POVAŽSKÁ BYSTRICA. Fotoaparát dokáže zachytiť rôzne momentky, ktoré by sa inak nepodarilo uchovať. Práve táto možnosť sa zapáčila Vladimírovi Bízikovi. Stal sa z neho, ako hovorí, lovec s fotoaparátom.
Učarovala mu Afrika
Tento kontinent začal navštevovať pred niekoľkými rokmi. Chodieva s českými kamarátmi, z ktorých jeden je profesionálny fotografista. Pri nich sa mohol venovať svojej záľube aj Vladimír Bízik. „Rád sa vraciam na tento kontinent, zvlášť do parku Maasai Mara v Keni, ktorí susedí s národným parkom Serengeti v Tanzánii. Je to prekrásna oblasť, ktorá priam láka zachytiť jej divokú prírodu cez objektív,“ hovorí.
„Pripadám si niekedy ako lovec, lenže ja lovím cez objektív. Taktiež musím vyčkávať na vhodný okamih a keď sa podarí záber, zdvihne sa mi adrenalín rovnako ako poľovníkovi,“ zasmial sa.
Spomienky sú rôzne
Hoci park Maasai Mara je jeho obľúbeným miestom, v divokej krajine sa nepríjemným zážitkom nedá vyhnúť. Fotografista spomína zvlášť na jeden tragický. „Bol som svedkom toho, ako hroch zabil pätnásťročného chlapca. Deti lovili v rieke ryby, keď sa tam zatúlal hroch. Keďže tieto zvieratá sú veľmi teritoriálne, zaútočil na dieťa. Žiaľ, už sa mu nedalo pomôcť,“ spomína si.
Vzácne momenty
K hrochom sa viaže aj jeho ďalšia spomienka. Fotografia z toho momentu je pre neho veľmi vzácna. „Zachytil som na nej moment, keď hrochy zabijú krokodíla. Takáto momentka sa podarí asi málokomu, pretože aj udalosť je veľmi vzácna,“ vysvetlil.
Podarilo sa mu nafotiť aj šimpanzy pri jazere Tanganika. Do oblasti, kde žijú, majú turisti veľmi obmedzený vstup, za deň ich môže prísť len šesť. Zaujímavé sú aj zábery z migrácie pakoňov za potravou. „V parku s rozlohou 40 krát 40 kilometrov sa zrazu zjavia státisíce pakoňov. Musia prejsť cez rieku, kde na ne číhajú krokodíly. Stovky možno zahynú, ale tisícky idú ďalej. Cez park sa vracajú aj späť. Je to nádherné divadlo, ktoré ponúka obraz divokého života, pretrvávajúceho tisícky rokov,“ opisuje.
Výber bol ťažký
Fotografie na výstavu vyberal z niekoľkoročného obdobia. „Fotím najmä pre vlastné potešenie, takže v počítači mám tisícky záberov. Vybrať z nich tie najzaujímavejšie bolo veľmi ťažké, pretože z môjho pohľadu bol každý jeden zaujímavý. Nakoniec som sa rozhodol pre také, ktoré aspoň trocha priblížia divokosť národného parku, ktorú sa snažia zachovať aj pre ďalšie generácie,“ dodal Bízik.
Výstavu jeho fotografií si môžete pozrieť vo výstavnej miestnosti kina Mier do 30. júna.
