POVAŽSKÁ BYSTRICA. Manuálnu zručnosť u detí sa snažia podchytiť v Strednej odbornej škole stavebnej v Považskej Bystrici. Rozhodli sa zriadiť dielne a ponúknuť ich aj s kvalitným vybavením pre výučbu technickej výchovy aj pree základné školy. Zorganizovali aj súťaž pre žiakov základných škôl, kde mohli ukázať akí sú šikovní majstri.
Súťaž a ako mizne zručnosť
Odborná škola oslovila koncom školského roka siedmakov a ôsmakov zo základných škôl, aby sa zúčastnili súťaže Mladý remeselník 2015, zameranej na prezentovanie zručnosti. „Robili prácu s drevom, kovom a na čas stavali kocku zo sadrokartonu,“ informoval Ján Kunovský, riaditeľ školy.
Chceli si aj oni trochu otestovať, na akej úrovni je zručnosť žiakov, lebo ich vyučovanie je zamerané hlavne na praktické činnosti. Najväčším problémom v súčasnosti podľa neho je, že sa u detí vytráca manuálna zručnosť.
Dielne pre základné školy
Okrem súťaže preto prišla škola ešte s jednou novinkou. „Dielne, kde sa koná aj súťaž, sú v centre mesta. Boli tu kedysi učebne. Prerobili sme ich však na priestory pre praktické vyučovanie s tým, že ich budeme poskytovať aj žiakom zo základných škôl, ak nemajú dielne, prípadne potrebné vybavenie,“ hovorí Kunovský.
Iné školy môžu využívať priestory v rámci vyučovania bezplatne. „Chceme takto podchytiť zručnosť už u žiakov v základných školách. V dnešnej dobe majú deti pomaly problém zatĺcť klinec, tak sa budeme snažiť podchytiť u nich manuálnu zručnosť, aby videli, čo všetko sa dá urobiť. Aby získali odvahu a návyky,“ vysvetľuje Kunovský.
Na trhu chýbajú podľa neho stále viac aj stavebné profesie. „Je len otázka času, kedy to bude už naozaj ťažko riešiteľný problém,“ dodáva.
Majú dielne radi
Na súťaži remeselnej zručnosti chlapci merali, strihali, pílili a vykonávali ešte všakovaké iné činnosti a boli aj neradi, ak sme ich vyrušili.
Tomáš Podušel vyrábal stromček z plechu. „Ide to celkom dobre. Rád chodievam do dielní aj v škole. Občas robievame s plechom aj tam, ale tuto je fajn náradie,“ povedal. Pomáha i doma otcovi pri rôznych prácach. Ešte sa priznal, že na hodinu do dielní sa veru teší, čo sa napríklad o takých jazykoch až tak povedať nedá.
Adam Baštek hovorí, že v škole majú prácu v dielňach raz do týždňa, ale bral by ich aj častejšie. „Robíme hlavne s drevom, všeličo vyrezávame. Ale takúto skrutkovačku veru nemáme. Tu majú lepšie náradie. Bolo by fajn, keby sme prišli na dielne aj sem,“ prezradil Tomáš.
Miro Babeľa býva, na rozdiel od svojich kamarátov, v meste. „Doma sa veľa robiť nedá. Ale mám bratancov na dedine. Tým som pomáhal, keď robili vlečku na traktor. Doma sa také robiť nedá,“ konštatuje Miro.
Aj Dominikovi Rešetárovi išla práca od ruky ako ostatným. „Hádam sa panáčik podarí. Robil som už vtáčiu búdku,“ zdôveril sa Dominik.
Chlapci mali polotovary a z nich mali vyrobiť výrobky. Išlo hlavne o presnosť. Na výkresoch mali presne stanovené rozmery, ktoré mali dodržať. „Musia si vedieť všetko rozmerať, potom odrezať, zabrúsiť, odstrihnúť a podobne. Jednoducho predviesť sa v základných úkonoch, ktoré by mali zvládať,“ vysvetlil, čo mali chlapci zvládnuť, riaditeľ Kunovský.
Naučili ho
Milan Ďatelinka je už stredoškolák. Aj tých sme zastihli na súťaži ako výpomoc. Jeho odbor je stolárstvo. „Bývam v meste, a predtým som nič podobné nerobil, než som nastúpil na odbornú školu. Veľa som sa tu naučil. Majster je super. Je trpezlivý, vysvetlí nám aj niekoľkokrát, ak nám niečo nejde,“ hovorí Milan.
Vyrobili toho vraj už veľa, rôzne altánky či nábytky. Ak by sme vraj chceli skrinku alebo stolík do redakcie, nie je to pre neho žiadny problém.
A kto bude stavať domy?
Branislav Galko, ktorý učí technickú výchovu v základnej škole, hovorí, že chlapcov baví hlavne práca v dielni.
Do školy, kde učí, chodia deti z mesta, ktoré žijú v panelákoch, ale približne polovica je z prímestských častí, kde bývajú v rodinných domoch. Vidieť vraj rozdiel.
Dodáva, že je na škodu, že sa vzťah k remeslu a zručnosť u mladých vytráca. „Všetci chcú byť dnes ekonómovia, veterinári, manažéri, a len málo z nich sa chce vyučiť. Ale kto nám bude napríklad stavať domy či vyrábať nábytok? Snažíme sa ich k tomu priviesť, ale dôležitá je aj spolupráca rodičov,“ konštatuje.
Všestranná príprava – hlava aj ruky
Roman Suchár je majstrom odborného výcviku v Strednej odbornej škole stavebnej v Považskej Bystrici. Mrzí ho, že deti z mesta sú vo veľkej nevýhode.
Všetko sa však dá riešiť. „Nie je to až taký problém. Žiaci sa tu všetko naučia a s radosťou. Keď zoberú do ruky dobré náradie, objaví sa nakoniec snaha niečo s ním urobiť, dokázať,“ hovorí. Spomenul, že žiaci ich školy si potom často za našetrené peniaze nekupujú mobily a iné veci, ale napríklad malú ručnú pílku či vŕtačku. „A to by ste videli, akí sú potom machri, že doma, kamarátovi alebo známym niečo pomohli, urobili. Keď idú Vianoce, dáme im možnosť vyrobiť niečo pre seba. Doštičku na mäso do domácnosti alebo varechu. Vtedy ešte len makajú. Keď robia iné veci, spravia to. Ale tu sa snažia mimoriadne. No a keď sa nevydarí, výrobok rozrežem ja osobne. Doma by sa potom predsa nehanbili len oni, ale aj tí, čo ich učili,“ dodáva už žartom Roman Suchár.
Myslí si, že človek by mal ísť do života zručný všestranne. „Teda čo sa týka hlavy aj rúk. Preto sme sa rozhodli zorganizovať takúto súťaž, aby sme žiakov pritiahli k remeslu, a to je aj cieľom fungovania dielní, ktoré sme tu vytvorili pre iné školy,“dodal.
