Štvrtok, 22. október, 2020 | Meniny má SergejKrížovkyKrížovky

Keď horela sviečka, neslobodno bolo chodiť

Na omšu šliapal po hore dlhý zástup. Ľudí viedla cesta vychodená v snehu. Bývalo ho vyše kolien. A spievalo sa. Krása, keď sa takto z viacerých lazov schádzali na Vianoce ľudia. Pani Karolína Kopúniková si rada spomína. Detstvo prežila na Podžiari v Papradne.

Vianoce a zima sú aj dnes v Papradne isto čarovné. Pani Karolína si však spomína na celkom iné sviatky, ktorým panovalo množstvo tradičných zvykov, veľa sa spievalo, žilo sa družnejšie.   Vianoce a zima sú aj dnes v Papradne isto čarovné. Pani Karolína si však spomína na celkom iné sviatky, ktorým panovalo množstvo tradičných zvykov, veľa sa spievalo, žilo sa družnejšie. (Zdroj: DM)

Teta Karolína si rada spomína na vianočné sviatky z jej detstva. Bývalo skromne, no slávnostne, pokojne aj veselo. Ľudia sa tešili inak ako dnes, keď zasadnú k televízorom.

Prípravy

Už keď prišiel december, robili dievčatá ozdoby, ruže k Božskému srdcu a ľalie k Panne Márii. Boli z papiera. Tiež salónky, v ktorých boli obalené orechy. Špeciálnou vianočnou ozdobou bol pestrofarebný ovos. Každé semiačko obaľovali staniolom inej farby. „Kedz na kycičku zasvjecilo svetlo, pekňe meňila farby,“ spomína si pani Karolína.

Skryť Vypnúť reklamu

Piekli sa aj oblátky. Na fare mali „kľješče“, tie im vždy požičali. Nepieklo sa však tak, ako teraz, ale pekne nad ohňom, lebo nebola elektrina. V rodine malej Karolínky to bola väčšinou práca jej nevlastnej sestry, ktorá bola staršia. Špeciálne oblátky piekli aj pre kravu či iný dobytok. „Do tých dala áj patružľenu,“ vysvetľuje teta.

Zemiaky boli vždy pre Korolínku

Na „Posňí dzeň“, ako hovoria Štedrému dňu v Papradne, bolo treba škriabať zemiaky. Babka Karolína si spomína, že toto bola, žiaľ, väčšinou jej práca. „Bolo nás moc a trvalo to duho,“ vysvetľuje. Keď počula – No, Karoľa, choj si naber jakých chceš zemákvo, aj najhrubších, aby si ľen chytro naškrobala, – vedela teta Karolína, že si veru dlho pri hrncoch posedí.

Ani poriadnej mašinky na škriabanie podľa nej nebolo. Len taký nepodarený škrabák, ktorý volali zajbák. Vždy sa však tešila, keď robili slávnostnú večeru. Pripravovali všetko spolu, celá rodina.

Skryť Vypnúť reklamu

Aj stromček bol iný

Stromček vyzeral tiež celkom inak ako teraz. Nestál, ale visel zo stropu. „Boly na ňom svječky na pripínaňje, orechy, jabúčka, salónky áj ruže,“ spomína si pani Karolína.

Hrnčeky a nočné odriekanie

Predtým než si sadli k sviatočnému stolu, museli ešte urobiť niekoľko tradičných úkonov. Dnes sa už podľa tety pramálo zachovávajú.

„No dzjevky, čiľ si dajce hrnčeky na okno,“ zvykol dievčatám zaveliť otec. Pod jedným bola vreckovka, pod druhým prstienok a pod tretím pátričky. A keď prišli z „ucjerňe“, z polnočnej omše, čakali, čo nájdu. Ak to bol prstienok, už sa mali vydať, ak pátričky, ešte sa museli modliť, aby sa tak stalo a keď kapesník, znamenalo to, že sa prespia. Otec, samozrejme, vždy dievčatám hrnčeky, ktoré boli úplne rovnaké, poprehadzoval, takže išlo o zaujímavú lotériu. V ten deň im prikazoval ešte iné veci. „Kec pvoce z ucjerňe, umýce sa sväcenú vodú.“ Po ceste domov sa mali ešte modliť sto otčenášov a sto zdravasov. Domov to mali z kostola z dediny veru dosť ďaleko, asi hodinu, lebo bývali mimo, na Podžiari. Modlitby mali čas odriekať.

Skryť Vypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Čudo z papradnianskej mláky a iné príbehy Čítajte 

„Chvoscíkvo“ sa nezbavil

Tato asi veľa odsledoval od svojej sestry a potom odovzdával zvyky ďalej. Jeho dievčatá museli napríklad hádzať pred sviatočnou večerou topánkou do dverí. Tak sa dalo vraj zistiť, ktorá pôjde z domu. Keď bola prstami otočená do izby, znamenalo to, že sa dievča nevydá. Keď bola ku dverám, vždy tato povedal žartom, že už sa dcér strasie.

