Hluk z ťažby aj po roku ľudí veľmi obťažuje

Hluk, ktorý sa šíri z ťažby štrku na Nosickej priehrade, veľmi obťažuje obyvateľov Horného Milochova. Ide o veľký nápor na psychiku. Ťaží sa pritom podľa ich slov celé dni a niekedy aj cez víkend. Nemajú kam ujsť, domov už nie je miestom, kde si môžu oddý

Zariadenie je zatiaľ na druhom brehu. Má sa však presunúť vraj aj bližšie k brehom Horného Milochova. Už teraz majú ľudia hluku dosť.Zariadenie je zatiaľ na druhom brehu. Má sa však presunúť vraj aj bližšie k brehom Horného Milochova. Už teraz majú ľudia hluku dosť. (Zdroj: DP)

chnuť.

MILOCHOV/UHRY. Už takmer dva roky sa obyvatelia Milochova boria s problémami, ktoré im spôsobuje ťažba štrkov na priehrade, ktorú realizuje firma Slovenské štrkopiesky.

Situáciu sme monitorovali aj pred rokom, zaujímalo nás, či sa niekto zaoberá ich sťažnosťami a či došlo k náprave. Tvrdia, že čosi sa zmenilo, nie však veľa. Keby mala činnosť trvať dva či tri roky, nejako by sa so situáciou vyrovnali. Desať rokov, ktoré sú, údajne, plánované, je však príliš dlho.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Poriadny nápor na psychiku

Poslanec za Milochov Ján Kunovský hovorí, že ťažia od rána od siedmej až do večera do šiestej hodiny. „To je normálna pracovná doba. Stáva sa však, že pracujú aj večer. Raz spustili linku o pol ôsmej večer a niekedy je to aj cez víkendy. Monotónny zvuk, ktorý vydáva dieselový agregát, je veľmi nepríjemný. Ide o poriadnu záťaž na psychiku,“ hovorí Kunovský s tým, že dvanásť hodinový nepríjemný monotónny zvuk je len jeden problém.

SkryťVypnúť reklamu

Býva však aj horšie. „Keď narazí rýpadlo na dno, kde je väčší kameň, kus skaly, pridáva sa škrípanie, vrzgot a intenzita hluku sa niekoľkonásobne zvýši,“ vysvetľuje.

Upozorňuje aj posudok

Merania hluku už podľa poslanca Kunovského robili, ale obyvatelia ich spochybňujú. „Chod linky vtedy znížili na polovičný výkon a aj zástupcovia obyvateľov z Milochova odmietli podpísať tento výkon ako nerelevantný,“ informoval Kunovský.

Dodáva, že boli vypracované aj dva posudky na vplyv ťažby. „Jeden konštatuje, že vplyv na životné prostredie by nemal byť žiadny, ale môže byť psychický vplyv na obyvateľov a odporúča, aby investor priamo komunikoval s obyvateľmi a obcou,“ hovorí Kunovský. S komunikáciou je však problém.

Niečo splnili, obávajú sa však drvičky

Obyvatelia vnímajú ťažbu dosť negatívne. „Hluk sa šíri po vodnej hladine a keďže bývame na kopci, nemá ho čo tlmiť. Ide o monotónne hučanie, ktoré musíme počúvať od rána do večera. Nemôžeme si doma vôbec oddýchnuť,“ opisuje situáciu, ktorá sa ani po roku až tak mezmenila, Roman Majerský, obyvateľ Horného Milochova. Spisovali aj petíciu, pod ktorú sa podpísalo asi 80 ľudí. „Táto ťažba je jedna vec, ale keď príde ešte drvička, nevieme si predstaviť, čo sa bude diať,“ dodáva Majerský s tým, že je v intenzívnom kontakte so zástupcom Slovenských štrkopieskov, ktoré realizujú ťažbu.

SkryťVypnúť reklamu

Niečo z toho, čo sľúbili ľuďom pred rokom, vraj splnili. „Obmedzil sa kvílivý zvuk z dopravných pásov. Staré zariadenie nahradili iným, novým, čo znížilo intenzitu. Sľúbili dať aj nový, elektrický agregát za dieselový, takže uvidíme,“ hovorí Majerský. Aj napriek tomu je hluk stále nepríjemný. Keby sa vraj ťažilo dva, možno tri roky, ľudia by to nejako vydržali. Chápu, že koryto treba vyčistiť. „Desať rokov je však dosť,“ hovorí Majerský s tým, že sa obávajú aj predĺženia obdobia, ak sa bude firme dariť.

