Každú obec sprevádzajú výnimočné chvíle a udalosti, ktoré si zaslúžia výraznú pozornosť. Informácie o nich by mali mať svoje miesto aj v obecnej kronike.
Michal Kaliňák, hovorca Združenia miest a obcí Slovenska, hovorí, že vedenie kroniky nie je len zákonná povinnosť, ale tiež morálny záväzok k budúcim generáciám. „O povinnosti viesť obecnú kroniku pojednáva aj základný zákon miest a obcí, teda Zákon o obecnom zriadení. V ňom sa píše, že obec vedie kroniku v štátnom jazyku, prípadne aj v jazyku národnostnej menšiny,“ cituje zákon Kaliňák. Dodáva, že niektoré samosprávy majú dokonca pre účely spracovania kroniky schválené všeobecne záväzné nariadenie, prípadne túto oblasť obsahovo zakomponovali do svojho štatútu. „Takýmto dokumentom napríklad upravujú pôsobnosť kronikára, či obsahové členenie kroniky a spôsob zápisu informácií,“ spresňuje hovorca.
Zastupiteľstvá miest a obcí určujú kronikára, ktorý je poverený spracovávaním kroniky. Tá sa následne, za predchádzajúce obdobie schvaľuje na rokovaní zastupiteľstva. „V dnešnej dobe máme možnosť sledovať aj trend, kedy sa kroniky postupne udomácňujú na oficiálnych web stránkach samospráv a teda stávajú sa všeobecne dostupnými širokej verejnosti, čo v konečnom dôsledku napomáha pri oživovaní histórie a spomienok, pri formovaní lokálpatriotizmu a napokon je to aj určitý zdroj informácií pre ľudí, ktorí v daných obciach hľadajú korene svojich predkov,“ informuje Kaliňák.
Kaliňák ďalej informoval, že ak by sa kronika stratila a obce píšu kroniku PC, majú ju archivovanú. „Zároveň zvykli mať ďalší exemplár, napriklad pre potreby knižnice, to znamená, že maju viacero možností ako si vytvoriť zálohu," vyvsvetľuje Kaliňák.
Autor: berko