„Mädziľi sa“ aj kľučky, aby sa vraj chytil nejaký muž, budúci ženích. „Aľe chycil sa veždy tato, ľebo šól prvý,“ hovorí so smiechom teta. Vedel potom vždy povedať: „No chvoscíky moje, ja sa vás ňestrasem.“ A bolo veselo.

Hryzenie jabĺk a smeti

Iný zvyk si vyžadoval väčšiu trpezlivosť a dodržiavanie pravidiel. Od Lucie do Štedrej večere bolo treba hrýzť jabĺčka. „Každý dzeň trochu,“ vysvetľuje teta s tým, že dojedali na sviatok a dávali pozor, z ktorej strany započujú ľudskú vravu alebo spev. Na tú sa potom mali vydať. Aj keď bol dom na sviatky vždy vyupratovaný, museli dievčatá znovu zametať. Nie pre čistenie, ale pre niečo celkom iné. Pri vynášaní smetí museli počúvať, z ktorej strany pes šteká. Aj takto sa dalo zistiť niečo o vydaji.

Videla ho bez hlavy

Teta Karoľka si spomína aj na jeden špeciálny zvyk, ktorý vyskúšala žena od nich z dediny. Tá chcela vedieť, či sa vydá za chlapa, ktorý sa jej páčil. Niekto jej povedal, že si to môže vyveštiť, ak bude od Lucie až do Štedrého dňa nosiť jednu košeľu. Potom na sviatok ju mala pred večerou mlátiť cepami v humne. Ak sa jej vraj zjaví chlap na koni s hlavou, vydá sa. Ale ak bude bez hlavy, veru zostane na ocot.

„Áj išla mlácic a ňje dobré veru vidzela,“ spomína si teta Karolína. Zjavil sa chlap bez hlavy. Strašne sa naľakala, cepy hodila na zem a utekala preč. A nakoniec sa vraj ani nevydala.

Najprv k zvieratám

Pred slávnostnou večerou na Štedrý deň sa chodilo vždy najprv do maštale. Bola to otcova záležitosť a asistovala mu práve Karolínka. Otec robil všetko, čo bolo treba a dcérka mu svietila lampášom Mal so sebou vždy oblátok, chleba, svätenú vodu a trochu čečiny. „Vodú kolom-dokola vykropil chalupu, maštaľ,“ spomína si stará pani. Na dvere maštale robil potom ešte krížik z medu, aj každej krave či iným zvieratám, ktoré chovali, urobil krížik a dal im zajesť oblátky.

Stôl a „snopek“

Mama zatiaľ pripravila stôl. „Na každý roh dala bochňík, cesnek a orech. Na prostrjedek veždy peňjaze a pácerky,“ spomína si teta Karolína. Chleba, aby bolo dosť poživne, cesnak mal zabezpečiť dobrého zdravia a všetko malo byť poriadne ako orechová škrupina. Keď vošli dnu, otec priniesol „snopek zbožia“, čo odložil ešte v žatve, a hneď aj spustil. „Pochváľen buc, Pán Ježiš Kristus! Ščascitujem vám na tyto vjanočné svjatky, aby vám dal Pán Boh zdravja, ščascja, hojného Bošského požehnáňja. Na statečku rozmožeňja, na dzjetkách potešeňja ...,“ začne teta Karolína spomínať, ako otec vinšoval. Mama mu ptom za vinš poďakovala.

Fajnový likér, aký nemali

K sviatočnému stolu si otec sadal v peknej vyšívanej košeli, mal aj obrúčku, lebo inak ju šanoval. Mama si obliekla kroj a čepiec, alebo si len mašľou prekryla vlasy. Aj deti si museli dať pekné šaty. Na prípitok bolo víno alebo pálené. Fajnovejšie pitie nebolo. Aj keď na jedno si teta pamätá. „To sme išľi na Sviatky k sestriným bratancom, boľi už mládzenci. Kúpený maľi hruškový ľikér. Beda, já som to ňichdý ňemala, a bola bych to áj sama vypila, také to bolo dobré,“ usmieva sa teta.

Znamenie v okne

Keď sa večeralo, do okna ľudia postavili sviečku. Znamenie pre iných, že neslobodno vyrušovať. Keď zhasli, mohla ísť do domu návšteva.

Pod stolom a drobné

Ani počas večere sa nezabúdalo na statok. „Pod stolom ból hrotek a tam mama preň ze šetkého odložiľi,“ opisuje ďalší zvyk teta. Pred večerou sa pomodlili, každý dostal medový krížik na čelo, po peniažku. Ten potom musel nosiť v peňaženke, aby v nej mal vždy dosť.

Cesta do kostola

Keď už sa nesvietilo v oknách, ľudia sa poschádzali a chodilo sa po chalupách asi do pol jedenástej. Potom išli všetci spolu do kostola. „Rokycím. Vyše koľjen sňahu,“ hovorí teta. Ale chodili touto cestou aj do roboty, tak sa dalo prejsť. Bol vyšliapaný chodník. Ani svietiť si nemuseli. Cestička ich krásne viedla zasypaným lesom. Kráčali v rade jeden za druhým a spievali. Sviatočné aj iné pesničky. „Bóže, to bolo ľen veselo,“ dodáva teta.