Vraj budú aj priamo pod oknami

Roman Buček si trochu už aj zaironizuje. Vraj od rána, ako otvoria ľudia okná, spustia sa stroje, začína vŕzganie, škrípanie, sypú sa kamene. „Bývajú tu aj malé deti. Dať ich spať von, neprichádza do úvahy. Ide o nepríjemný, monotónny zvuk. Ak je to celý deň, máme poriadny nápor na nervy. Bežalo to aj cez víkendy, teraz sa to snažia obmedzovať, ako to bude pokračovať, je mi ťažko povedať,“ hovorí Buček.

SkryťVypnúť reklamu

Dodáva, že ťažia už asi druhý rok a ľudia od začiatku upozorňujú na problémy. „Máme predsa právo na aký-taký pokoj a oddych. Veď ťažiť sa vraj má desať rokov. Po vyťažení ložiska, ktoré majú na druhej strane priehrady, sa majú dokonca posunúť sem ku nám a stroje budeme mať priamo pod oknami. Už teraz je hluk nepríjemný a keď budú bližšie, už sa nám budú triasť asi aj hrnčeky na stole, keď budeme jesť,“ konštatuje Buček s tým, že ak sa nič nezmení, začnú asi nosiť klapky na ušiach.

Desať rokov je príliš dlho

Ľudia tvrdia, že ťažiť chcú údajne tisíc metrov kubických denne. Reakciu na petíciu majú zatiaľ len z obce Udiča, nikto iný akoby to ani neregistroval. „Jediné čo môžeme urobiť, tlačiť, aby sa hluk čo najviac obmedzil. Neviem si dosť dobre predstaviť, keď príde na miesto drvička, ako chcú hluk tlmiť, lebo nerobia nič. Žiadna protihluková zábrana. Ešte horšia je situácia, keď opadne lístie zo stromov, vtedy sa hluk šíri ľahšie,“ vysvetľuje ešte Majerský.

Dávali aj návrhy, aby sa spracovanie vyťaženej hmoty robilo niekde inde. „Zamietli mi to, lebo je to pre nich neekonomické.“

Odchádzajú

Ťažba zaskočila aj záhradkárov, ktorí majú nehnuteľnosti pod Uhrami v časti Udiče. Ide o opačný breh priehrady oproti Milochovu. „Teraz som už na dôchodku, tak bývam na záhrade aj vyše mesiaca. Ale nedá sa to počúvať. Od skorého rána vrkot, buchot až do siedmej večer a minulý rok to bývalo aj dlhšie. Nedá sa ísť ani na ryby,“ posťažoval sa František Blahovský.

Ľudia si pokupovali a porobili podľa neho chaty v tejto lokalite, aby si mali kam chodiť oddýchnuť, lebo tu bol pokoj. „Ale čo sa teraz deje, je hrozné. Keby prišla ešte drvička, už si to vôbec neviem predstaviť. Už niektorí aj záhradky a chatky predali a chcú ďalší. Samozrejme, to, čo sa deje znižuje aj hodnotu nehnuteľností,“ dodáva Blahovský.

Štrkopiesky sľubujú aj ďalšie opatrenia

Niekoľko otázok sme chceli položiť telefonicky aj konateľovi firmy Slovenské štrkopiesky Martinovi Joskovi. Na takúto komunikáciu však nepristúpil a odporučil nám komunikovať mailom. Niektoré otázky zostali nezodpovedané.

Niekoľko otázok sme chceli položiť telefonicky aj konateľovi firmy Slovenské štrkopiesky Martinovi Joskovi. Na takúto komunikáciu však nepristúpil a odporučil nám komunikovať mailom. Niektoré otázky zostali nezodpovedané.

Ľudí zaujíma, aké ďalšie opatrenia ste urobili preto, aby sa znížila hlučnosť. Vylepšili ste nejako technológie ťažby?

