Laktačná poradkyňa Daniela Barbosová vyvracia aj niektoré mýty, ktoré sú s dojčením spojené a prezrádza fintu, ako si pomôcť, ak dieťa odmieta piť mlieko od matky. Daniala Barbosová robí poradkyňu dojčenia už niekoľko rokov. Ona sama mala pri dojčení problém, ktorý jej pomohla vyriešiť práve poradkyňa. Rozhodla sa preto venovať tejto činnosti.
Mamám dáva aj v našom článku vzácne rady, ako si pomôcť, ako sa správne rozhodnúť, ak nás bombardujú niektoré mýty, ktoré sa týkajú dojčenia.
Danieline problémy a predsavzatie
Problém Daniely s dojčením začal pri prvom dieťatku už v pôrodnici. Zle sa jej pri dojčení prisávalo, a tak jej odporučili klobúčik.
Po čase však videla, že niečo nie je v poriadku, dieťatko bolo nervózne. Oslovila preto laktačnú poradkyňu. „Povedala mi, že to určite ide aj inak, a nie s nejakou umelou náhradou,“ hovorí.

Naučila ju, ako správne dieťa prikladať, aby sa mohlo dostatočne prisať. Hneď po prvom stretnutí a niekoľkých pokusoch začala úspešne dojčiť bez klobúčika.
„Pomoc tej ženy bola vtedy pre mňa impulzom, robiť niečo podobné. Chcela som aj ja robiť túto činnosť, poslanie.“
Stretnutia aj návštevy domov
Daniela Barbosová robí laktačnú poradkyňu Mamily už šiesty rok. Hovorí, že záujem mamičiek o pomoc je nárazový. „Cítime, ak je vyššia pôrodnosť. Vtedy jednoznačne narastá záujem o rady pri dojčení.“
Veľmi sa osvedčilo robiť podporné stretnutia matiek. Množstvo ťažkostí vedia vďaka nim prediskutovať medzi sebou a poradkyne nemusia robiť individuálne poradenstvá. Stretnutia robia pravidelne po Slovensku aj v regiónoch.
„Je to dobrý spôsob, lebo pri stretnutiach sa dokážu maminy aj navzájom podporiť,“ vysvetľuje Barbosová.

Často počas debát vyvracajú aj mýty o dojčení, ktoré sú rozšírené a okolie sa nimi snaží ženu ovplyvniť.
„U mamičiek s malými bábätkami je samozrejme lepšie, ak urobíme individuálne poradenstvo, prídeme k nim domov,“ hovorí laktačná poradkyňa.
Niektoré mýty
Mýtov, ktoré kolujú medzi ľuďmi o dojčení, je veľmi veľa.
„Mnohé sú až absurdné.“ Keď mali minulý týždeň stretnutie pri príležitosti Svetového dňa dojčenia, rozoberali napríklad aj jeho vplyv na zdravie dieťaťa a špeciálne na zdravie matky.
Laktačná poradkyňa sa stále stretáva s tým, že matky ovplyvňuje rodina či širšie okolie názormi, ako im dojčenie môže po zdravotnej stránke uškodiť.
„Vedci jednoznačne hovoria, že čím dlhšie žena dojčí, tým lepšie robí svojmu zdraviu,“ zdôrazňuje Barbosová.
Dodáva, že sa znižuje riziko rakoviny prsníka aj maternice. Veľký vplyv má dojčenie aj na riziko osteoporózy, lebo matka má všeobecne počas dojčenia lepší metabolizmus aj lepšie vstrebávanie vápnika.

Daniela Barbosová dojčila svoje mladšie dieťa asi päť rokov, staršie trochu kratšie. „Ani často opakované fámy, že dlhodobé dojčenia má vplyv na zdravie chrupu u ženy nie je pravdivé.“
Je toho celkom pekným príkladom. Keď sa usmeje, odhalí radu krásne bielych, zdravých zubov. „Moja zubárka mi dokonca povie, že dojčenie asi naozaj neškodí zubom, lebo mám pomaly lepšie zuby ako pred tehotenstvom.“
Pomoc
Všeobecná verejná mienka je už momentálne našťastie taká, že dojčiť treba, lebo má množstvo pozitívnych vplyvov na dieťa a na matku.
Vždy to tak ale nebolo, v minulosti boli aj iné, celkom opačné teórie, ktoré sa rešpektovali.
Pri dojčení však mávajú ženy veľa ťažkostí. Ide o veľkú tému, ako mamičku podporiť, pomôcť jej, aby sa z nich dostala.
„Združenie Mamila zhromažďuje informácie vedeckého charakteru o dojčení a tiež dáva praktickú pomoc prostredníctvom laktačných poradkýň,“ vysvetľuje Barbosová. Matke často pomôže aj jedna návšteva.
Návyk na fľašu
Barbosová si spomína na prípad matky, keď bolo bábätko nespokojné pri dojčení aj napriek tomu, že mamina mala veľa mlieka. Nechcelo piť, bolo nervózne, plakalo, odmietalo prsník.
„V takomto prípade treba predovšetkým zistiť príčinu, prečo je to tak. Často ide o návyk na fľašu.“ Dieťa ju dostávalo väčšinou už v pôrodnici a potom nevie, čo s prsníkom robiť. „Bábätko musí objaviť, že na maminom prsníku je veľmi dobre a je to najlepšie, čo môže mať.“

Tento problém mala aj mladá mamina, ktorej prišla poradiť. Jej dieťatko bolo zmätené cumľom a fľašou.
Správny kontakt a zhodnotenie toku
Základný postup je naučiť najprv maminky, ako správne dať dieťatko do kontaktu koža na kožu.
„Vtedy sa vyplavuje viac oxitocínu, ľahšie sa mliečko spúšťa a bábätko je čulejšie, má lepšie reflexy. Akoby sa reštartovalo a ide samo od seba robiť prisávacie pohyby,“ opisuje Barbosová.
Druhá vec je zhodnotiť, ak sa podarí bábätko prisať, či pije dostatok.
Ak dieťatko nepije dobre, ale sa vrtí, otáča hlavu, mrnká, je nervózne, tak sa asi niečo deje s tokom mlieka. Poradkyne z Mamily vedia matke poradiť, ako posúdiť dostatok mlieka. „Dá sa to určiť podľa toho, ako bábätko pije, ako veľmi otvára pusinku, ako prehĺta, sleduje sa, aj takzvanú pauzu v brade.“
Barbosová ďalej spresňuje, že ak dieťa reálne pije veľa mlieka, otvorí čeľusť čo najviac a robí akoby minipauzu predtým, než ústa zavrie.

„Čaká, kým mu mliečko natečie a potom prehltne.“
Keď robí bábätko rýchle rovnomerné pohyby, je pravdepodobné, že nepije mliečko alebo len minimálne.
Čím dlhšia je pauza než ústa zavrie, tým intenzívnejšie pije.
Jednoduchá finta mamám pomôže
Ak je dieťa zlenivené fľaškou, existuje jednoduchá finta, ktorá väčšinou zaberie. Ide o kŕmenie pomocou cievky bez používania fľaše.
„Je veľká šanca, že sa vráti aj s maminkou k dojčeniu,“ ubezpečuje poradkyňa.
Cez cievku sa kŕmi niekedy najprv pomocou prsta, ale ani toto nemusí byť nutné, a neskôr s prsníkom.
Postup najlepšie určí laktačná poradkyňa.
„Funguje to tak, že mamina má odstriekané mlieko v nádobke, kde je cievka. Tú dáva do úst bábätku najprv s prstom, ale väčšinou len s bradavkou.“
Prítok mlieka je vďaka cievke dosť silný, na čo je dieťa zvyknuté pri fľaši a zvyká si zároveň na to, od čoho bolo odnaučené a čo je prirodzené, najprv na cmúľanie prsta potom prsníka.
Pri dojčení sa podporuje tvorba mlieka, čo pri odsávaní nefunguje.
„Po niekoľkých dňoch sa znižuje postupne množstvo, ktoré vypije z nádobky. Nakoniec dieťa pije už len priamo od mamy.“
Niekedy potrebujú len povzbudiť
Laktačná poradkyňa Daniela Barbusová hovorí, že najčastejšie maminy riešia nedostatok mlieka alebo boľavé bradavky, čo sú závažnejšie problémy.
Často aj všeobecné problémy, ktoré majú. Napríklad, že ich dieťatko často plače alebo je maminka nevyspatá.
„Veľakrát nepotrebujú ani tak technickú podporu, aby správne postupovali pri dojčení, ako skôr psychickú oporu,“ hovorí poradkyňa.
Potrebujú jednoducho ubezpečiť, že robia dobre a dojčenie je to najlepšie, čo môžu svojmu bábätku dať. Stačí ich povzbudiť, aby tak robili a nevzdávali sa aj napriek tlaku okolia.
Vplyv dojčenia na osobnosť dieťaťa
Dojčenie by malo byť v živote matky a dieťaťa pekným okamihom, ktorý si treba vážiť. Vzniká medzi nimi vzácna interakcia, intenzívnejší kontakt.
„Netvrdím, že maminy, ktoré prešli na umelú výživu, kontakt s dieťatkom nemajú, ale dovolím si tvrdiť, že nie je taký intenzívny. Do života si po takomto intenzívnom kontakte odnášajú veľmi vzácnu devízu, čo sa týka schopnosti empatie, vlastnej sebadôvery a dôvery v ostatných ľudí,“ doplnila Barbosová.
Zlatá stredná cesta
Príchod dieťaťa na svet a dojčenie preveruje veľmi aj to, či funguje medzi partnermi vzťah založený na úcte a rešpekte.
„Pri dojčení je dôležitá podpora partnera predovšetkým, ale aj celej rodiny,“ hovorí Barbosová.
Maminám zároveň radí, že musia hovoriť o tom, čo potrebujú.
„Muži si často neuvedomujú, aké veľké zmeny sa v rodine udiali a akým zásadným obdobím prechádza vzťah.“
Niekedy sa príchodu dieťaťa do rodiny neprikladá taká váha, akú si zaslúži.
Ale sú aj opačné prípady, keď rodičia dávajú svojmu potomkovi všetko a ostatné veci idú celkom bokom.
Treba však voliť zlatú strednú cestu, dieťa nemôže byť ani na piedestáli.
„Narodilo sa, lebo sa ide začleniť do nášho sveta. Preto nerobí dobrotu prispôsobovať všetko len jemu. Stále je tu aj manžel, ktorý potrebuje starostlivosť a pozornosť,“ hovorí Daniela Barbosová.
Dodáva tiež, že otcovia by zase mali dať mamám priestor na oddych a oslobodenie sa z kolotoča povinností.