Gric

V Papradne chodili aj „betľehonci“ s Gricom, chlapom oblečeným do ovčích koží. Na Podžiari však nie. Ale aj tento zvyk si teta pamätá. Zažila ho neskôr, keď sa presťahovala do dediny. „Malé dzeciská, to sa skovávalo, sa ho veru báli,“ spomína si teta. Dodáva, že mal palicu a na nej zvonce. Občas ňou poriadne zbuchotal. Nikdy však nič neurobil.

Studnička

Na Podžiari zvykli vinšovať deti. Ale až po omši. Ponáhľali sa vždy k studničke, kde stála aj kaplnka (obidve nájdete aj dnes). Zobrali si čečinku a v studničnej vode ju máčali. Potom vykropili dom. Popri tom vinšovali.

Mnohé zvyky teta Karolína dodnes dodržiava. „Snopek“ ovsa má pod stolom vždy.

Na Štefana, teda druhý sviatok vianočný, sa slamou potom viazali stromky, aby mali úrodu a nosila sa aj ľuďom, aby boli zdraví.

Veľký sviatok

Prvý sviatok vianočný, to bola čisto rodinná záležitosť. Nikam sa nechodilo, nesmelo sa. Nič sa nemohlo ani robiť. Len o zvieratá sa ľudia museli postarať, to inak nešlo. Dokonca ani chlieb sa nesmel krájať v tento deň. To by bol veľký hriech. „Porezal sa dopredu, dal na misu a zakryl,“ hovorí teta. Na ráno ho potom jedli s kávou.

Nechodilo sa ani po chalupách. „Náš tato mal hrubú kňihu, Sväté písmo. Tú nám dal a moseľi sme čítac,“ spomína si teta Karolína.

Ľudia sa však snažili pričarovať si šťastie. Mama zvykla doniesť vody zo studne, ktorú mali najbližšie. Dala do nej trochu medu, peniaze a petržleny. „To ba ščasná voda, f téj sme sa umývaľi,“ hovorí teta.

Skromnejšie, ale družnejšie

Na druhý sviatok vianočný, teda na Štefana, sa mohli ľudia navštevovať. „Aľe sa čosi ftedy naspjevalo. Čiľ ňichto ňeprídze, každý má teľevízor. Ale ftedy, bóže,“ vzdychne si teta a dodáva, že všetko bolo iné. Ľudia žili skromnejšie, ale aj družnejšie. Odrazu sa aj nám akosi zacnie a chceli by sme odrazu prežiť jedny Vianoce tety Karoľky.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  2. Päť chýb pri zateplení strechy
  3. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  4. Vitajte v postapokalyptickom svete
  5. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  6. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  8. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  2. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  3. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  4. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  6. Úprava osobného motorového vozidla
  7. Important information for Brazilians living in Slovakia
  8. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  9. Vitajte v postapokalyptickom svete
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 17 324
  2. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 16 390
  3. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 15 135
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 596
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 883
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 894
  7. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 9 656
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 517
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 440
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 226
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Nemocnica v Považskej Bystrici sprísni od piatka protipandemické opatrenia

Nemocnica s poliklinikou v Považskej Bystrici sprísňuje protipandemické opatrenia. Od piatka budú s výnimkou dvoch zavreté všetky vstupy do nemocnice.

Ilustračná fotografia.

Trenčín a Dubnica nad Váhom zvažujú úplný zákaz hazardu

Mestá Trenčín aj Dubnica nad Váhom zvažujú úplný zákaz hazardu na svojom území. Umožňuje im to novela zákona o hazardných hrách.

Ilustračné foto.

Niektoré sedembojárky majú ukážkovú postavu, hovorí Lucia Mokrášová

Sedembojárka LUCIA MOKRÁŠOVÁ (26), členka dubnického atletického oddielu, má za sebou zaujímavú skúsenosť z Ameriky. Študovala tam na univerzite v Texase a teraz je pripravené zabojovať v Európe.

Jozef Šujak je dejepisár, ktorý píše dejiny regiónu

Učiteľ na gymnáziu obetuje svoj voľný čas, aby pomohol kolegom. Organizuje školenia, ktoré reagujú na potreby pedagógov v regióne.

Workshop pre učiteľov

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Prinášame informácie o pripravovanom testovaní na Orave

Získať dobrovoľníkov ku odberom je v niektorých dedinách ťažké, v Sihelnom bude pomáhať aj starosta.

V kraji sú na tom najhoršie okresy Banská Bystrica a Brezno

Včera zistili na Slovensku viac ako 2 200 nakazených. 210 z toho v Banskobystrickom kraji. 56 v okrese Banská Bystrica a 45 v okrese Brezno.

Zoznam odberných miest v Dolnom Kubíne, Námestove, Trstenej a Tvrdošíne

Samosprávy finišujú s prípravami na pilotné testovanie na COVID-19, ktoré sa začne už zajtra ráno.

Už ste čítali?