- Vykonala sa kompletná rekonštrukcia korečkovej reťaze na plávajúcom bágri. V súčasnosti prebieha stavebné konanie na umiestnenie trafostanice a prípojky VN v areáli vznikajúcej prevádzky pod Dubovcom. Akonáhle bude stavba zrealizovaná, bude elektrický pohon uvedený do prevádzky.

Boli vypracované aj odborné posudky vplyvu hluku. V jednom je uvedené, že môže ísť o psychologický vplyv monotónneho, nepríjemného hluku a ťažiť by sa malo asi desať rokov. V ňom sa odporúča komunikovať s obyvateľmi. Udialo sa niečo?

- V odbornom posudku na hodnotenie zdravotných rizík a dopadov na zdravie prevádzky „regulačná ťažba Nosickej priehrady“ uvádza, že obyvateľstvo môže vnímať prevádzku negatívne z dôvodov obáv z nadmernej hlučnosti a prachu. V rámci navrhnutých opatrení komunikujeme predovšetkým so starostom obce Udiča a zástupcom obyvateľov Milochova pánom Majerským.

Pribudnúť má ešte drvička a ľudia sa obávajú zvýšenia intenzity. Máte pripravené nejaké opatrenia na jej zníženie, nejaké steny na odhlučnenie?

- Súčasťou technologickej linky bude i kužeľový drvič Metso HP200, ktorý sa pred spustením do prevádzky v maximálnej možnej miere odhluční zakrytovaním. Zároveň sa zo skládok kameniva vytvoria okolo prevádzky protihlukové bariéry, zabraňujúce šíreniu zvuku v smere k Hornému Milochovu a Uhrom. Po spustení do prevádzky sa vykoná akustická štúdia.

Máte údajne stanovenú prevádzkovú dobu od 6. do 18. hodiny. Je to tak alebo je to inak? Ťažiť môžete aj počas sobôt a nedieľ alebo vtedy by sa ťažiť nemalo? V ktorých mesiacoch sa má ťažiť v rámci roka?

- Prevádzková doba technologickej linky a expedície kameniva je v zmysle projektovej dokumentácie plánovaná v čase od 6. do 18.00 hodiny. Regulačná ťažba nebola zo strany kompetentných úradov časovo obmedzená a vykonáva sa v pracovné dni v rovnakom čase.

Presuniete sa pri ťažbe aj na druhú stranu, bližšie k obydliam obyvateľov v Milochove? Kedy by sa tak malo stať?

- V rámci projektovej dokumentácie „Vodná nádrž Nosice – regulačná ťažba, návrh ťažby od roku 2014“, ktorú vypracoval Slovenský vodohospodársky podnik š.p., OZ Piešťany, správa Povodia stredného Váhu I., je regulačná ťažba plánovaná i v starom koryte. Presný termín vykonávania ťažby v tejto lokalite momentálne nevieme stanoviť. Presné hranice ťažby budú vymedzené tak, aby hluk z ťažby na okraji obytnej zástavby neprekračoval prípustné hladiny hluku podľa vyhlášky ministerstva zdravotníctva.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Považská

