LYSÁ POD MAKYTOU. Počasie jubilejnému ročníku folklórnych slávností veľmi neprialo. Ľudí to však neodradilo. Okrem folklórnych vystúpení boli pre deti pripravené tvorivé dielne, fotografická výstava ako spomienka na predošlé ročníky podujatia, prezentácia ľudových výrobcov, ako aj výborné jedlo, guláš z diviny od miestneho poľovníckeho združenia.
Trombitáši a biče
Slávnosti začali efektne ako vždy, po areáli sa ozýval najprv tradičný zvuk trombít a neskôr práskanie bičov.
Na rozľahlom priestranstve ihriska pred tribúnou dvoch malých chlapcov s bičom v ruke ešte veľmi vidieť nebolo, zato počuť doďaleka. Práskali jedna radosť. Naučiť sa to však nebola žiadna slasť. Mirko Pončík z Lúk sa priznal, že veru občas aj utŕžil ranu, keď bol neopatrný. „Ja som sa trafil aj do oka,“ priznal sa jeho kamarát Dušan Dundek. Miro Pončík, folklorista a tatko jedného z mládencov sa len usmieval a stihol dodať, že všetci prišli z Lúk.
Javorina a piesne z obce
Vystúpenie folklórnych skupín otvorili domáci, folklórna skupina Javorina a detský súbor Makytka. V obci dochádza po útlme opäť k oživeniu činnosti.
„Spievali sme všetko pesničky tu od nás, z Lysej. Kedysi sa aj bežne hrávali, ale teraz už málo. Ešte dobre, že sa našiel človek, ktorý podchytil toto dedičstvo a nacvičil nás v súbore. Držia sa tak dodnes,“ povedal po vystúpení Jozef Javorek, spevák z Javoriny.
Že ide o tradičné domáce pesničky, potvrdili aj ženičky zo súboru. „Sú to piesne od starých materí a otcov,“ povedala Marta Drdáková. Eva Kákošová vysvetlila, že, našťastie, niekedy v šesťdesiatych rokoch vyšla pekná kniha, kde sú piesne aj zachytené. „V nej sa ich zachovalo dosť,“ dodala pani Kákošová s tým, že by potrebovali šikovného hudobníka, ktorý by im piesne prehral, aby ich spievali ešte lepšie. Veľa sa totiž vraj aj stráca. „Potom je to problém. Spievať musíme len podľa toho, čo si pamätáme z počutia,“ dodala.
Oživenie z minulosti
Jana Nošíková, ktorá sa ujala po rokoch opäť činnosti Javoriny, bola aj zakladajúcou členkou Javoriny. Trochu si pod pódiom zaspomínala. „Mala som súbor desať rokov, a potom bola prestávka. Ani na obci nebola celkom vôľa, aby fungoval. Teraz som už na dôchodku, a tak, keď ma oslovili, či by sme činnosť neobnovili, povedala som si – prečo nie. Celkom sa už na takúto robotu teším,“ prezradila pani Nošíková.
Kedysi vystupovali aj so zvykoslovnými pásmami ako krštenie, svadby, jarmoky. Radi by sa k tomu všetkému vrátili. „Začínali sme so svadbou a s ňou chceme po rokoch aj opätovne začať,“ prezradila Nošíková s tým, že u nich v obci boli tiež špecifické zvyky. Zaujímavé bolo vždy napríklad stŕhanie venca. „Robil to prvý družba a spievala sa pri tom zádumčivá, typická pesnička. Potom už prišla nevesta prezlečená a spievala sa zase iná, opäť tradičná pieseň o sivej holubičke, ktorej sa v piesni pýtajú, kde bola a kde svoje popolavé perie stratila. Práve táto pieseň dojímala na svadbách staršie ženy k slzám. Chceme toto všetko oživiť,“ povedala Nošíková.
Mnohí ľudia, s ktorými spolupracovala pred rokmi už, bohužiaľ, nežijú, ale budú sa snažiť zostaviť pásmo tak, aby bolo čo najviac ich, tradičné. Nácviky síce nebudú podľa Nošíkovej jednoduché, lebo ako vo všetkých súboroch, je problém hlavne s mladými členmi v súbore, ktorí musia dochádzať za prácou aj do školy, ale zorganizujú všetko tak, aby nácviky zvládali.
