LADCE. Zámer, o ktorom sa v posledných dňoch veľmi diskutuje, sa objavil aj na webovej stránke obce. Hovorí sa o 100 sýrskych utečencoch. Ľudia majú obavy, hovoria však aj o nedostatku informácií.
Nie sú veľmi nadšeníZ príchodu utečencov majú obyvatelia obavy. „Ja som proti. Sme malá obec a toľko ľudí by bolo veľa. Keby ich bolo len zopár, ešte by to išlo, ale toto je príliš. Z čoho budú žiť, čo budú robiť? Len sa túlať a neskôr možno rabovať,“ hovorí štyridsaťročný Milan Caban.
Mladá tridsaťjeden ročná mamička Jana Barátová povedala, že ani ich rodina nie je nadšená. „Nevieme, čo budú zač. Nemáme nič proti nim, ale bojíme sa, či nedonesú choroby a ako budú bývať. Ľudia ich väčšinou nechcú, preto spisujú aj petíciu. Nebudú to vraj ani rodiny, ale len samí chlapi, kresťania. Tak sa aspoň hovorí,“ prezrádza pani Janka.
Kaštieľ a priľahlý areál je kúsok od bytovky a rodinných domov.
Jej rodina býva len kúsok od parku pred kaštieľom. „Teraz tu máme pokoj, neviem posúdiť, čo by sa zmenilo, keď prídu. Majú tu byť údajne dva roky a v záhrade budú mať skleníky, kde budú pestovať nejaké plodiny. Ale ak to nebude stačiť, bojíme sa, aby nerabovali. Ani plot, ktorý oddeľuje areál, nie je poriadny,“ vyjadrila obavy mladá mamička. Zaujíma ju tiež, kto bude kontrolovať, čo ľudia v tábore robia a ako sa správajú. Výhrady mala tiež v súvislosti s informovanosťou. „Zo začiatku sa vec tajila, dozvedela som sa to až po troch týždňoch a bolo to na internete, že sa niečo rieši,“ dodáva.
Niekto nepodpísalDôchodkyňa Emília Mihálková petíciu nepodpísala. „Ľudia nadávajú, ale keď ich tu dajú, tak dajú. Aj to sú ľudia. Ja nič nepodpisujem. Sú ľudia ako aj my. Ak sa budú slušne správať, nech sú tu,“ hovorí pani Emília. Jedným dychom však dodáva, že sa všeličo robí vo svete a určité obavy sú.
Búrlivá diskusia o zámere je hlavne na sociálnych sieťach. Aj tu sú reakcie ľudí naozaj rôzne.
Petícia a obavy ľudíV Ladcoch spisujú obyvatelia petíciu. „Sme obec s približne 2500 obyvateľmi a toto množstvo sa javí ľuďom ako neúmerné. Obávajú sa stretu, respektíve konfliktu kultúr. Či chceme, alebo nechceme, ľudia, ktorí by sem prišli, sa budú voľne pohybovať a či už sú to kresťania, alebo nie, stret kultúr tu rozhodne bude,“ hovorí Miroslav Sňahničan, predseda petičného výboru.
Ide navyše o priestory štátnej kultúrnej pamiatky a realizácia zámeru nie je v týchto priestoroch vhodná. „V princípe tam nemá tábor ako taký, čo hľadať,“ myslí si Sňahničan. Bola by vraj cesta, ale to by sa musel kaštieľ zrekonštruovať. „Úmysel s kaštieľom je však taký, aby tu bol hospic alebo sociálne zariadenie pre dôchodcov,“ dodáva ešte predseda petičného výboru.
Nezodpovedané otázky a ťažké hľadanie pozitívPetíciu podpísalo zatiaľ vyše 900 ľudí. Obec ma 2100 oprávnených voličov. Jej podpisovanie prebieha od polovice júla. Podľa Sňahničana vidia ľudia zväčša len riziká, nevidia prínos a pozitíva z umiestnenia tábora. „Nie sme proti utečencom, ale nevieme pozitíva akosi nájsť,“ vysvetľuje Sňahničan s tým, že je veľa nezodpovedaných otázok.
Ladčania nevedia napríklad, čo by bolo potom ďalej s ľuďmi, ktorí by sem prišli. „Kde sa zamestnajú, čo budú celé dni robiť, ako dlho tu budú, ako dlho tu má byť tábor a dokedy vydržia peniaze na financovanie stravovania a ošatenia? A čo potom, keď sa minú peniaze, kde utečenci zostanú alebo kam sa pohnú? Či zostanú na krku obci, alebo nie?“ vymenúva, čo ľudí zaujíma Sňahničan. Hovorí aj o otvorenom liste starostu na webovej stránke obce, ktorý poslal provinciálovi spoločnosti. „Zatiaľ nemám informácie, že by reagoval. Neexistuje vízia provinciála ani odpoveď, čo ďalej, tak nemôžeme ani vidieť prínosy a vidíme len riziká,“ zdôvodňuje Sňahničan.
