy Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva, ktoré donedávna existovalo v provizórnych priestoroch. Sídli na Školskej ulici v Liptovskom Mikuláši, bývalej budove okresného súdu,“ povedala Petronela Rágulová, poverená vedením Vlastivedného múzea.
Vysvetlila, že pôvodne bol v budove mužský kláštor. Kláštorná záhrada bola neskôr jediným parkom v meste a dejiskom významných udalostí. „V roku 1848 sa tu konalo ľudové zhromaždenie, na ktorom rečnil M. M. Hodža. V roku 1890 sa v areáli konala Priemyselná výstava. Začiatkom 20. storočia postavili v okolí kláštora školu, opatrovňu, materskú školu a finančné riaditeľstvo. V samotnej kláštornej budove sídlila sedria, neskôr súd. Taktiež tu sídlilo Múzeum ochrany prírody, od roku 1990 s názvom Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva,“ dodala.
Autor: VÁ
