HORNÁ MARIKOVÁ. V polovici augusta minulého roku bol v Ráztoke požiar, pri ktorom plamene zničili pýchu obce, drevený kostolík. Ešte v deň ničivej udalosti prišlo rozhodnutie, že príde náhrada, podobná tej pôvodnej, lebo zlo nemôže mať posledné slovo. Predsavzatie už teraz veľmi rýchlo nadobúda reálne kontúry. Na výnimočnom mieste, ktoré ponúka zvláštny pokoj, aký už dnes nájdete málokde, bude stáť svätostánok opäť. Aj so spomienkou.
Zlo nemôže mať posledné slovo Čítajte Robia ho inde, neskôr ho prevezú a zložia
„Tu z vonkajšej strany už zriezajú chlapi hranu. Je to, samozrejme, iné ako kedysi, keď robili ručne sekerou, volá sa tešla,“ zasväcuje nás Miroslav Hamar, starosta Hornej Marikovej, do prác, ktoré sa robia na drevenej stavbe kostola, ktorý sa má vrátiť do Ráztoky. Pozrieť sme boli na Modlatíne koncom minulého týždňa a drevené múry už vyhnali tak do jeden a pol metra. „Stavajú síce inak ako kedysi, ale výsledok bude veľmi podobný pôvodnej stavbe. Starý pracovný postup by vyžadoval veľa času, dnes pomáha technika,“ hovorí starosta.
Pomáha technika. Tak ako prdtým ho postavia bez jediného klinca. (zdroj: BERKO)Už z tónu hlasu jednoznačne cítiť, že ho teší pracovný ruch okolo nového kostolíka. Tak to cíti asi celá obec. „Najprv bolo zdesenie, prečo staviame na Modlatíne, kúsok od úradu. Všetko sme však vysvetlili,“ hovorí starosta Hamar. Dodáve, že ide o jediné rozumné riešenie. Kostol v Ráztoke stál v nedostupnom teréne, kde by sa stavalo ťažko. Zle by to bolo po technickej stránke, pre zásobovanie, dochádzku a mnoho iných vecí. „Preto ho postavíme tu. Drevá sa očíslujú, a ako sa zvrchu budú rozoberať, označia sa. Potom podľa označenia poskladajú na mieste v Ráztoke,“ hovorí Hamar. Hrubá stavba musí potom chvíľu sadať, a tak až neskôr budú osádzať okná, dvere a robiť ďalšie práce.
A zlo nemalo posledné slovo. Stalo sa tak, ako si predsavzali. Miestny duchovný Milan Kováč hovorí, že kostolík v Ráztoke mali ľudia hlboko v srdci. (zdroj: BERKO)
Prišli o pýchu obce, zmizol aj zvon Čítajte S veľkým srdcom zdolajú problémy ľahšie
Kostolík, hoci nie ešte vo finálnej podobe by sa tak mohol na mieste pôvodného objaviť už o rok. „Prvá fáza stavby sa však musí realizovať pri obecnom úrade, kde máme predsa len lepšie možnosti prísunu techniky, manipulácie s kusmi, tiež je tu elektrická energia,“ dodal Hamar s tým, že obec len pomáha. „Krstným otcom myšlienky je pán farár,“ vysvetľuje Hamar.
Miestny duchovný nás zase smeruje inam a hovorí, že nebyť Martina, nešiel by určite do novej stavby. Muž, ktorého spomenul, je Martin Babečka, zamestnanec obecného úradu. „Hodinu potom ako horelo sme sa dohodli, že musíme postaviť nový. Strašne by chýbal, bol našou pýchou, každý ho mal rád,“ hovorí Martin Babečka, ktorý teraz robí pri stavbe nového kostolíka. Spomína si aj na to, ako ho tri roky pred požiarom reparovali. „Nanovo sa prekrývala strecha, veža sa stavala, tri mesiace intenzívnych prác. Každý to robil, aby sa kostol zachoval, nie pre peniaze. Ten požiar, to bol šok,“ vysvetľuje. Teraz aj vtedy sa však robí s veľkým srdcom, a tak sa dá ľahšie prekonať každý problém.
Srdcová záležitosť
Kostol stojí v krásnom prostredí a bola to miestna zvláštnosť, srdcová záležitosť aj podľa starostu Hamara. A to do slova a do písmena. „Zasvätený bol totiž svätému Valentínovi,“ usmieva sa starosta s tým, že bude rád, ak sa budú ľudia v kostolíku stretávať práve pri príležitostiach svadieb.
Ako vyzerá pýcha obce po požiari? Čítajte Najdôležitejšie zostalo, nedá sa spáliť
Farár Milan Kováč si nerád spomína na 12. august minulého roku, keď horel svätostánok. Videl vtedy vraj plakať aj chlapov z Hornej Marikovej. „Veľmi rýchlo som pochopil, že tento kostolík bol dôležitou súčasťou ich každodenného života a spájal sa s ich identitou. Už vtedy bolo rozhodnuté, že postaviť sa musí nový,“ prezrádza.
Bolo treba vybaviť rôzne papierové veci. Ľudia boli spočiatku aj trochu nervózni, podráždení, ale ako sa začali dvíhať obrysy nového, prišiel vraj pokoj a radosť. „Reálne vidia, že sa identita vracia späť. Takže rozhodnutie o opätovnom postavení nebolo prvoplánové, ale správne,“ hovorí farár.
Do kostola prichádzalo veľa ľudí z rôznych kútov, nielen ľudia z Marikovej. „Každý sa tu cítil dobre a hovoril, že v týchto miestach je zvláštny pokoj. To najdôležitejšie je teda tu. Pokoj nikto nespáli,“ hovorí farár s tým, že tu preto nemohlo zostať zhorenisko. Duchovno zostalo, obliecť ho treba do nového šatu.
Prepojiť chcú staré s novým
Novo postavený kostolík vybudujú modernejšou technológiou a bude v ňom aj niečo navyše. Už pôvodne chceli pri starom kostolíku vybudovať z technických príčin prístavbu. Báli sa poškodenia zo strany, kde je breh, tak ho chceli zospodu zafixovať. S prístavbou počítajú aj teraz. Zmenil sa len zámer, čo v nej bude. „Pôvodne som tam chcel dať betlehem a nejaký príručný sklad, aby to vyzeralo ako maštaľ. Veľmi som sa na to tešil. Potom prišiel požiar a betlehem sme použili v Modlatíne pri farskom kostole. Zostane tam a sem chceme dať veľkonočný výjav,“ hovorí farár s tým, že pôjde o znázornenie Krista a lotra. Už v tom je možno symbolika.
A bude ešte niečo. Depozitná, spomienkovú miestnosť z vecí, ktoré sa podarilo zachrániť zo zhoreniska pôvodnej stavby. „Asi to sem patrí, aby ľudia nezabudli pri pohľade na nový kostolík, že to je len nástupca nejakého iného, ktorý tu bol. Mám liturgické artefakty, fragment obhorenej sochy, podarilo sa mi nájsť aj zámku od bohostánku, neskôr aj kľúčik,“ hovorí farár.
Hlavný oltár by tiež dokonca radi urobili z obhorených trámov. Niečo sa z nich podľa majstrov dá ešte zachrániť. Zachová sa tak spojitosť medzi starým a novým. V kostole nechcú tiež robiť plafón, ako to bolo pôvodne. Stavba by tak zvnútra nadobudla štíhlejší, decentnejší dojem. Plány majú aj s maľovkami v kostole, ktoré by radi zreštaurovali a dorobili. Hovorí sa, že v tvárach niektorých sa dá nájsť podoba s ľuďmi, ktorí žili v obci.