O zámere a pohľad starostu
Starosta Ladiec Jaroslav Koyš hovorí, že oficiálne stanovisko obce nie je zatiaľ žiadne a vysvetľuje, ako to bolo so zámerom. „Oslovil nás provinciál slovenskej provincie Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul s tým, že majú zámer umiestniť do priestorov kaštieľa a parku 100 utečencov. Na tieto účely by malo slúžiť 80 kontajnerových buniek. Ľudia reagujú a majú obavy nielen o svoju bezpečnosť, ale aj o poriadok. Radi by tiež navštevovali park a obávajú sa, v akom by bol stave, keby tam tí ľudia žili,“ hovorí Koyš. Nevedia si predstaviť, ako by to fungovalo
Starosta hovorí, že ľudia sledujú pozorne, čo sa deje na internete, v televízii a správach. „Nikto síce nemá s utečencami osobnú skúsenosť, ale obavy sú. Je to iná kultúra, iná mentalita ľudí a obyvatelia si nevedia predstaviť, ako by to fungovalo. Obec má tiež obavy. Ak je nejaké aj minimálne riziko, nikto sa do niečoho podobného nehrnie, ak by sa mohlo niečo nepríjemné stať,“ vysvetľuje starosta. Problémy s povoleniami
Zámer podľa starostu neprerokovávali ešte oficiálne ani na obecnom zastupiteľstve, ale medzi poslancami sa súkromne rozprávali. „Oficiálne stanovisko však nie je vydané. Misijná spoločnosť nás zatiaľ oficiálne neoslovila a nepožiadala o stanovisko. Preto ešte neviem k tomu bližšie nič povedať,“ vyjadril sa starosta.
Kaštieľ ani park nie je majetkom obce, patrí rehoľnému rádu, Spoločnosti dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta. Hlava obce hovorí aj o problémoch, ktoré by boli s vydávaním stavebného povolenia a realizáciou technických vecí pri uskutočňovaní zámeru. „Ak by malo byť umiestnených 80 kontajnerov pre sto utečencov, nastal by problém s inžinierskymi sieťami a nie je jednoduché, technicky tieto veci urobiť. Ani v územnom pláne nie je zakomponované v regulatívoch takéto využitie lokality,“ zdôvodňuje starosta s tým, že územie je vedené ako park a záhrady. „Bol by problém vydať aj stavebné povolenie,“ dodáva Koyš. Referendum
Ak by ich požiadala spoločnosť o oficiálne stanovisko, určite by podľa starostu vypísali referendum. „Je to veľký zásah do obecného života a ľudia majú právo sa k tomu vyjadriť,“ vysvetľuje.
Kedysi sa kaštieľ využíval ako internát pre strednú odbornú školu. Osem rokov ho už nevyužívajú, chátra. Zanedbaný je aj park v jeho okolí.
(DP)
Vec musia riešiť v spolupráci so štátnymi orgánmiZástupca misijnej spoločnosti sa nevyjadril pre médiá konkrétnejšie. Hovorca ministerstva vnútra vysvetli, že pri príchode utečencov na naše územie treba dodržať pravidlá a postup musia mimovládne organizácie riešiť koordinovane so štátnymi orgánmi.
Provinciál slovenskej provincie Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul Jaroslav Jaššo sa konkrétnejšie k zámeru vyjadrovať nechcel. Povedal len, že chcú pomôcť ťažko skúšaným kresťanským rodinám. „Zatiaľ by sme sa k tomu nevyjadrovali, ale keď konkrétne bude treba priložiť ruku k dielu a bude sa s Božou pomocou niečo realizovať, potom aj vás konkrétne poprosíme o pomoc pre ľudí. Zatiaľ je to len teoretická úvaha,“ vyjadril sa Jaššo.
Rezort vnútra informoval, že vie o iniciatíve Musijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul. Upozorňuje, že dodržať sa musia určité pravidlá. „Tieto osoby môžu byť umiestnené hocikde na Slovensku, ale až po skončení azylového procesu,“ vysvetlil Petar Lazarov z odelenia vzťahov s médiami Ministerstva vnútra SR.
Dodal, že najskôr po príchode do našej krajiny idú utečenci do záchytného tábora v Humennom, kde prejdú povinnou vstupnou lekárskou prehliadkou a pohovorom. Potom prechádzajú do pobytového tábora, buď do Rohoviec, alebo Opatovskej Novej Vsi.
„A až po udelení azylu alebo inej medzinárodnej ochrany môžu na základe slobodnej vôle občanov byť a bývať hocikde na území Slovenska. Každý cudzinec musí dostať pri vstupe na Slovensko povolenie na vstup na naše územie. Všetky vstupy musia mimovládne i kresťanské organizácie riešiť koordinovane so štátnymi orgánmi,“ informoval Lazarov.
Kaštieľ a park. Pokúšajú sa ho aj predať.