Detský folklórny súbor z Lysej pod Makytou.
Sú šikuľky, dostali pochvalu
Po štyroch rokoch sa opäť oživila aj činnosť detského folklórneho súboru Makytka. „Sú to deti, ktoré sa zaujímajú o folklór, takže si myslím, že sa dá pracovať, chytajú sa dobre,“ skonštatovala Stanislava Kačíková, ktorá sa spolu s manželom Jozefom a Veronikou Plevákovou rozhodla pre folklórnu činnosť v obci. Skúsenosti majú manželia s pôsobenia vo folklórnom súbore Váh v Púchove a Veronika zase z Konope aj Konôpke. „No, dali sme sa traja dokopy a skúšame,“ dodala skromne Kačíková s tým, že spočiatku mali aj obavy.
Na pódiu sa počas slávností predstavili lúčnymi hrami, kde nechýbali vyčítanky, piesne ani tanček. „Chceli sme zachytiť atmosféru kosenia lúk v minulosti, pri ktorom sa deti hrávali a napodobňovali dospelých,“ vysvetlila Kačíková. Po vystúpení deti hľadeli na vedúcu a niektoré sa veru aj vypytovali, či to bolo dobré, či sa jej vystúpenie páčilo. Spýtali sme sa preto aj my, ako je spokojná. „Sú to šikuľky, patrí im pochvala,“ povedala.
V súbore je zatiaľ 15 detí, z toho dvoja chlapci. „Je to taký menší babinec, ale to je problém viacerých súborov. Ale uvidíme, kto sa prihlási. Radi uvítame v jeseni viacero detí. Určite chceme, aby chlapci vystupovali s niečím čisto chlapčenským,“ povedala Kačíková.
Ešte v programe
Po domácich nasledovalo už vystúpenie ostatných folklórnych skupín a súborov. Konopy z Dohnian, folklórnej skupiny z Mestečka, Javorníka z Lúk, Bystričana s pásmom z Púchovskej doliny. Prišli však aj hostia z iných kútov Považia, Praznovanka a Mladosť z Dubnice nad Váhom či trombitáši Štefánikovci z Nimnice. Ťahákom bolo vystúpenie Trnafčana z Trnavy.
Zhodnotenie
„Počasie sa síce nevydarilo, ale už sa stalo, že sme mali horšie. Ale ľudia sa majú kde schovať a ja verím, že to nenaruší priebeh folklórnych slávností,“ povedal starosta obce Ondrička. Vyzdvihol prínos Považského osvetového strediska pri organizovaní podujatia, ktoré by sa bez ich pomoci po dvoch desaťročiach len ťažko vypracovalo na takú úroveň, na akej je dnes.
Milan Panáček, starosta Dohnian, prišiel pozdraviť účastníkov slávností aj za Trenčiansky samosprávny kraj. Vyzdvihol význam podujatia a zdôraznil, že získalo už pevné miesto medzi obľúbenými podujatiami v Púchovskej doline.
Lienky, super hojdačka, výstava a fajn gulášik
Pripravených bolo aj množstvo sprievodných podujatí. Počas tvorivých dielní vyrábali deti z vyfúknutých vajec krásne pestrofarebné lienky za výdatnej pomoci Ľubice Šulavíkovej, ktorá v miestnej škole učí výtvarnú výchovu. „Sestra moderuje, mama robila výzdobu a mňa zavolali na dielne, angažuje sa jednoducho celá rodina,“ povedala s úsmevom Ľubica, ktorej pri stole deti rýchlo pribúdali.
Keď už sa deťom nechcelo vyrábať a potrebovali prestávku, stráviť ju mohli na vydarenej stromovej hojdačke, vyrobenej z veľkých prútených košov.
Záujem mali návštevníci aj o výstavu fotografií mapujúcich predošlé ročníky slávností či prácu remeselníkov. miestne Poľovnícke združenie Kýčera navarilo zase na podujatí výborný guláš z diviny.
Na večer a aj v noci pokračovalo podujatie ľudovou veselicou.
