Tradičné májové podujatie pripravilo i Vlastivedné múzeum. Keďže nemá výstavné priestory, zamerali sa skôr na rodiny s deťmi, a preto ho časovo orientovali na popoludnie.
POVAŽSKÁ BYSTRICA. Noc múzeí a galérií sa koná vo viacerých európskych krajinách. Cieľom je prezentovať múzeá a galérie verejnosti aj trochu inou formou.
Myšlienka organizovať túto netradičnú akciu vznikla pred 35 rokmi, na Slovensku sa konal jedenásty ročník. Vlastivedné múzeum sa do nej zapojilo tretíkrát.
Vyšli v ústrety deťom
Zámerom Noci múzeí a galérií je otvoriť ich pre verejnosť a ukázať im svoje zbierky. Vlastivedné múzeum túto možnosť nemá. Zbierky síce má, ale nie vhodné výstavné priestory. To však jeho zamestnancov neodradilo. „Sústredili sme sa na rodiny s deťmi, a preto sme pre ne pripravili popoludňajší program. Pripravili sme, najmä pre deti, niekoľko aktivít, pri ktorých sa zabavili i poučili,“ informovala Petronela Rágulová, poverená riadením Vlastivedného múzea.
Súťaže
Popoludňajšie aktivity boli v múzeu rozdelené do piatich blokov. Úvodný bol venovaný prírode. Záujemcovia počúvali akustické nahrávky zvukov lesných živočíchov a hádali, kto ich vydáva. Ako pomôcka im pri tom poslúžili preparáty zvierat, ktoré boli za sklom v miestnosti. „Najviac ma prekvapil jazvec. Pri jeho zvuku som tipoval, že to môže byť srnec alebo jeleň. Prekvapením pre mňa bol aj zajac,“ priznal sa Richard Ronec.
Zabrať trocha dostali deti, a možno aj dospelí, i pri ďalšej súťaži. Etnologička múzea prezentovala vybrané zbierkové exponáty, pričom sa návštevníci snažili o identifikáciu predmetu. Medzi tajomné predmety patrili napríklad kožený čápor, lesnícka palica na sedenie, ručný mangeľ či otáčavý pražič kávy.
Praktické ukážky
Poznávacie aktivity boli doplnené aj o ukážku rezbárstva. V improvizovanej rezbárskej dielni ho predvádzal Ján Boško, ako sa kedysi vyrábala drevené hračky, aké drevo je na ich výrobu vhodné.
Malých divákov upútala najmä výroba píšťalky. „Ukazujem im najmä také výrobky z dreva, ktoré si pri troche šikovnosti môžu vyrobiť aj samy počas prechádzky v prírode. Dnes si už nevedia urobiť píšťalku alebo kvietok z vŕbového prútia,“ povedal rezbár.
Prechádzka ku kaplnke
Podujatie spestrila prechádzka na sídlisko Rozkvet k jednej z najstarších budov v meste, a to kaplnke sv. Heleny. Jej prehliadku doplnil výkladom študent považskobystrického múzea David Mikula.
Kaplnku dal postaviť majiteľ bystrického panstva Peter Szapáry začiatkom 18. storočia. Niekde v jej blízkosti bol malý domček, v ktorom bývali pustovníci, tzv. anachoreti. Dnes sú už len dohady, kde asi pustovňa skutočne bola. V roku 1977 dostala kaplnka v rámci výstavby sídliska Rozkvet nový vzhľad, no neskôr začala opäť chátrať. Rekonštrukcie sa dočkala až v 90. rokoch 20. storočia.
Posedenie pri dobrotách a rozprávkach
Po návrate sa účastníci Noci múzeí a galérií posilnili tradičnými slovenskými jedlami, ktoré pripravili zamestnankyne múzea, a bylinkovým čajom. „Podávali sme zemiakovú babu, kapustníky, zemiakové a smotanové posúchy, orechovú, makovú a jablkovú štrúdľu či mrkvové šatôčky,“ konkretizovala Rágulová.
Posilnené a občerstvené menšie i väčšie deti si na záver pekného podujatia vypočuli slovenské ľudové rozprávky. Porozprávala im ich pracovníčka múzea, oblečená v zliechovskom kroji.
Možnosť spoznať Vlastivedné múzeum aj trocha z inej stránky využilo niekoľko desiatok ľudí.