Komerčné články

  1. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  3. Ako zvládnuť podnikanie, rodinu aj voľný čas bez kompromisov?
  4. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie
  5. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme
  6. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice
  7. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť?
  8. Veterné parky: vizuálny smog alebo nová estetika energetiky?
  1. Kalamita v Markovej spracovaná v súlade so zákonom
  2. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov
  3. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  4. Pili sme pivo, ktoré sa nedá ochutnať nikde inde na svete
  5. Fico škodí ekonomike, predbehli nás aj Rumuni
  6. Skvelý sortiment za výnimočne nízke ceny nájdete v Pepco
  7. S nami máte prístup do všetkých záhrad
  8. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  1. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme 17 070
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje 8 873
  3. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov 6 375
  4. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie 5 449
  5. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice 4 035
  6. Muži, nepodceňujte návštevu kardiológa. Srdce máte len jedno 2 638
  7. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť? 2 217
  8. Maratónska kampaň, ktorú nebudeme vidieť, ale budeme o nej počuť 1 827
  1. Milan Buno: Aj vaši rodičia starnú? Tu je 50 nápadov, ako ich zvládať... | 7 knižných tipov
  2. Marián Gunár: Rómovia, Cigáni čo ďalej?
  3. Martin Šuraba: O chlapcovi, ktorý stratil zápalky XX
  4. Radoslav Záhumenský: Vodná nádrž na Kysuciach ukrýva príbeh dvoch zatopených obcí. Poznáte jej pravú tvár?
  5. Zuzana Pelaez: O šialenej slovenskej Veľkej noci a o tých zahraničných, nepornografických.
  6. Milan Srnka: „Škaredý Ovečkin“, legenda kolaborujúca s vojnovým zločincom
  7. Emil Sútor : Čo je sójový lecitín a prečo ho nájdete v čokoláde?
  8. Anton Lisinovič: Recenzia: Setkání se smrtí (kniha)
  1. Matej Galo: Záhady o pôvode slintačky a krívačky odhalené 105 052
  2. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku. 73 664
  3. Michal Dolňan: Covid vypustili z laboratórií a SLAK na nás vrhli Nemci a Francúzi... 42 056
  4. Rado Surovka: Raši dostal padáka 40 000
  5. Martin Ondráš: Piate ohnisko nákazy SLAK - skutočná pravda 22 048
  6. Rado Surovka: Ficove Amater Airlines dopravili na Slovensko slintačku 20 149
  7. Jakub Konečný: Našli sme dvoch Slovákov, ktorí sa majú vďaka Ficovej vláde lepšie! 16 274
  8. Radko Mačuha: Vládna koalícia si začala dávať úplatky priamo v parlamente. 9 597
  1. Věra Tepličková: Spevy sobotné alebo Vybrala sa Martina na púť priamo do Ríma
  2. Tupou Ceruzou: Transakčná daň
  3. Post Bellum SK: Oslobodenie Bratislavy – boj za cenu stoviek životov
  4. Marcel Rebro: Slovenské drony na ukrajinskom nebi
  5. Věra Tepličková: Nie je nad to, mať na verejnosti dobrých priateľov
  6. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku.
  7. Tupou Ceruzou: Mr. Business
  8. Tupou Ceruzou: Medvede
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Milan Buno: Aj vaši rodičia starnú? Tu je 50 nápadov, ako ich zvládať... | 7 knižných tipov
  2. Marián Gunár: Rómovia, Cigáni čo ďalej?
  3. Martin Šuraba: O chlapcovi, ktorý stratil zápalky XX
  4. Radoslav Záhumenský: Vodná nádrž na Kysuciach ukrýva príbeh dvoch zatopených obcí. Poznáte jej pravú tvár?
  5. Zuzana Pelaez: O šialenej slovenskej Veľkej noci a o tých zahraničných, nepornografických.
  6. Milan Srnka: „Škaredý Ovečkin“, legenda kolaborujúca s vojnovým zločincom
  7. Emil Sútor : Čo je sójový lecitín a prečo ho nájdete v čokoláde?
  8. Anton Lisinovič: Recenzia: Setkání se smrtí (kniha)
  1. Matej Galo: Záhady o pôvode slintačky a krívačky odhalené 105 052
  2. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku. 73 664
  3. Michal Dolňan: Covid vypustili z laboratórií a SLAK na nás vrhli Nemci a Francúzi... 42 056
  4. Rado Surovka: Raši dostal padáka 40 000
  5. Martin Ondráš: Piate ohnisko nákazy SLAK - skutočná pravda 22 048
  6. Rado Surovka: Ficove Amater Airlines dopravili na Slovensko slintačku 20 149
  7. Jakub Konečný: Našli sme dvoch Slovákov, ktorí sa majú vďaka Ficovej vláde lepšie! 16 274
  8. Radko Mačuha: Vládna koalícia si začala dávať úplatky priamo v parlamente. 9 597
  1. Věra Tepličková: Spevy sobotné alebo Vybrala sa Martina na púť priamo do Ríma
  2. Tupou Ceruzou: Transakčná daň
  3. Post Bellum SK: Oslobodenie Bratislavy – boj za cenu stoviek životov
  4. Marcel Rebro: Slovenské drony na ukrajinskom nebi
  5. Věra Tepličková: Nie je nad to, mať na verejnosti dobrých priateľov
  6. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku.
  7. Tupou Ceruzou: Mr. Business
  8. Tupou Ceruzou: Medvede

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu