Ešte začiatkom nového tisícročia hral Podmanín 5. ligu a v kádri boli Sovíkovci, Adamčíkovci, Kostelanskí, no potom nasledoval pomalý pád, ktorý skončil až v 8. lige. Od júna je 5. liga opäť realitou, o čom sme sa rozprávali s trénerom Ivanom Sovíkom.

Máte v tíme ešte niekoho, kto si pamätá poslednú účasť v 5. lige?
- Pavol Kostelanský mladší a ja sme poslední, ktorí sme v klube aktívni. Nesmiem zabudnúť ani na Pavla Kostelanského staršieho, ktorý už má po päťdesiatke, ale nedávno nám pri nedostatku hráčov pomohol v Plevníku, kde sme vyhrali turnaj.
Pred štyrmi rokmi začalo v 8. lige Vaše naťahovanie spolu s Považskou Bystricou o postup. Ako si na to spomínate?
- V 8. lige sme Bystričanov predstihli, ale postúpili sme obaja. O rok v 7. lige sa scenár opakoval a v rovnakom poradí sme vybojovali 6. ligu. Tam sa situácia obrátila, Pov. Bystrica nás predbehla, postúpila do 5. ligy, no keďže postupoval iba jeden, museli sme rok počkať. A dočkali sme sa.

Pred sezónou Vás pasovali za najväčšieho favorita. Ako ste brali túto úlohu?
- Bol som opatrný na vyjadrenia, našich hráčov poznám „od kosti“, viem, čo v nich je. K futbalu pridávajú srdiečko, vládne tam kolektívny duch a výhodou je, že šestnásti hráči sú z Podmanína. Ďalší sa sem priženil a dvaja tu majú frajerky. Povedali sme si, že uvidíme ako sa situácia vyvinie. Najprv bola suverénom Košeca, no keď sme tam v závere jesene vyhrali 2:1, prezimovali sme na prvom mieste.
Do jarnej odvety ste vstupovali s tým, že o postupe neuvažujete, ale chcete získať pohár za prvé miesto. Z čoho pramenila Vaša istota?
- Zimná príprava sa vydarila, štyri dni sme boli v Tatrách, aj keď každý pre pracovné povinnosti neabsolvoval kompletný program. Chalani sú technicky zdatní, naviac majú veľmi dobrú kondíciu, čo bolo tiež dôležité. Preto sa ich snažím aj v lete naháňať po terénoch, ale pripravujú sa aj individuálne, lebo niektorí pracujú na týždňovkách a prídu iba na zápasy.
O prvenstve ste rozhodli dve kolá pred koncom v súboj s najväčším rivalom Košecou. Čím ste hráčov motivovali?
– V šatni som v týždni pred zápasom oznámil, že odchádzam na dovolenku a posledné dve kolá tu nebudem, tak nech rozhodnú. Pripravili sa dobre, zodpovedne pristúpili k zápasu a po výhre 3:0 bol cieľ splnený a mohol som ísť oddychovať.
Koho by ste vyzdvihli z kádra?
- Futbal nie je o jednotlivcoch, ako povedal, u nás vládne kolektívny duch, ťaháme za jeden povraz. Peter Gardian bol najlepším strelcom, ktorý zúročoval snahu spoluhráčov, o postup sa zaslúžili všetci
V kraji sú nároky na ihriská vyššie ako v oblasti, spĺňate kritériá?
- V súčasnosti búrame, prerábame, treba dokončiť šatne pre rozhodcov, sprchy, dúfam, že do začiatku všetko stihneme. Chceme potiahnúť ihrisko do dĺžky, za dolnou bránou spevniť zeminu. Potrebná je tribúnka pre delegáta, vyriešiť musíme náš tradičný múr v rohu a plánujeme aj úpravy v hľadisku. Na strane od mesta dáme vyššiu sieť, aby lopta neutekala do polí. Práce je dosť, no v prvom rade sa treba udržať.