DOLNÁ MARIKOVÁ. Už po piaty raz sa v areáli futbalového ihriska zišli majstri kuchári, aby uvarili čo najlepšiu a najchutnejšiu kapustnicu. Niektorí patria k stáliciam, iní sú zas nováčikovia na súťaži, aj keď už poniektorí majú odvareného až-až.
Tento rok súťažilo trinásť družstiev. Jedno prišlo aj spoza moravskej hranice.
Prečo kapustnicu?
„Podobnú otázku dostávam často,“ smeje sa starosta Peter Šujak.
„Každý varí kapustnicu, keď je dostatok dobrej kyslej kapusty. Ale teraz už jej veľa nie je, takže je to ťažšie. Záleží len na fantázii kuchárov, ako si s tým poradia. Niekomu stačí možno hŕstka kapusty a iných ingrediencií a výsledok je výborný. Uvidíme.“
Ako však podotkol, aj keď boli v hre víťazné poháre, o súťaž veľmi nešlo. Dôležité bolo, aby sa všetci dobre zabavili. A to sa aj podarilo.
Šťastne vydaté kuchárky
Asi len máloktorá manželka nevie variť. A ak by aj nevedela, život ju k tomu prinúti.
Žienky z družstva Šťastne vydaté manželky problém s kuchárčením veru nemali. Zvŕtali sa okolo kotla, sem-tam prihodili nejakú tú svoju ingredienciu. Akú, to už nechceli prezradiť.
„Varíme marikovskú kapustnicu. Čo všetko do nej dávame, to nepovieme,“ otáľala sa Jožka Bardíková. Naveľa však čo-to prezradila: „Dávame tam asi to, čo každý. Údené mäso, koleno, hríbiky a hlavne kus srdca.“
Hlavne toho srdiečka tam asi dali hojne. Ich kapustnica sa porote páčila najviac, a tak si zo súťaže odniesli víťazný pohár.
Prišli až z Ostravy
Kúsok od víťaziek bolo družstvo z Moravy. Naďa Sajgová aj s manželom bývajú v Ostrave. Keďže sú už na dôchodku, častejšie dni trávia na chate, ktorá je kúsok od slovenských hraníc, ako v meste. „Chodievajú ku nám aj moji bývalí žiaci. Zojenka má rodičov z Dolnej Marikovej, ona nám povedala o tejto akcii. Sme z nej nadšení, ako to tu žije, aká je tu priateľská atmosféra. Slovensko nás nikdy nesklame, na budúci rok prídeme určite znova,“ pochvaľovala podujatie pani Naďa.
Na súťaži boli prvýkrát, hoci, ako sa priznala, už vlani chceli prísť, ale nevyšlo to.
Keďže sú z Moravy, rozhodli sa uvariť valašskú kyselicu. Vzhľadom trocha odlišnejšia od našej tradičnej, ale chuťovo výborná. „Pri kyselici sa nemôže šetriť dobrým údeným, dobrými klobáskami, slaninkou, ani ďalšími prísadami. A samozrejme, chýba nemôže ani smotana,“ opísala valašské jedlo pani Naďa. No a pri čakaní, kým sa uvarí, ponúkali tradičné valašské frgále.
Podchvíľou dávali infúziu
Medzi tradičných súťažiacich patrili Chlapci z C. Vraj všetko varia z ekologicky nezávadných surovín. Ako ináč, veď všetci boli doktori z fakultných nemocníc v Martine, Košiciach, Trenčíne. Na varenie čisto mužskú partiu naviedol ich kolega Andrej Rosík, ktorý pochádza z Marikovej. „Spolupracujeme spolu a snažíme sa spoluprácu premiešavať aj takýmito veselými akciami,“ vysvetlil Andrej.
Doktori boli pripravení aj na prvú pomoc. Na tyči im visela infúzia, ktorá zachraňovala život tým, čo potrebovali hlt vína či tuhého. „Najprv sme si mysleli, že budeme dávať infúzie podľa poisťovní, ale máme dobre srdce, tak nikoho neodmietneme,“ smiali sa.
Oslovili ho rodáci
Na návštevu do rodnej Marikovskej doliny prišiel zo Staškova aj kňaz Anton Galus. „Keď ma oslovili, dal som dokopy pár ľudí, ktorí mali chuť a chceli prísť. Sme tu prvýkrát, snáď sa nám bude dariť,“ povedal.
Aspoň mali výhovorku
Veselú náladu pri varení kapustnice zrazu narušila silná rana. Keď sa však zistil dôvod, smiechu nebolo konca kraja. Smiali sa aj členovia teamu TA3: „Aspoň máme výhovorku.“
Oheň pod kotlíkom rozložili na betóne. Ten páľavu nevydržal a vybuchol. Keby aspoň skôr, ale priam do kotlíka dali klobásy, tak polovica z nich, ako aj kapustnice, skončila na ohnisku pod ním.
Partia sa rozhodla experimentovať a chceli uvariť podľa Tomáš Kostelníka hladovú kapustnicu. Vraj do nej nejde žiadne mäso, iba klobása. No a nakoniec takmer bola hladová, ale len pre tých, ktorí ju chceli ochutnať. V kotlíku jej veľa nezostalo.
Starí mládenci a hasiči
Hoci sa hovorí, že varenie je ženská záležitosť, pri varení kapustnice to určite neplatí.
Marikovskí Starí mládzenci sa okolo hrncov dokážu zvŕtať. A keby len zvŕtať, aj výborný koláč upiecť. Pavol ale recept neprezradil. Poradil, aby sme si ho našli na internete.
Ani dobrovoľní hasiči sa nedali zahanbiť. „Všetci sme kuchári,“ tvrdil Juraj Slávik. A degustátori, ktorí boli pri nich, vraj tvrdia, že variť vedia.
Pomiešali „karty“
Porota nehodnotila len dojem, ale hlavnú úlohu zohrávala chuť.
„Premiešala som im misky, takže vôbec nevedeli, ktorého družstva kapustnicu hodnotia. Zmenili sme aj systém hodnotenia. Celkový dojem sa hodnotil maximálne desiatimi bodmi a chuť až dvadsiatimi. Zdalo sa nám to nespravodlivé, pretože nie všetci sú takí šikovní, aby si pripravili aj koláče, či iné občerstvenie,“ vysvetlila Anna Adamčíková.
Iba jeden bod
Pomiešanie možno pomohlo, možno nie. Výsledný verdikt poroty bol na vážkach. Prvé Šťastne vydaté manželky iba o jediný bod predbehli doktorov. Prekvapením boli Kolegyne z Kalužova, ktoré prišli prvýkrát a hneď aj získali tretie miesto . „Na rok určite prídeme zas, a to už budeme prvé,“ zastrájala sa s úsmevom Alena Gachová.
Ak bude zdravie priať, o rok chcú prísť tiež manželia Mária a Anton Palíkovci. Avšak iba ako diváci, ako boli aj tento rok.
