S družstvom, ktoré sa dalo dohromady pred šiestimi siedmimi rokmi pod vedením Vladimíra Košúta a Branislava Zdurienčíka, pracovali neskôr Ján a Pavol Macošíncovci, Miroslav Koreník a súčasný vedúci Ľubomír Santus. O jednom z najväčších úspechov v klubovom futbale sme sa porozprávali s trénerom Františkom Brezničanom, ktorý tím viedol počas celej sezóny.
Ako si sa dostal k dorastencom?
Na jeseň som tu hrával, a keďže mám trénerskú licenciu oslovilo ma vedenie, čo by som sa do toho nedal. Chlapcov som niekoľkokrát videl predtým v akcii a bolo jasné, že majú v sebe správny potenciál. Boli to však samorasty, ktorým pomohlo pravidelnejšie trénovanie. Keď mi niekedy v sezóne kolidoval náš zápas s mužským v Púchove, zaskočil Ľubo Santus.
Čo sa zmenilo v tréningovom procese?
Hoci už trénerskú licenciu má, študujem Euro B. Veľa som využíval na tréningoch to, čo som na vlastnej koži vyskúšal a ďalšie vecí mám z trénerských školení. Trénovali sme v príprave trikrát týždenne, v sezónne dva tréningy a zápas. Myslím, že chlapci boli pripravení veľmi dobre, vyhýbali sa im zranenia a nerobilo im problém makať až do posledných minút.
Pri pohľade na Váš káder sa zdá ako nemožné, vyhrať súťaž s pätnástimi hráčmi.
Bolo to skutočne tak, v jeseni nás bolo pätnásť, potom prišiel odchod Janka Zborana do mladšieho dorastu v Púchove na polročné hosťovanie . Záujem bol aj o ďalších, ale to by sme nemohli pomýšľať na najvyššie pozície. Brankár P. Gardoň odchytal takmer všetko, výnimkou bol zápas, keď ho pre zranenie nahradil Sučík.
Trúfali ste si po jesennej časti na postup a čo ste preto robili?
Boli sme na správnej ceste, aj keď iba v polovici. Veľmi nám pomohlo zimné sústredenie v Brezovej pod Bradlom, kde sme veľa času strávili na umelej tráve. Chlapci usilovne pracovali celú zimu a bez zmien v kádri, až na Zborana, sme išli bez zbytočného rešpektu do odvety.
Kto bol vaším najväčším konkurentom?
Pri pohľade na konečnú tabuľku Opatová, ale do posledných kôl boli v hre Klátová Nová Ves, Košeca či Kanianka. Ani ostatné tímy veľmi nezaostávali a najmä so s mužstvami z dolnej polovice boli zápasy veľmi náročné. Aj keď sa nám nedarilo, hrali sme trpezlivo a vyťažili z nacvičených situácií. Keď sa k tomu pridala bojovnosť, body neustále pribúdali. Aj ke´d strelecky to nebolo ako u našich konkurentov, ale zvládnutím defenzívy stačilo na výhry aj menej gólov.
Vyhrali ste súťaž lepším vzájomným zápasom s Opatovou. Kedy ste si to uvedomili?
Domáci zápas na jeseň sme vyhrali 3:0. V Opatovej nám nevyšiel úvod, kedy sme dvakrát inkasovali. Po dohovore chlapci zabrali, ďalší gól už nedostali a zápas skončil 0:2. Vtedy som to nebral do úvahy, najdôležitejšie pre nás boli body. Až po výhre v predposlednom kole v Košeci bolo jasné, že ak doma zdoláme Domanižu, Opatovej nebude stačiť výhra práve kvôli vzájomným zápasom.
Posledný krok býva najťažší, ako si spomínaš na duel s Domanižou v 30. kole?
Všetci sme vedeli, že ak chcem postúpiť, musíme vyhrať a nezaujíma nás výsledok konkurenta. Aj keď sme dali prvý gól už v 2. min, súper hral naplno a nič nám nedaroval. V závere prvej časti sme dvakrát inkasovali a v prestávke som musel chlapcom poriadne dohovoriť, pretože nehrali podľa predstáv. V druhom polčase sme mali tlak a Šepše po faule z jedenástky vyrovnal. Aj keď s blížiacim koncom vytúžený gól neprichádzal, nepodliehali sme panike. Hrali sme trpezlivo a snažili sa rozhodnúť so štandardných situácií, ktorých máme veľa nacvičených. V nadstavenom čase si na roh nabehol Sučík a poslal loptu tam, kde ju všetci chceli vidieť.
Oslavy máte za sebou, čo bude ďalej?
Chlapcom budú úspech pripomínať dresy s menami, na výrobu ktorých si sami prispeli. Z kádra kvôli veku odchádzajú štyria hráči, doplniť by ich mali chlapci zo žiakov. Vrátiť by sa mal Zboran, hovorí sa aj o spolupráci s Brvnišťom. To všetko je príliš čerstvé, neviem s ak tomu vyjadriť, múdrejší budeme pred sezónou. Podobne je to aj so mnou, ale rád by som s chlapcami a kolegami pokračoval aj v 4. lige. Ako som povedal, potenciál tam je, ťažko dopredu prorokovať, všetko sa ukáže až v sezóne. Myslím si, že tento kolektív nepovedal svoje posledné slovo.
Káder: Peter Gardoň – Kristián Šepeš, Emanuel Pauk, Adam Gáborík, Šimon Santus, Andrej Zboran, Marek Šmulík, Jakub Sučík, Roman Jeleník, Boris Bulík, Martin Gardoň, Matúš Šramčík, Milan Hrebičík, Matúš Galko, Ján Zboran, tréner František Brezničan, vedúci Ľubomír Santus.
