HORNÁ MARIKOVÁ. Prvá kniha, ktorú vydali v obci, je vlastne slovníkom nárečových slov z doliny. Nájdete v ňom také výrazové perličky ako háfery, gľamčo, paňacko. Druhá je o kostolíku v Hornej Marikovej, ktorý niekto pred dvomi rokmi podpálili a bol miestnou raritou. V obci sa ho rozhodli postaviť opäť. Pomohla aj dobrovoľná zbierka ľudí.
Autor a vydanie
Knižku o kostolíku napísal miestny farár Milan Kováč. „Sme radi, že tu máme takéhoto človeka. Vie ľudí nadchnúť, má organizačné schopnosti, je veľmi skromný a dúfam, že je tu rád,“ hovorí starosta Miroslav Hamar.

Knižku o kostolíku vydalo Vlastivedné múzeum. „Pre vydanie sme sa rozhodli, lebo si uvedomujeme, že drevený kostolík bol pre považskobystrický dekanát jedinečnou sakrálnou stavbou. Pán farár nám dal text a množstvo fotografického materiálu. V múzeu sme materiál spracovali, text prešiel jazykovou a štylistickou korektúrou. Veľa práce odviedla naša šikovná grafička Janka Chudovská,“ povedala Petronela Rágulová, riaditeľka Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici.
Publikovaním a mediálnou propagáciou chcú múzeiníci vzbudiť väčší rešpekt k stavbám po predkoch, aby sa už podobný barbarský čin úmyselného podpálenia neopakoval.
Veľký záujem
Ráguálová uvádza aj niekoľko zaujímavostí. „Zdá sa, že okrem posvätných predmetov boli v kostolíku aj iné, z kultúrno-historického hľadiska veľmi hodnotné staré veci. Napríklad harmónium, pochádzajúce z kaštieľa v Orlovom, na ktorom boli heraldické znaky z čias Rakúsko – Uhorska. Tvár rakúskeho cisára a českého i uhorského kráľa Františka Jozefa I., ktorý žil v rokoch 1830-1916,“ prezradila Rágulová.

Na slávnostiach ponúkli knižku o kostolíku prvýkrát verejnosti a predali viac ako polovicu nákladu. Po vypredaní predpokladajú aj doplnené vydanie. Doplniť chcú aj informácie a fotografie zo stavby nového kostola na pôvodnom mieste.
Pre radosť a zábavu
Veľký záujem bol aj o knihu s nárečovými slovami, ktorú vydala obec. Starých slov, ktoré sa podarilo zozbierať do slovníčka, je asi 1600. Sú z Hornej aj Dolnej Marikovej.
Medzi samotnými Marikovčanmi, alebo skôr Marikovcami, ako si hovoria, boli pri ich zbieraní veľké diskusie. Ľudia z Modlatína v Hornej Marikovej totiž mali niektoré slová celkom iné ako napríklad v Besnom v Dolnej Marikovej. Mariková má množstvo osád a vplyvy boli rôzne, tak aj slovíčka sú odlišné.

Dôležité však je, že sa zachovajú a viacerí ľudia do zbierky ochotne prispeli. Ako hovorí starosta Hornej Marikovej, knižka má byť všetkým pre radosť aj zábavu.