PÚCHOV. Podujatie Cesta Rozpralesom bolo zamerané na slovenské ľudové rozprávky. Nedeľnej prechádzke lesom predchádzalo ešte niečo iné. Niekoľko dní pred ňou deti z púchovských základných aj materských škôl počúvali slovenské rozprávky, a potom pripravovali výkresy postavičiek. Z lesa pri amfiteátri sa potom stala galéria v prírode, ich dielkami bol totiž krásne vyzdobený.
Niekto vedel, niekto prak nepoznal
Na jednom zo stanovíšť museli malí výletníci strieľať z parku. Aké jednoduché, však to deti, hlavne chlapci, musia určite ovládať. Ale nebolo to tak. Marek Kolkus, ktorý prišiel na podujatie s krstnou mamou, prezradil, že z praku ešte nikdy nestrieľal. „Nerobíme si ich,“ prezradil.
Jakub Jurovčík však presne vedel, ako z praku strieľať a prezradil aj to, ako ho vyrobiť. „Jasné, že poznám prak. Ak si ho chcete vyrobiť, musíte nájsť špeciálny konár a mať nejakú gumku. Nie je to ťažké,“ povedal.
Ďuro Truľo sa nabil, deti nie
Dosť náročné bolo aj stanovište, kde sa museli pohybovať medzi kmeňmi stromov deti so zaviazanými očami. Viedli ich laná, naťahané medzi stromami, ktoré hmatali rukami.
Už pri príchode na miesto jedna z dievčin, ktoré pomáhali malým zdolávačom prekážok, upozorňovala, že Ďuro Truľo si veru poriadne poobíjal hlavu. „Ja nemám žiadnu hrču. Ako-tak som to s tými zaviazanými očami zvládla, ale aj som sa trochu potkla o konár. No nespadla som,“ povedala po absolvovaní úlohy Esterka Syrůčková. Prišli s mamou a jej kamarátom až z Beckova.
Oštep a naháňačka
Pri stanovišti Lomidrevo deti hádzali oštepom. Tam Esterka triafala tak dokonalae, že zlikvidovala aj terč. Vyslúžila si dvojnásobnú odmenu. Darilo sa ja Karinke Mazánovej.
„Zatiaľ to zvládam najlepšie aj keď je teplo,“ vyhlásila suverénne. Najviac sa jej páčila naháňačka dolu na lúke. „To bolo stanovište rozprávky o starom Bodríkovi a vlkovi,“ vysvetlila Karin.
Treba aj rozum
Pri stanovišti rozprávky o Zlatovláske museli malí odvážlivci triafať kolieska do kolíkov, ktoré vyzerali tak trochu ako dračie zuby trčiace zo zeme.
Niektorí sa trápili, ale Jakub Henek si rýchlo pomohol. Veď treba vraj byť nielen šikovný a silný, ale aj prefíkaný ako hrdinovia v rozprávkach. „Čo sa budem trápiť, keď mám rozum a bolo to tak blízko, ako to bolo. Naklonil som sa a len to pekne položil,“ smial sa Jakub, ktorému hralo do karát, že je vysoká chlapina.
Luk a niečo o koníkoch
Maťkovi Rosinovi sa zase darilo pri streľbe z luku. „To bolo stanovište rozprávky Ako išlo vajce na vandrovku. Bola tu však aj rozprávka o Popolvárovi, Janovi Hraškovi a ešte iné,“ prezradil Maťko. Cestou lesom rozoberal s rodičmi aj zaujímavé témy. Napríklad to, načo má vlastne kôň zakončené nohy kopytami, prečo to tak múdra príroda zariadila. Mal možnosť popýtať sa na jednom zo stanovíšť, kde deti jazdili na koníkoch.
Hľadala Janka Hraška
Adelka Talačová nebola cestou lesom veľmi spokojná. Celý čas totiž hľadala Janka Hraška. „Janko Hraško bol dole, žabka. Ale to sa len tak volalo, on tam nebol naozaj,“ vysvetľovala jej mamina. Že budú usporiadatelia v kostýmoch, to očakávali asi viaceré deti.
„Už minulý rok sme bojovali s tým či dať aj kostýmy, ale zatiaľ je to bez nich. Nechceli sme nejaké svoje predstavy vnucovať deťom, chceli sme, aby si vytvorili vlastné obrazy postáv, nech pracuje ich fantázia. Les je koniec-koncov vyzdobený práve výkresmi detí a rodičia im na nich mohli ukázať postavičky,“ vysvetlil organizátor z občianskeho združenia Mŕtva kosť, prečo bol les zorganizovaný práve takto. Pripustil však, že na budúci rok možno predsa len nejaké kostýmy dobrovoľníkom na stanovištiach dajú.
Niečo o zámere
Organizátori pripravili spolu šestnásť stanovíšť. „Na trati, kde sa plnili úlohy ich bolo štrnásť a pridali sme ešte lanovku a jazdu na koni. Zastúpené boli výhradne slovenské rozprávky. „Nechceli sme ísť do komerčných vecí, ako je Madagaskar alebo Piráti z Karibiku. To nie, chceli sme slovenskú klasiku. Minulý rok to boli strašidlá a teraz tradičné rozprávky. Ak si aspoň jedno dieťa vďaka tomu prečíta rozprávku, budeme radi. Aby nás celkom nepohltila komercia,“ vysvetlil Andrej.
