HORNÁ MARIKOVÁ. Pastiersky spôsob života bol v minulosti charakteristický aj pre Hornú Marikovú. Nešlo pritom len o pasenie oviec. Vplyv mal aj na život rodín, ktoré na bačovoch strávili celé leto a jeseň. Spojených s tým bolo aj veľa zvykov. Viaceré z nich predstavili skupiny a súbory na folklórnych slávnostiach v Hornej Marikovej.
Život na salašoch
S príchodom jari gazdovia vyháňali statok na salaše a bačovy. V celej prihraničnej oblasti Javorníkov a Bielych Karpát netrpezlivo čakali nielen najstaršie dievčatá, ale i celé rodiny, aby sa „vyredikovali“ so statkom na bačovy a strávili tam celé leto, ba aj časť jesene. Pred odchodom zapichli vŕbový prút na hnoj, čo bol znak, že už nie sú doma.
Ani na salašoch nebol život dievčat a žien jednoduchý. „Bačvovky“ museli cez deň veľa stihnúť. Museli opatriť statok, navariť, postarať sa o deti, spracovať mlieko, obrobiť políčka, nasušiť sena. Keď bol nedostatok paše, zbierali bukové lístie a čečinu, aby mohli statok nakŕmiť.
K bačovaniu neodmysliteľne patrili dvoj až trojhlasné spevy a rôzne hry.
Novinka na festivale
Zvyky spojené s redikaním zazneli aj na folklórnych slávnostiach. „Témou tohtoročných folklórnych slávností je aj bačovanie. Dnes už pomaly zvyky s ním spojené upadli do zabudnutia. Preto sme ich chceli oživiť a skupiny si na tému pastierstva pripravili aj svoje vystúpenia,“ vysvetlila riaditeľka Považského osvetového strediska Daniela Čižmárová.
Doplnila, že novinkou festivalu je predstavenie sa najlepších skupín z regionálnej a krajskej prehliadky folklórnych skupín pod názvom Nositelia tradícií.
Ako prezradil starosta Hornej Marikovej Miroslav Hamar, nosnej téme slávností je prispôsobené aj vybavenie amfiteátra. „Snažili sme sa doplniť ho o predmety, ktoré patrili k životu našich predkov, napríklad starý furmanský voz. Nebolo jednoduché zohnať ho. Museli sme prevrátiť všetky staré stodoly, aby sme ho našli. Samozrejme, že po rokoch už potreboval aj renováciu. Ale podarilo sa a myslím, že je pekným doplnkom v našom skanzene, ktorý využívajú i mladomanželia na fotografovanie. A voz sa ako symbol na cestu do života hodí,“ dodal s úsmevom.
Akcie pre deti
Ani najmladší účastníci slávností sa nenudili. Organizátori pre nich pripravili rôzne súťaže, zamerané najmä na pohyb. „Deti sa zapájajú napríklad do súťaže v skákaní vo vreci, hádzaní vrecom, ktoré je naplnené senom, zatĺkaní klincov a podobne. Niektoré chcú vyskúšať všetky disciplíny, iné len niektoré. Ale čo je pre malých súťažiacich dôležité, do súťaží sa zapájajú aj otcovia. A z toho majú najväčšiu radosť,“ povedala Daniela Ježíková, ktorá mala aj s ďalšími dobrovoľníčkami hry pre deti pod palcom.
Medzi aktívnych účastníkov patrila i malá Julinka Mišíková. Hoci pršteky ešte nemala také šikovné, zatĺkanie jej išlo veľmi dobre. Samozrejme, aj pod dohľadom otecka, ktorý dbal najmä na to, aby pri klinci „nezabudla“ pršteky. „Páči sa mi to. Súťažila som aj vo vreci,“ pochválila sa mala šikulka.
Ľudoví remeselníci
Aj oni patria neoddeliteľne k ľudovým remeselníkom. Veľa divákov sa pristavilo pri Soni Belokostolskej, ktorá ukazovala výrobu figúrok zo šúpolia. Ako prezradila, rada by zaučila do tejto činnosti ďalších. Nie je to však až také jednoduché. „Najväčší problém je s materiálom, ten by si záujemcovia museli doniesť. Jeho príprava zaberie pomerne veľa času. Najskôr musím šúpolie nazbierať, obstrihať, roztriediť, nasíriť. Z jedného kukuričného klasu možno vyrobím jednu menšiu figúrku, záleží na kvalite listov,“ vysvetľovala, pričom jej ruky ani na chvíľu neoddychovali.
Kúsok ďalej bol stolík s textilnými výrobkami Jitky Steinbach. „Mám veľmi rada milé veci a myslím, že hračky z prírodných materiálov k nim patria,“ skonštatovala autorka prác, ktoré mohli obdivovať aj návštevníci výstavy na obecnom úrade. A ako sa dostala k maľovaniu ľudových motívov na textil? „Veľmi obdivujem slovenské a slovanské výšivky na ľudových krojoch a taktiež rada maľujem. Tak som to skombinovala a všetky ľudové výšivky maľujem na textil,“ dodala.
Sprievodný program
Stovky návštevníkov slávností mali na výber. Mohli si pozrieť vystúpenia v prírodnom amfiteátri alebo si pozrieť sprievodné podujatia. Medzi ne patrila aj výstava na obecnom úrade. „Každý rok sa snažíme pripraviť niečo nové, aby to bolo pútavé pre diváka. Teraz je to výstava krojov z Marikovej, Červeného Kameňa, ako aj hosťa z Moravy- Vlčnova,“ spresnila Čižmárová.
Výstava bola doplnená aj o ukážky moderného spracovania ornamentalistiky vo folklóre. Ich autorkou bola Jitka Steinbach. A tiež ukážku prác Tomáša Kompaníka, ktorý iným spôsobom spracováva ornamentálne návrhy z oblasti tradičnej ľudovej kultúry a venuje sa modernému spracovaniu výšiviek.
